Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bol považovaný za jedného z najväčších svetových expertov v oblasti myrmekológie — náuky o mravcoch.
Autor TASR
,aktualizované Washington 27. decembra (TASR) - Vo veku 92 rokov zomrel v nedeľu významný americký biológ Edward O. Wilson, prezývaný Darwinom modernej doby. V pondelok to oznámila jeho nadácia, informovala agentúra AFP.
Wilson bol oceňovaným americkým vedcom a emeritným profesorom na Harvardovej univerzite. Bol považovaný za jedného z najväčších svetových expertov v oblasti myrmekológie — náuky o mravcoch. Stal sa tiež známym pre svoje pôsobenie v oblasti ochrany životného prostredia.
"Bol neúnavným syntetizátorom nápadov, jeho odvážne vedecké zameranie a poetický hlas zmenili spôsob, akým chápeme seba a našu planétu... Jeho najväčším želaním bolo, aby všetci študenti zdieľali jeho vášeň pre objavovanie, ktoré je najdôležitejším vedeckým základom pre budúce spravovanie našej planéty," uviedla Paula Ehrlichová, prezidentka Nadácie biodiverzity E.O. Wilsona.
Wilson bol autorom stoviek vedeckých prác a viac ako 30 kníh, z ktorých dve získali aj prestížnu Pulitzerovú cenu — ide o knihy On Human Nature (1978) a The Ants (1990).
Profil svetoznámeho biológa Edwarda O. Wilsona
Ako zakladateľ sociobiológie aplikoval Edward O. Wilson bohaté poznatky o sociálnom správaní mravcov, ale aj iných v kolóniách či hierarchizovaných spoločenstvách žijúcich druhov hmyzu pri vysvetľovaní ľudského správania. Vo svojom slávnom diele On Human Nature (O ľudskej prirodzenosti) z roku 1978 píše, že pravdivý obraz o svete a človeku je možné dostať iba cez optiku biológie. Človeka redukoval na produkt vytvorený interakciou génov a prostredia, v ktorom žije. Tieto Wilsonove názory vyvolali aj značnú vlnu kritiky.
Edward O. Wilson sa narodil 10. júna 1929 v Birminghame v americkom štáte Alabama. Po rozvode rodičov žil s otcom, s ktorým pobýval vo viacerých mestách Spojených štátov amerických. Od útleho detstva sa zaujímal o prírodu. Ako malý chlapec však utrpel úraz očí a stratil schopnosť priestorového videnia. Aj preto prešiel od záujmu o vtáky či cicavce k hmyzu, ktorý mohol i napriek poškodeniu zraku lepšie pozorovať ako iné živočíchy. Počas dospievania prenikal stále hlbšie do tajov entomológie, ale jeho hlavným záujmom sa stali mravce.
Štúdiu mravcov sa venoval aj na univerzite v Alabame, ktorú s magisterským titulom ukončil v roku 1950. V roku 1955 získal doktorát na Harvardovej univerzite a v tom istom roku dokončil rozsiahlu taxonomickú analýzu mravcov rodu Lasius.
Na Harvardovej univerzite dostal v roku 1956 stále miesto a postupne uskutočnil aj viacero významných objavov. Napríklad zistil, že mravce navzájom komunikujú pomocou prenosu chemickej látky – feromónu.
V roku 1971 vydal Edward Wilson knihu The Insect Societies (Hmyzie spoločenstvá), v ktorej zhrnul všetky svoje poznatky nielen o mravcoch, ale aj iných druhoch hmyzu, ktoré žijú v kolóniách či vo veľkých spoločenstvách. V knihe podrobne rozobral tiež základné vzorce sociálneho správania týchto druhov hmyzu.
Na základe týchto poznatkov formuloval aj základy sociobiológie, ktorá okrem iného tvrdí, že gény sú ústredným stimulom v boji živočíchov o prežitie a živočíchy sa správajú tak, aby maximalizovali svoje šance na prenos svojich génov na budúce generácie. Sociobiológia považuje napríklad zdanlivo altruistické správanie niektorých živočíchov za geneticky sebecké, pretože takéto správanie výrazne prispieva k zachovaniu vlastného druhu.
Tieto poznatky sociobiológie aplikoval aj na ľudské správanie a naznačil, že biologické princípy, na ktorých fungujú živočíšne spoločenstvá, platia aj pri ľudskom sociálnom správaní. Svoje, na tú dobu provokatívne názory, zhrnul v knihe z roku 1978 On Human Nature (O ľudskej prirodzenosti), v ktorej sa snažil prostredníctvom sociobiológie vysvetliť ľudskú agresivitu, sexualitu, ale napríklad tiež etiku. Za knihu dostal v roku 1978 Pulitzerovu cenu.
K svojej vášni – mravcom – sa vrátil v monumentálnom súhrnnom diele The Ants (Mravce), ktoré vyšlo v roku 1990.
