Diamondová ako prvá zistila a dokázala, že mozog sa počas života môže meniť. Dôkazy o tom našla práve pri skúmaní vzoriek odobratých z Einsteinovho mozgu po jeho smrti.
Autor TASR
Oakland 18. augusta (TASR) - Vo veku 90 rokov zomrela koncom júla zakladateľka modernej neurovedy Marian Cleeves Diamondová, ktorá v 80. rokoch skúmala aj mozog Alberta Einsteina.
Podľa včerajšej správy agentúry AP to oznámila univerzita Berkeley v Kalifornii s tým, že vedkyňa zomrela 25. júla vo svojom dome v Oaklande. Diamondová pôsobila na univerzite Berkeley ako emeritná profesorka.
Diamondová ako prvá zistila a dokázala, že mozog sa počas života môže meniť. Dôkazy o tom našla práve pri skúmaní vzoriek odobratých z Einsteinovho mozgu po jeho smrti.
Zistila pritom tiež, že Einsteinov mozog má viac podporných - gliových buniek, ako je priemer u mužov. Vedci dnes tvrdia, že podporné bunky v mozgu sú bunkami budúcnosti. V súčasnosti sa o nich vie veľmi málo, ale je možné, že práve ony umožňujú neurónom kvalitne pracovať.
Následnými pokusmi s potkanmi Diamondová zistila, že na podnety bohaté prostredie zmenilo anatómiu ich mozgu. V praxi to znamená, že človek (i zviera) žijúci v prostredí s obmedzenými podnetmi môže mať zníženú schopnosť učiť sa, a naopak v závislosti od množstva podnetov sa táto schopnosť zvyšuje.
Podľa včerajšej správy agentúry AP to oznámila univerzita Berkeley v Kalifornii s tým, že vedkyňa zomrela 25. júla vo svojom dome v Oaklande. Diamondová pôsobila na univerzite Berkeley ako emeritná profesorka.
Diamondová ako prvá zistila a dokázala, že mozog sa počas života môže meniť. Dôkazy o tom našla práve pri skúmaní vzoriek odobratých z Einsteinovho mozgu po jeho smrti.
Zistila pritom tiež, že Einsteinov mozog má viac podporných - gliových buniek, ako je priemer u mužov. Vedci dnes tvrdia, že podporné bunky v mozgu sú bunkami budúcnosti. V súčasnosti sa o nich vie veľmi málo, ale je možné, že práve ony umožňujú neurónom kvalitne pracovať.
Následnými pokusmi s potkanmi Diamondová zistila, že na podnety bohaté prostredie zmenilo anatómiu ich mozgu. V praxi to znamená, že človek (i zviera) žijúci v prostredí s obmedzenými podnetmi môže mať zníženú schopnosť učiť sa, a naopak v závislosti od množstva podnetov sa táto schopnosť zvyšuje.