Chynorany 21. januára (TASR) - Ako rodisko básnika Valentína Beniaka či ako jeden z významných dopravných uzlov sú známe Chynorany v okrese Partizánske. História obce, ktorá má dnes viac ako 2000 obyvateľov, bola spätá s remeslami a tiež silným zastúpením veriacich.

"Prvá písomná zmienka o obci Chynorany je z roku 1243, samozrejme, že naša obec má dlhšiu históriu. Naši prvotní obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, postupne potom prešli k remeslám," povedala starostka Chynorian Mária Lachkovičová s tým, že v minulosti tam pôsobili krajčíri, obuvníci, krčmári či mäsiari. Chynorany podľa jej ďalších slov patrili kedysi viacerým biskupom a šľachticom, ale najznámejším je vlastníctvo ostrihomského arcibiskupa.

Pôvod názvu obce je rôzny, jeden hovorí o tom, že Chynorany sú odvodené od slova chynúť sa, čiže od niekoho sa odťahovať, oddeľovať sa od niečoho.

Na území Chynorian sa nachádzajú i historické objekty, najznámejším je podľa starostky kostol, potom sú to soľné sklady. "A boli tu aj veľmi známe podzemné chodby, ktoré viedli od kostola až na cintorín. Rozprávalo sa, že ľudia sa tam schovávali, najmä, keď boli Turci na Slovensku. Vtedy sa chodby najviac využívali. V dnešnej dobe sú chodby vo väčšine prípadov zapadnuté prachom a aj zasypané, takže veľmi o tom nechceme hovoriť, pretože mládež by sa mohla chcieť do nich dostať a mohlo by to byť pre nich nebezpečné," priblížila.

V minulosti v obci existoval aj chudobinec, nachádzal sa na mieste dnešného domu smútku. "Boli to tri miestnosti, v ktorých väčšinou bývali vdovy a slobodné ženy, ktoré sa starali a pomáhali nevládnym ľuďom. Bolo to miesto, na ktoré si ja ako dievča pamätám, že keď sme išli tadiaľ okolo, skôr sme mali z toho strach a ani sme sa nechceli na to miesto pozerať. Potom sa z týchto priestorov svojpomocne začal budovať dom smútku," spomenula si Lachkovičová.

S Chynoranmi sa spája i slovenský básnik Valentín Beniak, po ktorom nesie meno i slovenský festival poézie s viac ako 20-ročnou tradíciou Beniakove Chynorany. "Valentín Beniak bol rodák z Chynorian, robil a pôsobil v Chynoranoch dlhší čas ako notár. Keďže písal tak, ako sa panstvu nepáčilo, bol aj zakázaný. V podstate ani naši rodáci veľa nevedeli o Beniakovi ako o spisovateľovi. Až po roku 1989 sa dostal aj do učebných osnov a odvtedy je známejší na Slovensku," vysvetlila chynorianska starostka.

Obec s kompletnou občianskou vybavenosťou sa nachádza na križovatke medzi mestami Partizánske, Topoľčany a Bánovce nad Bebravou, čím sa zaraďuje k významným dopravným uzlom. K 1. januáru tohto roka mala 2720 obyvateľov a je tak druhou najväčšou obcou okresu Partizánske. Na území Chynorian pôsobí i viacero podnikateľov. Žije tam aj zhruba 250 Rómov, ktorí sa však k rómskej komunite nehlásia, poznamenala Lachkovičová s tým, že komunite sa obec už dlhšie venuje prostredníctvom projektu terénnej sociálnej práce.

"Najčastejšími priezviskami, ktoré máme v Chynoranoch, je Bezák - Bezáková, Magdolen - Magdolenová, Košík - Košíková, Púchovský, Marko - Marková. Rodiny sa tak rozlišujú podľa prezývok. Tie vznikali v minulosti, podľa toho zamestnania, ktoré ľudia robili alebo podľa typických čŕt. Ľudia si dávali rôzne prezývky, ktoré dnes nikto ani nevie vysvetliť," uzavrela Lachkovičová.

Valentín Beniak sa nielen v obci narodil, pôsobil tam aj ako notár

So slovenským autorom básnických zbierok, prekladateľom a predstaviteľom symbolizmu Valentínom Beniakom sa spájajú Chynorany v okrese Partizánske. V obci, ktorá je jeho rodiskom, mu symbolicky, na sté výročie jeho narodenia, otvorili i pamätnú izbu. Nachádzajú sa tam veci básnika, ale i ukážky jeho tvorby.

O pamätnú izbu, ktorá sídli v budove bývalého miestneho národného výboru a susedí s etnografickým múzeom, sa starajú členovia miestneho odboru Matice slovenskej v Chynoranoch Mária Kovalíková a Marián Gajdoš.

"Mne je Beniak inšpiráciou, aby som sa s ním vôbec zaoberal, aj keď v takomto veku 76 rokov," povedal Gajdoš. Podľa neho cítia aj ostatní obyvatelia Chynorian hrdosť, že majú Beniaka za rodáka. "Aj si to patrične vie obec oceniť, ale nie všetci občania, lebo on bol notárom. A ten notár nie vždy držal stranu tomu, ktorý spor podal, alebo sa sporu zúčastnil. Vždy bol ktosi ukrivdený. A tak má aj oponentov, ale pre kultúrnych ľudí je to hrdosť," doplnil.

