Ženeva/Praha 2. februára (TASR) - Svetová meteorologická organizácia pri OSN (WMO) uznala dva svetové rekordy zaznamenané u bleskov: 17-sekundový megablesk je oficiálne najdlhší v trvaní, 768-kilometrový zas v prekonanej vzdialenosti. WMO o tom informovala v tlačovej správe.
Oba megablesky boli zaznamenané nad americkým kontinentom na jar 2020. Vedci ich zachytili pomocou unikátneho optického satelitného detektoru z obežnej dráhy Zeme.
Bleskový výboj, ktorý sa šíril búrkovým systémom nad Uruguajom a severnou Argentínou 18. júna 2020, je s nameranou hodnotou 17,102 sekundy neprerušene (s možnou odchýlkou merania dvoch tisícin sekundy) najdlhší v dobe trvania. Prekonal o 0,37 sekundy predchádzajúci rekord nameraný v marci 2019, rovnako nad severnou Argentínou.
Najdlhší, 768-kilometrový jednotlivý blesk (s možnou odchýlkou merania osem kilometrov) zachytili 29. apríla 2020 nad južnou časťou USA. Blesk preletel mohutným systémom búrkových oblakov horizontálnu vzdialenosť približne sa rovnajúcu vzdialenosti od západného cípu Českej republiky po východnú hranicu Slovenska. Predchádzajúci rekord držal o 60 km kratší blesk z 31. októbra 2018, ktorý sa objavil nad južnou Brazíliou.
"Blesky ma neprestávajú udivovať... Bežne trvajú menej ako jednu sekundu a horizontálne sa búrkovým oblakom šíria desiatky kilometrov," uviedla Ivana Kolmašová z oddelenie kozmickej fyziky Ústavu fyziky atmosféry AV ČR, ktorá je od roku 2021 členkou komisie na vyhodnocovanie takýchto rekordov. Ilustračné foto.Foto: TASR/AP
"Tieto výnimočné rekordy dokazujú silu prírody a vedecký pokrok v jej skúmaní. Je pravdepodobné, že existujú ešte väčšie extrémy, ktoré budeme schopní pozorovať, až keď sa zdokonalia technologické možnosti v pozorovaní bleskov," uviedol Randall Cerveny z Výboru pro meteorologické a klimatické extrémy WMO.
Pri hodnotení takýchto rekordov sa ešte donedávna používali dáta zachytené sieťami pozemných antén. Mnohí odborníci sa však zhodli, že možnosti týchto sietí sú obmedzené hranicou bleskového výboja, ktorú dokážu zachytiť. Aby boli využiteľné aj pri extrémnych bleskoch, museli by pokrývať väčšiu skúmanú oblasť.
Vďaka nedávnym pokrokom majú vedci možnosť nepretržitého merania bleskov. V USA majú k dispozícii optické detektory umiestené na geostacionárnych satelitoch GOES-16 a GOES-17, ktoré zachytili aj nové rekordy. Podobný optický detektor sa čoskoro dostane na obežnú dráhu na palube európskej družice MTG-I. Z vesmíru blesky pozoruje aj čínsky satelit FY-4.
Optické detektory zaznamenávajú každé dve tisíciny sekundy obrázok s veľkosťou 1372 × 1300 pixelov, uvádza v tlačovej správe Akadémia vied Českej republiky (AV ČR).
"Vďaka satelitným detektorom bolo možné odhaliť rekordné megablesky, ale je stále množstvo ďalších extrémnych vlastností bleskového výboja, ktoré satelity neodhalia, ale nás by zaujímali,“ vysvetľuje vedkyňa Kolmašová.
Medzi tieto nepoznané vlastnosti uviedla napríklad hodnotu maximálneho možného prúdu tečúceho bleskovým kanálom či potenciálne množstvo úderov blesku do rovnakého miesta, ale aj fenomény pri vzniku bleskového výboja.
"Blesky sú veľmi nebezpečné, ročne si vyžiadajú množstvo životov," uviedol generálny tajomník WMO Petteri Taalas. Zdôraznil pritom dôležitosť bezpečného správania sa počas búrok.
