Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
LPPO majú potenciál najmä tam, kde je potrebný okamžitý cielený zásah, ako v prípade kožných infekcií.
Autor TASR
Praha 30. septembra (TASR) - Českí vedci vyvinuli nový antibakteriálny materiál, ktorý kombinuje netkané nanotextílie s unikátnymi zlúčeninami s antibiotickým účinkom. Materiál nazvaný NANO-LPPO môže nájsť široké uplatnenie pri liečbe a hojení rán a popálenín či ochrane pred bakteriálnymi infekciami. TASR o tom informoval Ústav organickej chémie a biochémie (ÚOCHB) českej Akadémie vied (AV ČR).
Vzhľadom na to, že sa stále viac bakteriálnych kmeňov stáva rezistentnými voči bežným antibiotikám, rastie potreba nových látok s antibiotickými účinkami. Veľmi nádejnou novou triedou látok sú v tomto prípade tzv. Lipofosfonoxíny (LPPO).
"Lipofosfonoxíny predstavujú veľkú nádej pre novú generáciu antibiotík. Nemusia prenikať do baktérií, ale pôsobia na povrchu, kde narúšajú bakteriálnu bunkovú membránu. Vďaka tomu sú schopné ničiť baktérie účinne a rýchlo," uviedol Dominik Rejman z ÚOCHB. Podľa vedcov je veľkou výhodou LPPO limitovaná schopnosť baktérií vytvárať si voči nim rezistenciu.
LPPO majú potenciál najmä tam, kde je potrebný okamžitý cielený zásah, ako v prípade kožných infekcií. Pre takéto použitie je však potrebné skombinovať tieto látky s vhodným materiálom, ktorý zabezpečí ich lokálny účinok bez nutnosti dostávať ich do obehového systému. To znižuje záťaž organizmu a uľahčuje použitie. Takýmto vhodným materiálom sa ukázali byť polymérne nanovlákna vyvinuté tímom Davida Lukáša z Technickej univerzity v Liberci. Vedci ich skombinovali s látkami LPPO a pripravili tak nový typ obväzového materiálu pre kožné rany s bakteriálnou infekciou. Jeho hlavnou výhodou je, že antibakteriálne LPPO sa z neho uvoľňujú postupne a v závislosti od prítomnosti a rozsahu infekcie.
Podľa Rejmana sa použitý nanomateriál rozkladá pôsobením enzýmov na neškodné molekuly. "LPPO sú pevnou súčasťou nanomateriálu a uvoľňujú sa z neho prevažne pri tomto rozklade, ktorý je navyše značne urýchľovaný v prítomnosti baktérií. To znamená, že čím viac baktérií je v rane, tým rýchlejšie sa materiál rozkladá a tým viac aktívnych látok sa uvoľňuje do postihnutého miesta a podporuje hojenie a regeneráciu mäkkého tkaniva," vysvetlil.
Okrem výskumníkov z ÚOCHB a Technickej univerzity v Liberci sa na predmetnej štúdii podieľali aj vedci z Mikrobiologického ústavu AV ČR, Kliniky popáleninovej medicíny 3. lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe a Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach.
Výsledky tejto rozsiahlej interdisciplinárnej štúdie boli publikované začiatkom septembra v časopise Scientific Reports.
Vzhľadom na to, že sa stále viac bakteriálnych kmeňov stáva rezistentnými voči bežným antibiotikám, rastie potreba nových látok s antibiotickými účinkami. Veľmi nádejnou novou triedou látok sú v tomto prípade tzv. Lipofosfonoxíny (LPPO).
"Lipofosfonoxíny predstavujú veľkú nádej pre novú generáciu antibiotík. Nemusia prenikať do baktérií, ale pôsobia na povrchu, kde narúšajú bakteriálnu bunkovú membránu. Vďaka tomu sú schopné ničiť baktérie účinne a rýchlo," uviedol Dominik Rejman z ÚOCHB. Podľa vedcov je veľkou výhodou LPPO limitovaná schopnosť baktérií vytvárať si voči nim rezistenciu.
LPPO majú potenciál najmä tam, kde je potrebný okamžitý cielený zásah, ako v prípade kožných infekcií. Pre takéto použitie je však potrebné skombinovať tieto látky s vhodným materiálom, ktorý zabezpečí ich lokálny účinok bez nutnosti dostávať ich do obehového systému. To znižuje záťaž organizmu a uľahčuje použitie. Takýmto vhodným materiálom sa ukázali byť polymérne nanovlákna vyvinuté tímom Davida Lukáša z Technickej univerzity v Liberci. Vedci ich skombinovali s látkami LPPO a pripravili tak nový typ obväzového materiálu pre kožné rany s bakteriálnou infekciou. Jeho hlavnou výhodou je, že antibakteriálne LPPO sa z neho uvoľňujú postupne a v závislosti od prítomnosti a rozsahu infekcie.
Podľa Rejmana sa použitý nanomateriál rozkladá pôsobením enzýmov na neškodné molekuly. "LPPO sú pevnou súčasťou nanomateriálu a uvoľňujú sa z neho prevažne pri tomto rozklade, ktorý je navyše značne urýchľovaný v prítomnosti baktérií. To znamená, že čím viac baktérií je v rane, tým rýchlejšie sa materiál rozkladá a tým viac aktívnych látok sa uvoľňuje do postihnutého miesta a podporuje hojenie a regeneráciu mäkkého tkaniva," vysvetlil.
Okrem výskumníkov z ÚOCHB a Technickej univerzity v Liberci sa na predmetnej štúdii podieľali aj vedci z Mikrobiologického ústavu AV ČR, Kliniky popáleninovej medicíny 3. lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe a Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach.
Výsledky tejto rozsiahlej interdisciplinárnej štúdie boli publikované začiatkom septembra v časopise Scientific Reports.