Myšlienka zriadenia pamätnej izby básnika, ako spomenul Gajdoš, vznikla začiatkom 90. rokov 20. storočia. "Jeho dcéry boli ochotné nám poskytnúť či to krídlo, či ten písací stôl, knižničku, to sme zhromaždili a v spolupráci s Maticou slovenskou sme to dali dokopy a na sté výročie jeho narodenia v roku 1994 sme to slávnostne otvorili," priblížil.

Okrem vecí, ktoré Beniak vlastnil, sa v pamätnej izbe nachádzajú i knihy z archívov Matice slovenskej, niektoré dodal i miestny odbor. "Nemáme to kompletné, čo je škoda. Už ťažko sa hľadajú prvotiny, ktoré vyšli, originály," poznamenal Gajdoš.

Naposledy, v roku 2013, miestny odbor dostal od vnučiek Beniaka knižnicu aj s knihami, ktoré mal Beniak od svojich kolegov, aj s osobným venovaním, ozrejmila Kovalíková. "Knižnicu mu zhotovili vo Viedni, je z masívu. Na knižnici je busta, ktorú dostal k 50. narodeninám," dodala.

Valentín Beniak (1894-1973) patrí k vrcholným predstaviteľom slovenskej poézie. K hlavným námetom jeho tvorby patrila láska k prírode, rodu, zemi a najmä k žene. Debutoval zbierkou Tiahnime ďalej oblaky (1928). Prelomovou knihou lyriky bola zbierka Poštový holub (1936). Vrcholom jeho tvorby je triptych Žofia, Popolec a Igric, ktorý spracoval do roku 1945. Počas nútenej tvorivej prestávky prekladal Shakespeara, Goetheho, Wilda a iných klasikov. Nové zbierky vlastnej tvorby mu dovolili vydať až po roku 1967, keď bol literárne čiastočne rehabilitovaný. Postupne mu vyšli knihy poézie Hrachor, Plačúci Amor, Sonety podvečerné, Medailóny a medailónky.

Drevo z Chynorianskeho luhu asi používali v Hamburgu na stavbu lodí

Niekoľko desiatok druhov drevín, húb, mäkkýšov, motýľov, vtákov, ale i rôzne druhy cicavcov sa nachádzajú v štátnej prírodnej rezervácii Chynoriansky luh v katastri obce Chynorany v okrese Partizánske. Vzhľadom na svoju polohu je najsevernejšie položeným zvyškom pôvodne súvislých lužných lesov.

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

"Chynoriansky luh je známy nie tými stromami, jaseňmi, dubmi, ale najmä medvedím cesnakom. Luh bol voľakedy pre našich občanov bývajúcich v tejto starej časti obce rozdelený na určité parcely a každý tam bol vlastníkom," priblížil obyvateľ Chynorian, 76-ročný Marián Gajdoš, podľa ktorého je tento háj najväčšou prírodnou raritou na okolí.

Drevo z Chynorianskeho luhu, ako ďalej ozrejmil, používali obyvatelia na výrobu náradia na obáranie prasiatka, alebo sa z neho robili krosná. "Ja som dokonca počul, že toto drevo sa vyvážalo až do Hamburgu na stavbu lodí. Tým bol výnimočný, že také vzácne tvrdé odolné drevo sa používalo na výrobu lodí," doplnil.

V háji tiež rástlo viacero liečivých rastlín. "Poznali to ženy, ktoré blízko bývali a tým ženám, ktoré sa dobre vyznali v bylinkách, hovorili vedmy. A koncu dediny pri luhu zase hovorili bosorácky koniec. Tieto ženy však neboli bosorky, ale poznali liečivú silu rastlín, s nimi potom pomáhali blízkym, rodine či iným," vysvetlil Gajdoš.

Okrem drevín a menších živočíchov sa v štátnej prírodnej rezervácii pravidelne vyskytujú i srnky, líška, zajac, plch, kuna, objavil sa tam i bocian čierny. "Asi sa zvieratká na tom medveďom cesnaku liečia. Ja si myslím, že je pre nich životodarná kúra. Oni prírode rozumejú lepšie ako my," dodal Gajdoš.

Chynoriansky luh vyhlásili za štátnu prírodnú rezerváciu 1. júla 1981, dôvodom pre tento krok bola ochrana posledných zvyškov lužných lesov. Štátna prírodná rezervácia sa rozkladá na ploche 44 hektárov a je posledným zvyškom lužného lesa na hornej Nitre s typickým charakterom tvrdého luhu a významným biotopom rastlinstva a živočíšstva. Len vtákov v ňom žije v ňom vyše 40 druhov. Nachádzajú sa tam však aj vyše storočné duby, jasene a bresty s obvodom kmeňa nad 300 centimetrov.

