Bratislava 30. septembra (TASR) - Prvá Mestská elektráreň začala prevádzku v Bratislave pokusným spustením elektrického osvetlenia presne pred 115 rokmi - 30. septembra 1901.

Na nočné osvetlenie ulíc sa pôvodne používali smolové fakle, ktoré boli obmedzované poveternostnými podmienkami. Pokrok vo verejnom osvetlení znamenalo zavedenie olejových lámp v druhej polovici 18. storočia. V roku 1856 sa začal používať svietiplyn, ktorý výrazne znížil náklady mesta na osvetlenie ulíc. Elektrická energia sa v Bratislave využívala už niekoľko rokov pred založením Mestskej elektrárne. Mnohé priemyselné podniky mali svoje vlastné parné stroje na výrobu elektrickej energie. Od roku 1895 fungovala aj mestská elektrická pouličná železnica. Práve jej uvedenie do prevádzky nastolilo otázku elektrifikácie mesta. Mestský magistrát rozhodol o zavedení elektrického osvetlenia už v roku 1897.

Prvá Mestská elektráreň bola postavená na Nándorovej ulici (dnes Čulenova ulica) v Bratislave. Elektráreň pozostávala z dvoch jednosmerných dynám poháňaných plynovými motormi. Dynamá dodala novovzniknutá bratislavská fabrika Siemens – Schuckert. Náklady na výstavbu elektrárne predstavovali asi jeden milión korún. Jej súčasťou bolo päť dieselových motorov, poháňajúcich dynamá s celkovým výkonom 1450 kW. Oficiálne otvorenie trvalej prevádzky nielen elektrárne, ale aj elektrického osvetlenia, bolo 1. januára 1902.

Výkon elektrárne sa už ďalej nezvyšoval a zostal nezmenený až do roku 1944, keď bolo celé zariadenie zničené bombardovaním počas druhej svetovej vojny.

Mestské múzeum v Bratislave sprístupnilo v roku 2001 výstavu venovanú 100. výročiu založenia Mestskej elektrárne, ktorá stála presne na mieste súčasnej budovy Západoslovenských energetických závodov. Výstava bola zameraná na zdokumentovanie činnosti Mestskej elektrárne od jej založenia až po zlúčenie so Západoslovenskými energetickými závodmi v procese znárodňovania po druhej svetovej vojne.