Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predseda SAV Pavol Šajgalík uviedol, že vedci z Tatier okrem iného naučili slovenskú spoločnosť rozlišovať medzi astronómiou a astrológiou.
Autor TASR
Stará Lesná 12. septembra (TASR) - Astronomické pozorovanie na Skalnatom plese vo Vysokých Tatrách sa začalo pred 80 rokmi. Riaditeľ Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV) Peter Gömöry pri príležitosti jubilea upozornil, že ide o nesmierne významnú inštitúciu, ktorá robí kvalitnú vedu, prináša výsledky a popularizuje výskum.
Vedci z Tatier majú za sebou viacero úspechov, vedúci stelárneho oddelenia Theodor Pribulla priblížil, že jedným z nich je objavenie exoplanéty s malým ďalekohľadom. Vedúci oddelenia medziplanetárnej hmoty Marián Jakubík dodal, že ich cieľom je skúmať objekty potenciálne nebezpečné pre Zem. "V prípade asteroidov ide o to, aby sme ich objavili dostatočne včas, prepočítali a spresnili ich dráhu a následne vyhodnotili, či budú v možnej v kolízii so Zemou alebo nie," objasnil.
Predseda SAV Pavol Šajgalík uviedol, že vedci z Tatier okrem iného naučili slovenskú spoločnosť rozlišovať medzi astronómiou a astrológiou. "Ľudia vďaka tomu získavajú racionálny pohľad na svet okolo nás a na vesmír. Pracovníci ústavu zároveň motivujú mnohých mladých ľudí, aby sa venovali technickým a prírodovedným smerom, ktoré sú v súčasnosti veľmi dôležité. S príchodom umelej inteligencie sa ukazuje, že Slovensko nedisponuje dostatočným množstvom mladých ľudí, ktorí by sa do takýchto procesov vedeli zapojiť," skonštatoval Šajgalík. Vyzdvihol najmä ťažiskový výskum slnka v Tatrách a tiež fakt, že AÚ sa stal súčasťou konzorcia, ktoré chce presvedčiť Európsku komisiu, aby investovala do veľkého slnečného teleskopu.
Štátny tajomník ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Michal Fedák upozornil, že takmer polovica prác AÚ vyhodnotených expertmi bola zaradených do triedy svetovej alebo významnej medzinárodnej kvality. "Budovať takúto inštitúciu aj naďalej sa nám zdá logické a pre krajinu nenahraditeľné. Všetky technológie využívané vo svete sú citlivé na slnečné elektromagnetické výboje. Európsky solárny teleskop je preto jedným z veľmi dôležitých krokov na zachovanie nezávislosti v bezpečnosti Európy i Slovenska, a to najmä v súvislosti s aktuálnou geopolitickou situáciou," skonštatoval Fedák. V najbližších rokoch by sa podľa neho malo na základe nastaveného systému zásadne zvýšiť financovanie vedy aj vysokého školstva. Cieľom je dosiahnuť 1,2 percenta HDP na výskum a vývoj, čo je aktuálny priemer Európskej únie.
Profesionálne pozorovanie spojené s ručným zakresľovaním slnečných škvŕn spustili na Skalnatom plese 19. septembra 1943. Najvýznamnejším prístrojom, ktorý sa v observatóriu nachádza, je najväčší ďalekohľad v strednej Európe s priemerom hlavného zrkadla 1,3 metra. Spolu s ďalším menším ďalekohľadom skúmajú medziplanetárnu hmotu, ako kométy a planétky, premenné hviezdy a najnovšie aj exoplanéty.
Vedci z Tatier majú za sebou viacero úspechov, vedúci stelárneho oddelenia Theodor Pribulla priblížil, že jedným z nich je objavenie exoplanéty s malým ďalekohľadom. Vedúci oddelenia medziplanetárnej hmoty Marián Jakubík dodal, že ich cieľom je skúmať objekty potenciálne nebezpečné pre Zem. "V prípade asteroidov ide o to, aby sme ich objavili dostatočne včas, prepočítali a spresnili ich dráhu a následne vyhodnotili, či budú v možnej v kolízii so Zemou alebo nie," objasnil.
Predseda SAV Pavol Šajgalík uviedol, že vedci z Tatier okrem iného naučili slovenskú spoločnosť rozlišovať medzi astronómiou a astrológiou. "Ľudia vďaka tomu získavajú racionálny pohľad na svet okolo nás a na vesmír. Pracovníci ústavu zároveň motivujú mnohých mladých ľudí, aby sa venovali technickým a prírodovedným smerom, ktoré sú v súčasnosti veľmi dôležité. S príchodom umelej inteligencie sa ukazuje, že Slovensko nedisponuje dostatočným množstvom mladých ľudí, ktorí by sa do takýchto procesov vedeli zapojiť," skonštatoval Šajgalík. Vyzdvihol najmä ťažiskový výskum slnka v Tatrách a tiež fakt, že AÚ sa stal súčasťou konzorcia, ktoré chce presvedčiť Európsku komisiu, aby investovala do veľkého slnečného teleskopu.
Štátny tajomník ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Michal Fedák upozornil, že takmer polovica prác AÚ vyhodnotených expertmi bola zaradených do triedy svetovej alebo významnej medzinárodnej kvality. "Budovať takúto inštitúciu aj naďalej sa nám zdá logické a pre krajinu nenahraditeľné. Všetky technológie využívané vo svete sú citlivé na slnečné elektromagnetické výboje. Európsky solárny teleskop je preto jedným z veľmi dôležitých krokov na zachovanie nezávislosti v bezpečnosti Európy i Slovenska, a to najmä v súvislosti s aktuálnou geopolitickou situáciou," skonštatoval Fedák. V najbližších rokoch by sa podľa neho malo na základe nastaveného systému zásadne zvýšiť financovanie vedy aj vysokého školstva. Cieľom je dosiahnuť 1,2 percenta HDP na výskum a vývoj, čo je aktuálny priemer Európskej únie.
Profesionálne pozorovanie spojené s ručným zakresľovaním slnečných škvŕn spustili na Skalnatom plese 19. septembra 1943. Najvýznamnejším prístrojom, ktorý sa v observatóriu nachádza, je najväčší ďalekohľad v strednej Európe s priemerom hlavného zrkadla 1,3 metra. Spolu s ďalším menším ďalekohľadom skúmajú medziplanetárnu hmotu, ako kométy a planétky, premenné hviezdy a najnovšie aj exoplanéty.