Stolár Andrej Ďuriš chová 35 rodín včiel, úle si vyrobil sám

Andrejovi Ďurišovi z Chynorian (okres Partizánske) učarovali včely. Povolaním stolár má v súčasnosti v chove viac ako 30 rodín, avšak čo je pichnutie od včely, ani sám podľa svojich slov nevie.

"Včelárine sa venujem 29 rokov, v podstate od chlapca. Som vyučený stolár, aj sa stolárčine venujem, čiže som si všetky úliky vyrobil sám," priblížil Ďuriš. K chovu včiel ho podľa jeho slov nepriviedol ani otec či dedo, len rád chodil do prírody. "Kúpil som si jednu rodinku, dve, naraz z toho bolo 35 a teraz tento stav udržiavam," doplnil.

Od včiel berie viacero produktov. "V prvom rade stáčame medík, v druhom rade je to vlastne peľ, takže sa zbiera peľ, propolis, kašička materská. Je toho viacej, včelí vosk samozrejme, pretože vyrábame aj sviečky," vymenoval.

Ďuriš pripomenul, že viaceré včelie produkty majú i liečivé účinky. "Med by sa mal konzumovať každý deň, denne tak dve polievkové lyžičky u dospelého človeka, u detí je to asi polovička. Hlavne je to kvôli imunite, posilňuje to organizmus. Ja osobne neviem, čo je to chrípka alebo nejaké nachladnutie. Včelí jed má takisto liečivé účinky. Peľ využívame hlavne kvôli enzýmom, ktoré si telo nedokáže vytvoriť. Propolisom, samozrejme, ošetrujeme rany, pretože má antibakteriálne a protiparazitné účinky," vysvetlil.

Chynorančan včelie pichnutie skoro vôbec podľa svojich slov nepozná. "Práveže mňa moc nepichajú včely. Robím aj asistenta veterinárneho lekára, chodím prehliadky robiť a ja tam chodím v tričku. Čo som prekvapený, starí včelári sa naobliekajú. Včielka však potrebuje pomalé pohyby. Keď je aj u mňa nejaký včelár, je potom prekvapený, že mňa včela nepichne. Ona nemá prečo pichať, lebo podnet na to pichnutie musí dať včelár. Keď ma nepichne ani jedna včela, viem, že s nimi robím dobre," dodal.

Samospráva investuje financie do opravy obecných budov či ciest

Do opravy ciest, chodníkov, obecných budov či výstavby modulovej materskej školy investovala v uplynulom období finančné prostriedky samospráva obce Chynorany v okrese Partizánske. Rekonštrukciou budov a infraštruktúry sa chce zaoberať aj v nasledujúcich mesiacoch, plánuje i výstavbu nájomného bytového domu.

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Investície, ako ozrejmila starostka obce Mária Lachkovičová, financovala radnica vo veľkej miere zo štrukturálnych fondov, tiež z vlastných zdrojov a iných fondov. "Veľkou investíciou bola výmena verejného osvetlenia, bolo to v roku 2015. V roku 2016 sme vymenili drôtový rozhlas za bezdrôtový. Rozšírili sme čistiareň odpadových vôd, stavebnou, ale čiastočne aj technologickou časťou. Postavila sa modulová škôlka, multifunkčné ihrisko, detské ihrisko," načrtla.

Samospráva, ako pokračovala Lachkovičová, rekonštruuje obecné budovy, pričom začínala v roku 2011 obecným úradom, s ktorého rekonštrukciou chce aj pokračovať. "Zrekonštruovali sme Katolícky dom, využívame ho najmä na svadby, rôzne rodinné oslavy. V minulom roku sa nám podarilo zrekonštruovať dom smútku," doplnila. Opravou prešla i hasičská zbrojnica a budova bývalého mestského národného výboru, s prácami tam chce obec pokračovať. Dnes sa tam nachádza pamätná izba Valentína Beniaka, etnografické múzeum a sídli tam viacero obecných organizácií. V budúcnosti tam plánuje samospráva zriadiť aj komunitné centrum, avizovala Lachkovičová.

Obec podľa nej plánuje aj výstavbu 16 nájomných bytov. "Máme spracovanú projektovú dokumentáciu a poslanci budú vyberať toho, kto dom postaví. A potom tento bytový dom odkúpime z úveru Štátneho fondu rozvoja bývania a dotácie od Ministerstva dopravy a výstavby SR," konkretizovala. Samospráva podľa Lachkovičovej eviduje veľký záujem o nájomné byty, v súčasnosti má 20 žiadostí. "Obec plánuje, a aj veľmi súrne potrebuje, rekonštrukciu športovej haly v tomto roku, ďalej plánujeme ďalšiu technológiu do jedného reaktora na čistiarni odpadových vôd, plánujeme urobiť nové outdoorové cvičiská pri multifunkčnom ihrisku, nové cesty, chodníky, ďalšie opravy obecných budov," doplnila. Koncom minulého roka predali Chynorany posledné stavebné pozemky na Pažitiach a chcú pripraviť ďalšie, tiež majú záujem dokončiť dve vetvy kanalizácie, prostredníctvom vodárenskej spoločnosti chcú zabezpečiť aj výmenu vodovodných potrubí na jednej ulici, dodala starostka.