Bratislava/Paríž 16. júna(TASR)- Na poslednom rokovaní Medzinárodnej koordinačnej rady MAB v UNESCO boli na programe aj body týkajúce sa Svetovej siete biosférických rezervácií. Zástupkyňa Slovenského výboru MAB Zuzana Guziová v rozhovore pre TASR potvrdila, že sa rokovalo aj o tom, či a za akých podmienok môžu tri z našich štyroch biosférických rezervácii – Východné Karpaty, Tatry a Slovenský Kras – ostať súčasťou Svetovej siete biosférických rezervácii.

Čo znamená v rámci UNESCO stratégia vystúpenia? Ide skutočne o riziko vylúčenia biosférických rezervácií zo zoznamu UNESCO? Alebo skôr o povzbudenie k prijatiu opatrení na odstránenie problémov?

So stratégiou vylúčenia sa začalo v roku 2013. Ide o proces zvýšenia kvality Svetovej siete ako celku. Samozrejme, podmienkou zlepšenia celku je zlepšovanie fungovania jednotlivých biosférických rezervácií. Čiže ide jednoznačne o pozitívny proces. Biosférické rezervácie museli predložiť veľmi podrobné správy o stave, na základe týchto správ dostali odporúčania ako zlepšiť svoje fungovanie. Biosférické rezervácie sú zároveň povzbudzované k spolupráci, vymieňaniu si skúseností a informovania sa o opatreniach, ktoré prinášajú prínosy pre obyvateľstvo, ktoré v biosférických rezerváciách žije. Riziko vylúčenia však v určitej miere existuje, preto sa k týmto úlohám musíme stavať veľmi zodpovedne.

Na Slovensku máme štyri biosférické rezervácie, ktoré majú predpoklady pre rozvoj turizmu. Zatiaľ sa ho najviac darí rozvíjať na Poľane. Čo chýba k tomu, aby aj ostatné biosférické rezervácie boli rovnako úspešne a prínosné pre obyvateľov daných oblasti?

V prvom rade je potrebné začať s cielenou propagáciou biosférických rezervácií ako medzinárodne významných území. A to na domácej aj medzinárodnej úrovní. Ľudia musia vedieť, že také územia máme a čo tam môžu nájsť. Myslím si, že aj v prípade Tatier, kde ročne prichádza veľa turistov, len málo z nich vie, že v skutku sú v biosférickej rezervácii UNESCO. A keď to nevedia, nepovedia o tom svojej rodine, známym a širšiemu okoliu. Iná skupina aktivít by mala byť zameraná na to, aby sme ľuďom vedeli ponúkať doplnkové aktivity, ktoré ich budú motivovať, aby v území ostali čo najdlhšie. Ideálne sú také aktivity, ktoré im zábavnou formou zároveň prinesú nové poznatky o prírodných a kultúrnych hodnotách územia, miestnych tradíciách, jedlách, ako aj o lokálnych iniciatívach, ktoré podporujú udržateľný rozvoj v súlade s hlavným poslaním biosférických rezervácií.

Slovensko začalo májovou konferenciou v Bardejove s využívaním značky UNESCO pre rozvoj cestovného ruchu k prospechu rozvoja regiónov s lokalitami svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Kde vidíte priestor pre pomoc a podporu zo strany expertov UNESCO, aby sa tento projekt uplatnil aj v našich biosférických rezerváciách?

Hlavný význam expertov UNESCO vidím v inšpirovaní ľudí z našich regiónov pozitívnymi a fungujúcimi príkladmi, ktoré adaptujú tak, aby fungovali v našich podmienkach. Ľudia radi počúvajú príbehy a hlavne pozitívne skúsenosti môžu byť zdrojom inšpirácie k aktivitám, ktoré na lokálnej úrovni môžu priniesť viac pracovných príležitostí. A zároveň tak môžu vyššou mierou prispievať k rozvoju ekonomiky krajiny. Slovensko patrí v rámci EU stále medzi krajiny s nízkym podielom turizmu na tvorbe HDP. V praxi by som odporúčala nelimitovať využívanie značky UNESCO len na propagáciu lokalít svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Lokalitami UNESCO sú aj biosférické rezervácie a to je výhoda, ktorú je potrebné v praxi naplno využívať.

A akú podporu by ste považovali za nevyhnutnú zo strany štátnych orgánov SR?

Biosférické rezervácie je potrebné integrovať do rozvojových stratégií a programov a vytvoriť podmienky pre financovanie projektov v týchto územiach. Tiež je potrebné významnou mierou posilniť ich riadenie a možnosti. Na globálnej úrovni ich uznávajú ako medzinárodne významné územia, ale na našej národnej úrovni nie je zohľadnené, že z tohto postavenia vyplýva aj viac povinností a úloh, ktoré musia splniť, aby si mohli zachovať svoje prominentné postavenie, zabezpečujúce vysoký potenciál pre rozvoj regiónov. Je to ako v biznise. Na to, aby sme dosiahli zisk, musíme aj niečo investovať. A nemám pochybnosti, že v tomto prípade sa investícia oplatí. Rovnako je potrebné prijať opatrenia na podporu realizácie vedeckých projektov v biosférických rezerváciách. Generovanie vedeckých poznatkov pre podporu opatrení udržateľného rozvoja je v rámci programu MAB rovnako dôležité ako rozvojové aspekty programu.

Určite je veľa šikovných, mladých, kreatívnych a správnou mierou kritických ľudí, ktorí hľadajú svoje uplatnenie v oblasti využívania prírodných destinácii. Ako by ste ich mohli inšpirovať k investovaniu svojich kapacít v prospech rozvoja a správneho využívania tohto ekonomického potenciálu?

Začať by sme mohli napríklad zorganizovaním špeciálnych fór mládeže. A zapájať mládež do aktivít v biosférických rezerváciách vytváraním predpokladov pre stážové programy pre vysokoškolských študentov, či už domácich alebo zahraničných, alebo aj prostredníctvom dobrovoľníckych programov.