Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štúdia tiež ukázala, že odlesňovanie - spôsobené požiarmi a klčovaním - sa v roku 2019 zvýšilo takmer štvornásobne v porovnaní s oboma predchádzajúcimi rokmi.
Autor TASR
Paríž 1. mája (TASR) - Brazílsky Amazonský prales uvoľnil za posledné desaťročie do ovzdušia o takmer 20 percent oxidu uhličitého viac, než ho pohltil. Uvádza sa to v prekvapivej správe vedcov, ktorá ukazuje, že ľudstvo sa už nemôže spoliehať, že najväčší tropický les na svete pomôže planéte pohlcovať znečisťujúci CO2 vyprodukovaný ľudskou činnosťou. Informácie priniesla v piatok tlačová agentúra AFP.
Od roku 2010 do roku 2019 vypustil brazílsky Amazonský prales 16,6 miliardy ton CO2, pričom pohltil iba 13,9 miliardy ton, uviedli výskumníci vo štvrtok v správe zverejnenej v časopise Nature Climate Change.
Štúdia skúmala objem pohlteného a zadržiavaného CO2 v prípade, keď prales rastie, a množstvá oxidu uhličitého uvoľneného naspäť do ovzdušia, keď je tropický dažďový les vypaľovaný alebo ničený.
"Sčasti sme to očakávali, ale je to prvýkrát, čo máme údaje ukazujúce, že sa situácia preklopila a brazílsky Amazonský prales je teraz čistým vypúšťačom," uviedol spoluautor Jean-Pierre Wigneron, vedec z francúzskeho Národného ústavu agronomického výskumu (INRA).
"Nevieme, v akom bode sa môže táto premena stať nezvratnou," povedal vedec v rozhovore pre AFP.
Štúdia tiež ukázala, že odlesňovanie - spôsobené požiarmi a klčovaním - sa v roku 2019 zvýšilo takmer štvornásobne v porovnaní s oboma predchádzajúcimi rokmi, a to z približne jedného milióna hektárov na 3,9 milióna hektárov, čo je oblasť vo veľkosti Holandska.
"Brazília zažila po zmene vlády v roku 2019 prudké zhoršenie v uplatňovaní politiky na ochranu životného prostredia," napísal vo vyhlásení INRA.
Do brazílskeho prezidentského úradu nastúpil 1. januára 2019 Jair Bolsonaro.
Pevninské ekosystémy po celom svete sú životne dôležitým spojencom v úsilí sveta znížiť emisie CO2, ktoré v roku 2019 presiahli 40 miliárd ton.
Za posledné polstoročie rastliny a pôda neustále pohlcovali približne 30 percent týchto emisií, dokonca aj za situácie, keď sa tieto emisie počas uvedeného obdobia zvýšili o 50 percent.
Amazonská nížina obsahuje približne polovicu tropických dažďových pralesov sveta, ktoré sú v pohlcovaní a zadržiavaní uhlíka účinnejšie než iné druhy vegetácie.
Ak sa však tento región stane čistým zdrojom znečisťovania ovzdušia, a nie "výlevkou" CO2, boj proti klimatickým zmenám bude oveľa ťažší.
Od roku 2010 do roku 2019 vypustil brazílsky Amazonský prales 16,6 miliardy ton CO2, pričom pohltil iba 13,9 miliardy ton, uviedli výskumníci vo štvrtok v správe zverejnenej v časopise Nature Climate Change.
Štúdia skúmala objem pohlteného a zadržiavaného CO2 v prípade, keď prales rastie, a množstvá oxidu uhličitého uvoľneného naspäť do ovzdušia, keď je tropický dažďový les vypaľovaný alebo ničený.
"Sčasti sme to očakávali, ale je to prvýkrát, čo máme údaje ukazujúce, že sa situácia preklopila a brazílsky Amazonský prales je teraz čistým vypúšťačom," uviedol spoluautor Jean-Pierre Wigneron, vedec z francúzskeho Národného ústavu agronomického výskumu (INRA).
"Nevieme, v akom bode sa môže táto premena stať nezvratnou," povedal vedec v rozhovore pre AFP.
Štúdia tiež ukázala, že odlesňovanie - spôsobené požiarmi a klčovaním - sa v roku 2019 zvýšilo takmer štvornásobne v porovnaní s oboma predchádzajúcimi rokmi, a to z približne jedného milióna hektárov na 3,9 milióna hektárov, čo je oblasť vo veľkosti Holandska.
"Brazília zažila po zmene vlády v roku 2019 prudké zhoršenie v uplatňovaní politiky na ochranu životného prostredia," napísal vo vyhlásení INRA.
Do brazílskeho prezidentského úradu nastúpil 1. januára 2019 Jair Bolsonaro.
Pevninské ekosystémy po celom svete sú životne dôležitým spojencom v úsilí sveta znížiť emisie CO2, ktoré v roku 2019 presiahli 40 miliárd ton.
Za posledné polstoročie rastliny a pôda neustále pohlcovali približne 30 percent týchto emisií, dokonca aj za situácie, keď sa tieto emisie počas uvedeného obdobia zvýšili o 50 percent.
Amazonská nížina obsahuje približne polovicu tropických dažďových pralesov sveta, ktoré sú v pohlcovaní a zadržiavaní uhlíka účinnejšie než iné druhy vegetácie.
Ak sa však tento región stane čistým zdrojom znečisťovania ovzdušia, a nie "výlevkou" CO2, boj proti klimatickým zmenám bude oveľa ťažší.
