Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sledujte FAKTY A ARGUMENTY s Jurajom Hrabkom a jeho hosťami!
Autor Tablet TV
Bratislava 2. mája 2017 (TABLET.TV) - Prezident Andrej Kiska sa rozhodol nejsť do straníckej politiky, rezignoval na očakávania, že sa stane, na čele niektorej pripravovanej strany, alternatívou voči Smeru Roberta Fica, a zásadne tak ovplyvní vnútropolitický súboj – a s istou dávkou nadsádzky sa dá povedať, že predĺžil vládnutie Roberta Fica a Smeru-SD o ďalšie štyri roky.
Súčasná politická situácia sa do roku 2020 zrejme priveľmi nezmení, takže na odstavenie Roberta Fica z postu predsedu vlády bude potrebné, aby alternatíva voči súčasnej trojkoalícii získala viac, ako budú mať po voľbách Fico, Danko, Bugár a Kotleba. Čo zrejme nebude možné bez vzniku silnej strany, ktorá nakloní misku váh natoľko, aby sa tento predpoklad naplnil. Pretože súčasná opozícia takúto alternatívu zrejme nepredstavuje – a programové dôvody sú len jednými z relevantných.
Martin HANUS, novinár (denník Postoj)
„Podľa mňa jednou z najdôležitejších správ z roku 2016 bolo to, že delenie na tie tábory, na aké sme boli uplynulých dvadsať rokov mentálne zvyknutí, už nefunguje a možno ani nebude fungovať. Jednak preto, že Béla Bugár doslova konvertoval, prešiel do druhého tábora, a to nebolo dané iba politickou nevyhnutnosťou, lebo inak by asi iná vláda nemohla vzniknúť, ale on sa cíti mentálne lepšie s Robertom Ficom a Andrejom Dankom, so stranami dnešnej vládnej koalície, s ktorými si má čo povedať viac ako napríklad s Igorom Matovičom. Keby sa aj KDH napríklad vrátilo do parlamentu, nevidím dôvod, prečo by sa malo pridávať k tradičnému deleniu, na stranu opozície. A toto je pre Smer-SD dobrá správa. Jednak to, že sa zmenili lojality v bývalom veľkom opozičnom tábore, a jednak to, že sa do parlamentu dostali úplne antisystémové extrémistické prvky, ako je Kotleba, sčasti aj Boris Kollár – obe tieto skupiny na seba viažu možno 18 percent, tzn. aj keby sme sa chceli vrátiť k tomu táborovému deleniu, tieto strany znemožňujú vytváranie normálnych koalícií. A ak tento anitisystém tu bude existovať aj po roku 2020, Smer je na najlepšej ceste, ako vládnuť aj po roku 2020 s ďalšími stranami.”
Márius KOPCSAY, novinár (denník SME)
„Dnes nie je také jednoduché vytvoriť alternatívu, za Mečiara sa alternatíva definovala oveľa ľahšie. Keď Mečiar vyradil Slovensko z integračných procesov a ťahal ho na Východ, stačilo povedať, že my sme za to, aby Slovensko vstúpilo do EÚ a do NATO, a tá alternatíva bola v hrubých obrysoch už jasná. Nehovoriac o náprave nejakých ekonomických a spoločenských problémov a deficitu demokracie, ktorý bol obrovský. Aj v tých zásadných postojových a hodnotových veciach, keď napríklad vznikla polemika, či bol primeraný zásah polície proti poslancovi Mizíkovi, dajme tomu Sulík a Matovič zareagovali pragmaticky a vyzdvihli, že to Kotlebovi iba pomôže preferenčne, že sa bude tváriť ako martýr a na druhej strane zrazu sa Fico a Danko na chvíľu vyprofilovali ako bojovníci proti extrémizmu, tak vidíme, že tá verejná prezentácia problémov a zásadných tém je zavádzajúca alebo nejednoznačná. Ak by mojou preferenciou ako voliča bol boj proti extrémizmu, tak by som bol zneistený, koho si vybrať. Nejestvuje jasná deliaca línia v nejakých zásadných postojoch, aj preto sa tá zásadná alternatíva tak ťažko hľadá.”
KĽÚČOVÉ OTÁZKY DISKUSIE:
==> Bolo pre vás rozhodnutie Andreja Kisku prekvapením? Čím si vysvetľujete jeho rozhodnutie? Rodinné dôvody na to zrejme nepostačia.
==> Aké následky pre slovenskú opozičnú politiku bude mať toto Kiskovo rozhodnutie?
==> Doteraz avizovali zo známych osobností záujem založiť politickú stranu Richard Rybníček, Ivan Štefunko a Miroslav Beblavý – čo tieto projekty spája a čo ich odlišuje?
==> Považujete za pravdepodobné, aby sa z niektorého z týchto projektov stala alternatíva voči Smeru-SD a voči súčasnej trojkoalícii?
==> Považujete za pravdepodobné, že SaS udrží svoj post najsilnejšej opozičnej strany aj po tom, ako vyprázdňuje pozície modernej, prozápadnej liberálnej strany?
==> Považujete za pravdepodobné, že by súčasná trojkoalícia nepokračovala vo vládnutí aj po ďalších voľbách?
==> Riešenie akých problémov bude rozhodujúce v čase do najbližších parlamentných volieb?
==> Považujete za pravdepodobné, že sa Robert Fico bude opäť uchádzať o post prezidenta?
==> Stane sa Marián Kotleba po ďalších voľbách aspoň trpeným členom koalície?
