Washington 15. mája (TASR) - Bývalá americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová sa dnes dožíva životného jubilea, 80. narodenín.

Prvá žena na poste ministerky zahraničných vecí USA sa narodila 15. mája 1937 v Prahe ako Marie Jana Korbelová. Je českého pôvodu, jej otec Josef Korbel (pôvodne Körbel) bol kariérnym diplomatom, ktorý z obavy pred nacistickým prenasledovaním pre židovský pôvod konvertoval na katolícku vieru. Druhú svetovú vojnu rodina prežila v Spojenom kráľovstve. Po nej sa Albrightovej rodičia vrátili do Prahy, ale po roku 1948 emigrovali znova, tentoraz do USA.

Madeleine Albrightová promovala v roku 1959 na Wellesley College (Massachusetts, USA). Kde je získala titul bakalára, potom nasledovali štúdiá medzinárodných vzťahov na Univerzite Johna Hopkinsa (Baltimore, Maryland, USA). V roku 1968 získala titul magistra a v roku 1976 obhájila titul doktora filozofie na katedre verejného a ústavného práva Kolumbijskej univerzity (USA).

V období 1976-1978 pracovala ako hlavná poradkyňa amerického senátora Edmunda Muskieho pre legislatívu. V rokoch 1978-1981 bola členkou Národnej bezpečnostnej rady a štábu Bieleho domu, kde zodpovedala za zahraničnopolitickú legislatívu.

V medzinárodnej súťaži získala v rokoch 1981-1982 vedecké štipendium Medzinárodného centra Woodrowa Wilsona v Smithsonovej nadácii. V období rokov 1982-1993 bola profesorkou medzinárodných vzťahov, súčasne aj riaditeľkou programu Ženy v diplomatických službách na Fakulte diplomatických služieb Georgetownskej univerzity vo Washingtone. V roku 1984 pracovala ako poradkyňa pre zahraničnú politiku vo volebnej kampani Waltera Mondalea a v roku 1988 pre prezidentského kandidáta Michaela Dukakisa, ale aj pre kandidátku na prvú viceprezidentku Geraldine Ferrarovú. V období 1989-1992 bola prezidentkou Centra pre národnú politiku neziskovej výskumnej organizácie, ktorá propaguje štúdium a diskusiu o domácich a medzinárodných otázkach.

Madeleine Albrightová bola ako členka prvého kabinetu 42. amerického prezidenta Billa Clintona od 1. februára 1993 veľvyslankyňou USA pri Organizácii Spojených národov (OSN). Dňa 5. decembra 1996 ju vymenoval 42. prezident USA Bill Clinton do svojej druhej vlády za ministerku zahraničných vecí USA. Podľa americkej ústavy podliehajú menovania do vysokých štátnych funkcií schvaľovaniu Senátom amerického Kongresu, ktorý 22. januára 1997 jednohlasne potvrdil vymenovanie Madeleine Albrightovej do tejto funkcie. Bola prvou ženou v dejinách USA na čele zahraničnej politiky, a to do 20. januára 2001.

Foto: TASR/AP

Bývalá šéfka americkej diplomacie Madeleine Albrightová sa k 1. septembru 2001 stala prvou čestnou profesorkou Inštitútu Williama Davidsona (Michigan, USA).

Exministerku zahraničných vecí USA Madeleine Albrightovú 23. novembra 2002 privítali v rodnej Prahe, kde jej udelili cenu za dlhé roky služby verejnosti. Pražská spoločnosť pre medzinárodnú spoluprácu udelila Albrightovej výročné ocenenie za jej medzinárodné zásluhy. Vtedajší český prezident Václav Havel, blízky priateľ Albrightovej, ju navrhol ako jednu zo svojich možných nástupkýň v českom prezidentskom úrade. Exministerka túto ponuku odmietla.

Hovorí plynule česky, francúzsky, poľsky a rusky. Bola 23 rokov vydatá za novinára Josepha Medilla Pattersona Albrighta. Je rozvedená a má tri dcéry.



Madeleine Albrightová sa v roku 2005 angažovala v celkom odlišnej oblasti. Sťaby veľká stúpenkyňa televízneho seriálu Gilmore Girls si zahrala v jednej z jeho epizód. Experti z televízneho štábu sa však zhodli, že niekdajšia ministerka zvládla svoju úlohu bravúrne s obvyklou eleganciou.

Napísala niekoľko kníh, medzi inými: Poľsko, úloha tlače v čase politických zmien; Úloha tlače v čase politických zmien: Československo 1968 a Sovietske diplomatické služby: Profil elity. Spomienky na svoje detstvo v búrlivých rokoch 1937-1948 zaznamenala v knihe Prague Winter (Pražská zima), ktorá sa v apríli dostala v USA do kníhkupectiev. Dcéra československého diplomata a pražská rodáčka zažila v prvých 12 rokov života nacistickú okupáciu, bitku o Britániu, víťazstvo spojencov v druhej svetovej vojne, vzostup komunizmu a začiatok studenej vojny. Vo svojej knihe píše aj o holokauste a svojom židovskom pôvode. O tom, že jej rodičia sú židia, nevedela až do svojich 59 rokov, keď smerovala na post šéfky diplomacie vo vláde prezidenta Billa Clintona.

S výnimočnou dámou americkej diplomacie sa stretol aj slovenský prezident Andrej Kiska počas svojej návštevy USA (18.-21. septembra 2016). "Madeleine Albrightová kedysi povedala o Slovensku, že je to čierna diera na mape Európy. Teraz v New Yorku sa ma opýtala, či sme jej už odpustili," prezradil Kiska. Jeho odpoveď ju zrejme potešila. "Práve naopak, dobre, že ste to v roku 1998 povedali, bol to pre nás budíček," odpovedal bývalej šéfke diplomacie náš prezident.

Bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová sa doteraz aktívne zapája do politického diania. Na prvé kroky amerického prezidenta Ronalda Trumpa v prezidentskom úrade, ktorými chcel obmedziť imigráciu v krajine na Twitteri v januári 2017 reagovala slovami: "Vychovávali ma ako katolíčku, neskôr som bola príslušníčkou episkopálnej cirkvi a nakoniec som zistila, že moja rodina je židovská. Som pripravená registrovať sa ako moslimka, ako znak solidarity".