Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V relatívne plytkých vodách sa našiel aj červený drahokam s lýrou vyrezanou na svojom povrchu, ako aj zvyšky dreveného trupu a ďalšie časti rozbitých lodí.
Autor TASR
Jeruzalem 22. decembra (TASR) - Izraelskí vedci vystavili v stredu zlatý prsteň z čias Rímskej ríše. Na zelenom drahokame, ktorý šperk zdobí, bol vyrytý pastier s ovečkou na pleci. To je podľa odborníkov ranokresťanský symbol Ježiša, informuje agentúra AFP.
Šperk sa našiel vo vraku lode pri antickom prístave Cézarea medzi rímskymi mincami z tretieho storočia. Medzi pokladom boli aj bronzové figúrky, zvončeky na odohnanie zlých duchov, keramika a ďalšie predmety. Vo vyhlásení to uviedol Izraelský pamiatkový úrad (IAA).
Hrubý osemhranný zlatý prsteň so zeleným drahokamom má na sebe vyrytú postavu mladého pastiera v tunike, ktorý má cez plece prehodeného barana alebo ovečku. Vyjadrovať má kresťanský symbol "dobrého pastiera".
V relatívne plytkých vodách sa našiel aj červený drahokam s lýrou vyrezanou na svojom povrchu, ako aj zvyšky dreveného trupu a ďalšie časti rozbitých lodí.
Cézarea bola podľa odborníčky z IAA Heleny Sokolovovej v treťom storočí miestnym hlavným mestom Rímskej ríše. Mestský prístav v tom období slúžil ako hlavný uzol pre rôzne činnosti ríše.
Odborníčka tiež skúmala prsteň a vysvetlila, že obraz Ježiša ako starostlivého pastiera, ktorý sa stará o svoje stádo a vedie tých, ktorí to potrebujú, existuje v ranej kresťanskej symbolike, nájsť ho na prsteni však bolo zriedkavé.
Prítomnosť takéhoto symbolu na prsteni, ktorý mohol vlastniť Riman z Cézarei alebo jej okolia, dáva podľa Sokolovovej zmysel vzhľadom na etnicky a nábožensky heterogénny charakter prístavného mesta v treťom storočí. Vtedy bola Cézarea jedným z prvých centier kresťanstva na svete.
"Bolo to ešte obdobie, keď bolo kresťanstvo vo svojich začiatkoch. Rozhodne však jeho význam rástol a rozvíjal sa, a to najmä v mestách, ako bolo toto," vysvetlila odborníčka. Dodala, že fakt, že samotný prsteň bol malý, naznačuje, že mohol patriť aj žene.
Kresťanstvo sa v tom čase praktizovalo iba na tajných fórach. Rímska ríša však bola podľa Sokolovovej relatívne tolerantná k novým formám náboženstva, a to aj vrátane uctievania Ježiša. Práve preto bolo podľa nej pre bohatého občana ríše prijateľné, aby takýto prsteň nosil.
Popri vyššie spomínaných nálezoch z rímskej éry objavili potápači z IAA neďaleko pokladnice druhý vrak, v ktorom bolo asi 560 mincí zo 14. storočia.
Šperk sa našiel vo vraku lode pri antickom prístave Cézarea medzi rímskymi mincami z tretieho storočia. Medzi pokladom boli aj bronzové figúrky, zvončeky na odohnanie zlých duchov, keramika a ďalšie predmety. Vo vyhlásení to uviedol Izraelský pamiatkový úrad (IAA).
Hrubý osemhranný zlatý prsteň so zeleným drahokamom má na sebe vyrytú postavu mladého pastiera v tunike, ktorý má cez plece prehodeného barana alebo ovečku. Vyjadrovať má kresťanský symbol "dobrého pastiera".
V relatívne plytkých vodách sa našiel aj červený drahokam s lýrou vyrezanou na svojom povrchu, ako aj zvyšky dreveného trupu a ďalšie časti rozbitých lodí.
Cézarea bola podľa odborníčky z IAA Heleny Sokolovovej v treťom storočí miestnym hlavným mestom Rímskej ríše. Mestský prístav v tom období slúžil ako hlavný uzol pre rôzne činnosti ríše.
Odborníčka tiež skúmala prsteň a vysvetlila, že obraz Ježiša ako starostlivého pastiera, ktorý sa stará o svoje stádo a vedie tých, ktorí to potrebujú, existuje v ranej kresťanskej symbolike, nájsť ho na prsteni však bolo zriedkavé.
Prítomnosť takéhoto symbolu na prsteni, ktorý mohol vlastniť Riman z Cézarei alebo jej okolia, dáva podľa Sokolovovej zmysel vzhľadom na etnicky a nábožensky heterogénny charakter prístavného mesta v treťom storočí. Vtedy bola Cézarea jedným z prvých centier kresťanstva na svete.
"Bolo to ešte obdobie, keď bolo kresťanstvo vo svojich začiatkoch. Rozhodne však jeho význam rástol a rozvíjal sa, a to najmä v mestách, ako bolo toto," vysvetlila odborníčka. Dodala, že fakt, že samotný prsteň bol malý, naznačuje, že mohol patriť aj žene.
Kresťanstvo sa v tom čase praktizovalo iba na tajných fórach. Rímska ríša však bola podľa Sokolovovej relatívne tolerantná k novým formám náboženstva, a to aj vrátane uctievania Ježiša. Práve preto bolo podľa nej pre bohatého občana ríše prijateľné, aby takýto prsteň nosil.
Popri vyššie spomínaných nálezoch z rímskej éry objavili potápači z IAA neďaleko pokladnice druhý vrak, v ktorom bolo asi 560 mincí zo 14. storočia.