==> Považujete za reálne, aby po voľbách vznikli dva porovnateľné bloky (65-70 poslancov), ktoré nebudú mať dosť mandátov na väčšinu v NR SR? Zvyšok do 150 by tvorili Kotlebovi poslanci. Ako by sa takáto situácia mohla riešiť?
MODERÁTOR:
Juraj HRABKO
DRAMATURGIA, PODKLADY:
Róbert KOTIAN
Súčasná politická situácia sa do roku 2020 zrejme priveľmi nezmení, takže na odstavenie Roberta Fica z postu predsedu vlády bude potrebné, aby alternatíva voči súčasnej trojkoalícii získala viac, ako budú mať po voľbách Fico, Danko, Bugár a Kotleba. Čo zrejme nebude možné bez vzniku silnej strany, ktorá nakloní misku váh natoľko, aby sa tento predpoklad naplnil. Pretože súčasná opozícia takúto alternatívu zrejme nepredstavuje – a programové dôvody sú len jednými z relevantných.
Martin HANUS, novinár (denník Postoj)
„Podľa mňa jednou z najdôležitejších správ z roku 2016 bolo to, že delenie na tie tábory, na aké sme boli uplynulých dvadsať rokov mentálne zvyknutí, už nefunguje a možno ani nebude fungovať. Jednak preto, že Béla Bugár doslova konvertoval, prešiel do druhého tábora, a to nebolo dané iba politickou nevyhnutnosťou, lebo inak by asi iná vláda nemohla vzniknúť, ale on sa cíti mentálne lepšie s Robertom Ficom a Andrejom Dankom, so stranami dnešnej vládnej koalície, s ktorými si má čo povedať viac ako napríklad s Igorom Matovičom. Keby sa aj KDH napríklad vrátilo do parlamentu, nevidím dôvod, prečo by sa malo pridávať k tradičnému deleniu, na stranu opozície. A toto je pre Smer-SD dobrá správa. Jednak to, že sa zmenili lojality v bývalom veľkom opozičnom tábore, a jednak to, že sa do parlamentu dostali úplne antisystémové extrémistické prvky, ako je Kotleba, sčasti aj Boris Kollár – obe tieto skupiny na seba viažu možno 18 percent, tzn. aj keby sme sa chceli vrátiť k tomu táborovému deleniu, tieto strany znemožňujú vytváranie normálnych koalícií. A ak tento anitisystém tu bude existovať aj po roku 2020, Smer je na najlepšej ceste, ako vládnuť aj po roku 2020 s ďalšími stranami.”
Márius KOPCSAY, novinár (denník SME)
„Dnes nie je také jednoduché vytvoriť alternatívu, za Mečiara sa alternatíva definovala oveľa ľahšie. Keď Mečiar vyradil Slovensko z integračných procesov a ťahal ho na Východ, stačilo povedať, že my sme za to, aby Slovensko vstúpilo do EÚ a do NATO, a tá alternatíva bola v hrubých obrysoch už jasná. Nehovoriac o náprave nejakých ekonomických a spoločenských problémov a deficitu demokracie, ktorý bol obrovský. Aj v tých zásadných postojových a hodnotových veciach, keď napríklad vznikla polemika, či bol primeraný zásah polície proti poslancovi Mizíkovi, dajme tomu Sulík a Matovič zareagovali pragmaticky a vyzdvihli, že to Kotlebovi iba pomôže preferenčne, že sa bude tváriť ako martýr a na druhej strane zrazu sa Fico a Danko na chvíľu vyprofilovali ako bojovníci proti extrémizmu, tak vidíme, že tá verejná prezentácia problémov a zásadných tém je zavádzajúca alebo nejednoznačná. Ak by mojou preferenciou ako voliča bol boj proti extrémizmu, tak by som bol zneistený, koho si vybrať. Nejestvuje jasná deliaca línia v nejakých zásadných postojoch, aj preto sa tá zásadná alternatíva tak ťažko hľadá.”
KĽÚČOVÉ OTÁZKY DISKUSIE:
==> Bolo pre vás rozhodnutie Andreja Kisku prekvapením? Čím si vysvetľujete jeho rozhodnutie? Rodinné dôvody na to zrejme nepostačia.
==> Aké následky pre slovenskú opozičnú politiku bude mať toto Kiskovo rozhodnutie?
==> Doteraz avizovali zo známych osobností záujem založiť politickú stranu Richard Rybníček, Ivan Štefunko a Miroslav Beblavý – čo tieto projekty spája a čo ich odlišuje?
==> Považujete za pravdepodobné, aby sa z niektorého z týchto projektov stala alternatíva voči Smeru-SD a voči súčasnej trojkoalícii?
==> Považujete za pravdepodobné, že SaS udrží svoj post najsilnejšej opozičnej strany aj po tom, ako vyprázdňuje pozície modernej, prozápadnej liberálnej strany?
==> Považujete za pravdepodobné, že by súčasná trojkoalícia nepokračovala vo vládnutí aj po ďalších voľbách?
==> Riešenie akých problémov bude rozhodujúce v čase do najbližších parlamentných volieb?
==> Považujete za pravdepodobné, že sa Robert Fico bude opäť uchádzať o post prezidenta?
==> Stane sa Marián Kotleba po ďalších voľbách aspoň trpeným členom koalície?
==> Považujete za reálne, aby po voľbách vznikli dva porovnateľné bloky (65-70 poslancov), ktoré nebudú mať dosť mandátov na väčšinu v NR SR? Zvyšok do 150 by tvorili Kotlebovi poslanci. Ako by sa takáto situácia mohla riešiť?
MODERÁTOR:
Juraj HRABKO
DRAMATURGIA, PODKLADY:
Róbert KOTIAN