Okrem Pulitzerovej ceny bol Edward Wilson držiteľom významnej švédskej Crafoordovej ceny. Za svoju dlhoročnú angažovanosť v oblasti ochrany a zachovania biodiverzity na Zemi dostal v roku 2010 aj prestížnu Linnéovu cenu.
Wilson bol oceňovaným americkým vedcom a emeritným profesorom na Harvardovej univerzite. Bol považovaný za jedného z najväčších svetových expertov v oblasti myrmekológie — náuky o mravcoch. Stal sa tiež známym pre svoje pôsobenie v oblasti ochrany životného prostredia.
"Bol neúnavným syntetizátorom nápadov, jeho odvážne vedecké zameranie a poetický hlas zmenili spôsob, akým chápeme seba a našu planétu... Jeho najväčším želaním bolo, aby všetci študenti zdieľali jeho vášeň pre objavovanie, ktoré je najdôležitejším vedeckým základom pre budúce spravovanie našej planéty," uviedla Paula Ehrlichová, prezidentka Nadácie biodiverzity E.O. Wilsona.
Wilson bol autorom stoviek vedeckých prác a viac ako 30 kníh, z ktorých dve získali aj prestížnu Pulitzerovú cenu — ide o knihy On Human Nature (1978) a The Ants (1990).
Profil svetoznámeho biológa Edwarda O. Wilsona
Ako zakladateľ sociobiológie aplikoval Edward O. Wilson bohaté poznatky o sociálnom správaní mravcov, ale aj iných v kolóniách či hierarchizovaných spoločenstvách žijúcich druhov hmyzu pri vysvetľovaní ľudského správania. Vo svojom slávnom diele On Human Nature (O ľudskej prirodzenosti) z roku 1978 píše, že pravdivý obraz o svete a človeku je možné dostať iba cez optiku biológie. Človeka redukoval na produkt vytvorený interakciou génov a prostredia, v ktorom žije. Tieto Wilsonove názory vyvolali aj značnú vlnu kritiky.
Edward O. Wilson sa narodil 10. júna 1929 v Birminghame v americkom štáte Alabama. Po rozvode rodičov žil s otcom, s ktorým pobýval vo viacerých mestách Spojených štátov amerických. Od útleho detstva sa zaujímal o prírodu. Ako malý chlapec však utrpel úraz očí a stratil schopnosť priestorového videnia. Aj preto prešiel od záujmu o vtáky či cicavce k hmyzu, ktorý mohol i napriek poškodeniu zraku lepšie pozorovať ako iné živočíchy. Počas dospievania prenikal stále hlbšie do tajov entomológie, ale jeho hlavným záujmom sa stali mravce.
Štúdiu mravcov sa venoval aj na univerzite v Alabame, ktorú s magisterským titulom ukončil v roku 1950. V roku 1955 získal doktorát na Harvardovej univerzite a v tom istom roku dokončil rozsiahlu taxonomickú analýzu mravcov rodu Lasius.
Na Harvardovej univerzite dostal v roku 1956 stále miesto a postupne uskutočnil aj viacero významných objavov. Napríklad zistil, že mravce navzájom komunikujú pomocou prenosu chemickej látky – feromónu.
V roku 1971 vydal Edward Wilson knihu The Insect Societies (Hmyzie spoločenstvá), v ktorej zhrnul všetky svoje poznatky nielen o mravcoch, ale aj iných druhoch hmyzu, ktoré žijú v kolóniách či vo veľkých spoločenstvách. V knihe podrobne rozobral tiež základné vzorce sociálneho správania týchto druhov hmyzu.
Na základe týchto poznatkov formuloval aj základy sociobiológie, ktorá okrem iného tvrdí, že gény sú ústredným stimulom v boji živočíchov o prežitie a živočíchy sa správajú tak, aby maximalizovali svoje šance na prenos svojich génov na budúce generácie. Sociobiológia považuje napríklad zdanlivo altruistické správanie niektorých živočíchov za geneticky sebecké, pretože takéto správanie výrazne prispieva k zachovaniu vlastného druhu.
Tieto poznatky sociobiológie aplikoval aj na ľudské správanie a naznačil, že biologické princípy, na ktorých fungujú živočíšne spoločenstvá, platia aj pri ľudskom sociálnom správaní. Svoje, na tú dobu provokatívne názory, zhrnul v knihe z roku 1978 On Human Nature (O ľudskej prirodzenosti), v ktorej sa snažil prostredníctvom sociobiológie vysvetliť ľudskú agresivitu, sexualitu, ale napríklad tiež etiku. Za knihu dostal v roku 1978 Pulitzerovu cenu.
K svojej vášni – mravcom – sa vrátil v monumentálnom súhrnnom diele The Ants (Mravce), ktoré vyšlo v roku 1990.
Okrem Pulitzerovej ceny bol Edward Wilson držiteľom významnej švédskej Crafoordovej ceny. Za svoju dlhoročnú angažovanosť v oblasti ochrany a zachovania biodiverzity na Zemi dostal v roku 2010 aj prestížnu Linnéovu cenu.
