Brusel 30. novembra (TASR) - Brusel 30. novembra (TASR) - Megabalík opatrení v oblasti energetiky, ktorý dnes prijala Európska komisia (EK), je podľa podpredsedu EK pre Energetickú úniu Maroša Šefčoviča vnímaný aj ako "europeizácia energetických systémov".



Na otázku TASR, či na základe predložených návrhov bude možné hovoriť o toku energií ako o piatej základnej slobode v EÚ (po voľnom pohybe tovarov, služieb, kapitálu a osôb) Šefčovič pripomenul, že experti pri príprave tohto balíka hovorili o europeizácii energetických systémov.

"Snažíme sa, aby sa pri všetkých opatreniach, či už ide o kapacitné mechanizmy či energetickú bezpečnosť, hľadali riešenia nielen na národnom teritóriu, ale aby sa do úvahy bral aj regionálny a susedský kontext a európsky hospodársky priestor," vysvetlil. Spresnil, že dobudovanie vnútorného trhu s energiami v EÚ naozaj zabezpečí voľné plynutie energií po teritóriu všetkých členských krajín a ich energetické prepojenie.

Nové opatrenia celkom zmenia európsku energetiku do roku 2030. Podľa Šefčoviča energia bude vyrábaná čistejšími technológiami, bude využívaná v energeticky efektívnejších budovách, na cestách by malo byť viac elektromobilov a ľudia sa sami rozhodnú od koho chcú energiu kúpiť, alebo či si ju chcú vyrábať sami a budú mať možnosť vyrábanú energiu predávať cez rozvodné siete bez bariér aké poznajú dnes.

Podľa Šefčoviča je nový megabalík opatrení "bezprecedentným posilnením spotrebiteľov". Tí v najbližších rokoch budú mať jednoduchšie faktúry za energie, možnosť meniť dodávateľov energií a z pasívnych spotrebiteľov sa stanú aktívni užívatelia a možno aj aktívni výrobcovia elektrickej energie.

Komisia predpokladá, že na základe návrhu o energetickej efektívnosti budov vznikne okolo 900.000 pracovných miest v sektore stavebníctva. Šefčovič to vysvetlil tým, že väčšina nových budov, či už súkromných alebo administratívnych, preferuje energetickú nezávislosť. V Európe je vyše 75 percent starých budov energeticky neefektívnych (40 % energií ide na vykurovanie a chladenie) a ak chce EÚ do roku 2030 zaistiť svoj 30-% limit energeticky účinných budov, vzniká veľký priestor pre rekonštrukčné práce v prospech lokálnych staviteľov - väčšinou malé a stredné podniky. Najmä keď EÚ na to vytvorí aj dostupný finančný nástroj.

EÚ cez štrukturálne programy ponúka 17 miliárd eur pre oblasť energetickej efektívnosti. Šefčovič spresnil, že dnešný návrh EK ráta so založením novej investičnej platformy, na ktorej by sa podieľali členské krajiny únie, Európska investičná banka a EK. Nový fond pre financovanie inteligentných budov by mal mať hodnotu 10 miliárd eur s možnosťou "pákovania", čiže ďalšieho navyšovania.

Dôležitou oblasťou nových návrhov z dielne eurokomisie je aj takzvaný ekodizajn a energetické štítkovanie elektrospotrebičov. Šefčovič upozornil, že EÚ sa poučila z negatívnej reklamy, ktorú šírili britské bulvárne médiá pred referendom o brexite (zákaz rýchlovarných kanvíc) a pri príprave nových návrhov experti "pozorne preštudovali" každý jeden spotrebič, ktorý sa ocitol na zozname. Snahou bolo takto označovať hlavne tie výrobky, kde je veľký potenciál pre úsporu elektrickej energie.

Podľa odhadov eurokomisie novelizácia tohto nariadenia predstavuje každoročnú úsporu energie okolo 600 terrawatt hodín - množstvo energie, ktoré za jeden rok spotrebuje Švajčiarsko. Slovenský eurokomisár ocenil, že spotrebitelia budú lepšie informovaní a budú mať záruku najúspornejších elektrospotrebičov na svete. Čo má svoj význam, lebo priemerná európska rodina ročne zaplatí okolo 500 eur za energiu pre elektrické spotrebiče.

Šefčovič vyjadril nádej, že novelizácia tohto nariadenia sa stretne s pochopením verejnosti a členských štátov a dodal, že nielen združenia spotrebiteľov, ale aj európski výrobcovia ekodizajn podporujú. Pre výrobcov je dôležité, aby podmienky pre využívanie elektrospotrebičov boli rovnaké vo všetkých členských krajinách a energetické štítkovanie je aj dôležitý vývozný artikel pri exporte do tretích krajín, lebo je zárukou najvyššej miery kvality a úspornosti.

Balík opatrení z dielne EK je podľa neho zároveň dobrou správou aj pre oblasť obnoviteľných zdrojov, ktorá dnes v EÚ zamestnáva 1,1 milióna ľudí. Pripomenul, že Európa je v tomto smere globálnym lídrom, keď 43 % veterných turbín používaných vo svete pochádza z Európy a hoci solárne panely vyrába najmä Čína, inžinierske a technologické riešenia sú európskou pridanou hodnotou.