Moskva/Krasnojarsk 29. júna (TASR) - Pred 110 rokmi nastal medzi riekami Dolná Tunguska a Lena okolo siedmej hodiny ráno miestneho času v dnešnom Krasnojarskom kraji Ruskej federácie unikátny prírodný jav. Dodnes je známy ako tunguská katastrofa, tunguská udalosť, tunguská explózia či tunguský meteorit.

Nad rozsiahlym územím strednej Sibíri 30. júna 1908 preletelo obrovské teleso. Jeho prelet sprevádzali zvukové a svetelné efekty, až napokon došlo k výbuchu. Okolo tohto javu vznikli mnohé teórie, hypotézy, domnienky, udalosť nie je doteraz vedecky vysvetlená. Dátum tejto udalosti - 30. jún - Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov vyhlásilo v roku 2016 za Svetový deň asteroidov.

Letiace teleso nad Sibírou bolo vidno v okruhu 800 kilometrov. Po svetelnom úkaze nad neobývanou tajgou nastal mohutný výbuch vo výške sedem až desať kilometrov. Energia výbuchu predstavovala desať až 40 megaton trinitrotoluénu (TNT), čo predstavuje uvoľnenie takého množstva energie, aké by zodpovedalo sile 2000 jadrových bômb porovnateľných s výbuchom atómovej bomby zhodenej v Hirošime.

Svedkami tunguskej katastrofy sa stali obyvatelia neveľkej továrne Vanavara, v súčasnosti rovnomennej obce, a niekoľko kočujúcich Evenkov, ktorí boli neďaleko od epicentra výbuchu na love.

V priebehu niekoľkých sekúnd výbuch pováľal les v okruhu 40 kilometrov, zničil zver. V dôsledku žiarenia vznikol v tajge požiar. Stromy boli vyvrátené na ploche vyše 2000 štvorcových kilometrov. Trasenie zeme cítili ľudia v mnohých obciach a mestách, nárazová vlna rozbíjala okná, z políc padali predmety. Mnohých ľudí, ale aj zver nárazová vlna zvalila z nôh. Vlna, ktorá vznikla po výbuchu, obehla Zem a zaregistrovali ju meteorologické observatóriá v mnohých krajinách sveta.

Niekoľko dní po katastrofe prakticky na celej severnej pologuli ľudia pozorovali podivné atmosférické javy - neobyčajne svetlý súmrak, nočné osvetlenie neba, svetlé striebristé oblaky aj denné optické javy. Ľudia pre silné žiarenie nemohli zaspať. Atmosféra intenzívne odrážala slnečné lúče, čím vznikol jav svetlých nocí dokonca aj v tých častiach sveta, kde ho nikdy predtým nepozorovali. Vo viacerých mestách sveta bolo možné v noci čítať noviny, dokonca aj články vytlačené drobným písmom.

V roku 1927 bol mineralóg a bádateľ meteoritov Leonid Kulik (1883-1942) prvý, kto sa vydal na výskum tunguskej katastrofy. Predpokladal, že v danom regióne došlo k pádu veľkého železného meteoritu. V tom roku pozoroval miesto udalosti, objavil pováľané stromy v okruhu 15-30 kilometrov, v centre časť stromov zostala stáť na koreni, ale boli bez konárov. Meteorit nenašiel.

V roku 1934 prišiel s prvou hypotézou o kométe anglický vedec Francis Whipple (1876-1943). V rokoch 1928-1930 Akadémia vied Sovietskeho zväzu (AV ZSSR) uskutočnila pod vedením Kulika ešte ďalšie dve expedície. V rokoch 1938-1939 odborníci realizovali letecké fotografovanie oblasti pováľaného lesa.

Tunguská katastrofa sa radí k najzáhadnejším javom 20. storočia. Existuje vyše sto verzií toho, čo sa stalo v tajge, medzi nimi aj niektoré veľmi bizarné. K nim sa napríklad radia obrovský guľový blesk, čierna diera, laserový signál mimozemšťanov či neúspešný pokus s výbojom fyzika Nikolu Teslu.

Odborné kruhy predpokladajú, že išlo o meteor, ktorý vletel do atmosféry nad Sibírou, pričom veľké teleso vybuchlo ešte pred dopadom na zemský povrch. Samotný názov "tunguský meteorit" je teda úzus, keďže pravdepodobne k samotnému dopadu meteoritu nedošlo.