Škótsky vedec Ian Wilmut v kostole svätého Pavla vo Frankfurte nad Mohanom v pondelok 14. marca 2005.Foto: TASR/AP
Naklonovanie ovce Dolly, o ktorom vedci informovali vo februári roku 1997, otvorilo cestu k bezprecedentnému výskumu možností genetickej manipulácie chovných zvierat.
Londýn 12. septembra (TASR) - Vo veku 79 rokov zomrel britský vedec Ian Wilmut, ktorý v roku 1996 naklonoval ovcu Dolly. Tento prvý živočích naklonovaný z dospelej bunky cicavca znamenal veľký prielom vo výskume kmeňových buniek. Podľa agentúry DPA o tom v pondelok informovala univerzita v Edinburghu.
"Smútime nad stratou profesora sira Iana Wilmuta, svetovo uznávaného embryológa a odborníka na regeneratívnu medicínu, ktorý viedol projekt vytvorenia ovce Dolly," uviedla univerzita s tým, že Wilmutova práca bude aj naďalej inšpiráciou pre vedcov v Roslinovom inštitúte i mimo neho.
Naklonovanie ovce Dolly, o ktorom vedci informovali vo februári roku 1997, otvorilo cestu k bezprecedentnému výskumu možností genetickej manipulácie chovných zvierat. Táto metóda je teoreticky použiteľná aj v prípade človeka, preto vyvolala značné kontroverzie. Ovcu utratili v roku 2003.
Dolly, prvá klonovaná ovca vyrobená prenosom jadra z diferencovaných dospelých ovčích buniek, je vidieť v ohrade v Roslinovom inštitúte v škótskom Edinburghu začiatkom decembra 1997.Foto: TASR/AP
Ako dodala britská stanica BBC, práca profesora sira Iana Wilmuta v Roslinovom inštitúte v Edinburghu položila základy výskumu kmeňových buniek.
Cieľom tejto technológie je vyliečiť mnohé choroby spôsobené starnutím tým, že umožní telu regenerovať poškodené tkanivo. Wilmutovým odkazom je tak vytvorenie oblasti známej ako regeneratívna medicína, ktorá má obrovský potenciál umožniť viacerým ľuďom žiť dlhší a zdravší život.
Wilmut, ktorý trpel Parkinsonovou chorobou, sa od roku 2018 venoval výskumu tejto neurodegeneratívnej choroby. Podľa denníka The Guardian vedec ľutoval, že ho choroba obmedzovala pri turistike i curlingu.
