Praha/Bratislava 19. apríla (TASR) - Bývalý riaditeľ Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Tatranskej Lomnici, jeden zo zakladateľov Štefánikovej nadácie na podporu astronómie na Slovensku, astronóm Záviš Bochníček by sa v pondelok 20. apríla dožil 95 rokov.

Objavil hviezdu Nova CP Lacertae a táto udalosť poznamenala jeho ďalšie kroky v živote. Špičkový česko-slovenský astronóm vypracoval a publikoval metódy určovania polôh a pohybov umelých družíc a vesmírnych sond. Verejnosti sa stal známym popularizačnými článkami publikovanými v rôznych časopisoch, denníkoch a tiež v TASR.

Záviš Bochníček sa narodil 20. apríla 1920 v českej metropole Praha. Už ako chlapec sa zaujímal o astronómiu. Ako šestnásťročný študent objavil v roku 1936 hviezdu Nova CP Lacertae a táto významná udalosť poznamenala jeho ďalší život. Pri tejto príležitosti ho ocenili exprezident ČSR Tomáš Garrigue Masaryk a vtedajšia hlava štátu Edvard Beneš, dostal aj pozvania na štúdium do Berlína a Edinburgu v Nemecku. Túto možnosť však nevyužil, lebo "vojna bola na spadnutie".

Počas vojny bol Bochníček na nútených prácach v Nemecku. Dostal sa do koncernu Zeiss, kde ho prijal jeden z riaditeľov, ktorý bol tiež fyzik. Spomenul si na neho ako na objaviteľa novej hviezdy a ponúkol mu prácu vo hvezdárni. Tá však bola pod správou nemeckej armády a mladý študent do nej odmietol vstúpiť. Spomínaný fyzik mu však umožnil ťažké roky vojny prežiť v zajatí vedy. V roku 1944 sa osobne stretol s jedným z najväčších fyzikov 20. storočia Maxom Planckom, ktorý ho povzbudil k ďalším štúdiám po skončení druhej svetovej vojny.

Pri oslobodzovaní dostal od Američanov ponuku na prácu v zámorí, ktorej takmer neodolal. Napokon sa rozhodol doštudovať v českej Prahe. Do roku 1952 pôsobil na Univerzite Karlovej v Prahe, kde v roku 1946 objavil druhú novu, T CrB (súhvezdie Severná koruna). Neskôr ho preradili na Slovensko. Pôsobil na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave, bol riaditeľom Astronomického ústavu SAV a potom Observatória na Skalnatom plese. Neskôr ho z postu riaditeľa odvolali a na krátky čas zostal bez práce. Od roku 1985 až do odchodu na dôchodok pracoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave, kde prednášal o pohybe umelých družíc a kozmických sond. Bol tiež jedným zo zakladateľov Štefánikovej nadácie na podporu astronómie na Slovensku, ktorej cieľom bolo vybudovať Planetárium v Bratislave.

Záviš Bochníček vypracoval a publikoval metódy určovania polôh a pohybov umelých družíc a vesmírnych sond. Ako špičkový odborník v oblasti astronómie sa vyjadroval k rôznym zaujímavým vesmírnym objektom a úkazom. Pravidelne o nich informoval v odborných časopisoch, denníkoch, ako aj v TASR. Vyjadril sa, napríklad, k existencii Betlehemskej hviezdy, o ktorej sa hovorí v Evanjeliu sv. Matúša. Napriek úsiliu astronómov sa ju nikdy nepodarilo identifikovať. Podľa Bochníčka v období, keď sa Kristus narodil, žiadny takýto objekt nebol zaznamenaný. Záviš Bochníček tiež spochybnil proroctvo najznámejšieho jasnovidca stredoveku Nostradama. Ten v spise Centuria uviedol, že v siedmom mesiaci roku 1999 zostúpi z nebies kráľ hrôzy. Vykladači Nostradama s prihliadnutím na gregoriánsku reformu kalendára opravili tento dátum na 11. augusta - deň zatmenia Slnka. K tomuto termínu pripojili hrôzostrašnú predstavu o zrážke Zeme s asteroidom. Podľa Bochníčka nič z toho nebolo vedecky podložené.  

V roku 2000 pri príležitosti 80. narodenín Záviša Bochníčka nazvali jeho menom novoobjavenú planétku č. 15053. Hvezdárovi toto vysoké ocenenie celoživotnej práce pridelilo Centrum pre výskum malých planétiek pri Harvardovej univerzite v Bostone (USA) a 44. komisia pri Medzinárodnej astronomickej únii (IAU).   Záviš Bochníček zomrel po ťažkej chorobe 23. februára 2002 v Bratislave. Do hrobu mu okrem kvetov vhodil jeden zo zakladateľov Štefánikovej nadácie na podporu astronómie na Slovensku Jozef Ambruš škatuľku s prachom z viacerých meteoritov, ako symbol lásky na zemi i medzi nebom a zemou.