Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jeho obrazy pôsobia desivo, no fascinujúco. Film Jana P. Matuszynskeho ide za jeho obrazy. Nezvyčajný príbeh je nakrútený podľa skutočnosti.
Autor TASR/TERAZ.sk
Bratislava 5. augusta (TASR/TERAZ.sk) - Zdzislaw Beksinski bol jedným z najznámejších poľských maliarov. Jeho temné surrealistické maľby pôsobia na mnohých znepokojivo a nedajú im spať. On sám nazýval svoje maľby fotografiami snov. O tom, aký bol on a jeho rodina, rozpráva celovečerný hraný debut Jana P. Matuszynskeho. Film s názvom Posledná rodina je nakrútený podľa skutočnosti.
Maliar Zdzislaw Beksinski (1929 - 2005) trávil svoje dni medzi štyrmi stenami varšavského bytu obklopený len svojou rodinou. Navzdory socialistickej šedi okolia bol jeho vnútorný svet plný surreálnych vízií, farieb, vášne a perverzných fantázií. Život rodiny sa točil okolo syna, neurotického Tomka. Neustály boj s vnútornými démonmi mu znemožňoval normálne žiť, ponáral sa však do sveta hudby a filmu a napriek svojmu hendikepu sa stal priekopníkom západnej popkultúry v Poľsku.
Príbeh rodiny významného maliara zaujal mladého režiséra Jana P. Matuszynskeho, ktorý si myslím, že táto rodina bola zvláštna v mnohých ohľadoch: "Dve fascinujúce a zložité osobnosti - otec a syn. Obaja mali veľmi temné stránky. Na druhú stranu boli obaja veľmi vtipní, mám tým na mysli vtipní v štýle Montyho Pythona. Miestami veľmi ironickí a sarkastickí. A potom tam bola Zoša - manželka a matka. Tá celú rodinu držala pokope. Veľmi tichá. Nemala žiadny vlastný priestor, kde ventilovať emócie. Nemaľovala, nemala čas sama pre seba. Iba vďaka nej všetko tak nejako fungovalo. To bola jej úloha. Bola asi tým najdôležitejším členom rodiny. Zaujímalo ma aj to, aké to asi bolo žiť medzi všetkými tými obrazmi,“ hovorí režisér.
Nezvyčajný príbeh je nakrútený podľa skutočnosti. Beksinski po sebe totiž zanechal množstvo materiálu, s ktorým sa dalo pracovať. „Musí to byť najlepšie zdokumentovaná rodina na svete. Zdzislaw začal nahrávať rodinnú históriu na audiokazety v roku 1957. Rok nato sa narodil Tomasz. V 80. rokoch dostal prvú videokameru a od tej chvíle nahrával všetko. So všetkými tými obrazmi okolo. Pri nakrúcaní niektorých scén sme dokonca používali rovnaké kamery, ako mal Zdzislaw. Chcel som to urobiť rovnako ako on,“ dodáva filmár.
Beksinského život nebol ľahký. Jeho manželka zomrela, syn spáchal samovraždu a samotný Zdzislaw bol zavraždený. Jeho obrazy pôsobia desivo, no fascinujúco. Film Jana P. Matuszynskeho ide za jeho obrazy. Hovorí o rodine, ktorej členovia sú si veľmi blízki a hoci ich prípad je v Poľsku považovaný za veľmi temný, nechýbal im zmysel pre humor a kvalitnú hudbu. A toto všetko snímka ukazuje. V zahraničí sa film stretol s veľkým diváckym úspechom. V Českej republike si ho dokonca diváci vybrali do distribúcie sami prostredníctvom projektu Scope 100.
Životopisnú drámu Posledná rodina priniesla do slovenských kín Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) od 3. augusta.
TASR informovala Martina Pašteková z ASFK.
Maliar Zdzislaw Beksinski (1929 - 2005) trávil svoje dni medzi štyrmi stenami varšavského bytu obklopený len svojou rodinou. Navzdory socialistickej šedi okolia bol jeho vnútorný svet plný surreálnych vízií, farieb, vášne a perverzných fantázií. Život rodiny sa točil okolo syna, neurotického Tomka. Neustály boj s vnútornými démonmi mu znemožňoval normálne žiť, ponáral sa však do sveta hudby a filmu a napriek svojmu hendikepu sa stal priekopníkom západnej popkultúry v Poľsku.
"Ostatnia rodzina" z nominacją do Nagrody LUX https://t.co/Zt5fOZnSYK
— Justyna Kobus (@justykob) July 3, 2017
Príbeh rodiny významného maliara zaujal mladého režiséra Jana P. Matuszynskeho, ktorý si myslím, že táto rodina bola zvláštna v mnohých ohľadoch: "Dve fascinujúce a zložité osobnosti - otec a syn. Obaja mali veľmi temné stránky. Na druhú stranu boli obaja veľmi vtipní, mám tým na mysli vtipní v štýle Montyho Pythona. Miestami veľmi ironickí a sarkastickí. A potom tam bola Zoša - manželka a matka. Tá celú rodinu držala pokope. Veľmi tichá. Nemala žiadny vlastný priestor, kde ventilovať emócie. Nemaľovala, nemala čas sama pre seba. Iba vďaka nej všetko tak nejako fungovalo. To bola jej úloha. Bola asi tým najdôležitejším členom rodiny. Zaujímalo ma aj to, aké to asi bolo žiť medzi všetkými tými obrazmi,“ hovorí režisér.
Nezvyčajný príbeh je nakrútený podľa skutočnosti. Beksinski po sebe totiž zanechal množstvo materiálu, s ktorým sa dalo pracovať. „Musí to byť najlepšie zdokumentovaná rodina na svete. Zdzislaw začal nahrávať rodinnú históriu na audiokazety v roku 1957. Rok nato sa narodil Tomasz. V 80. rokoch dostal prvú videokameru a od tej chvíle nahrával všetko. So všetkými tými obrazmi okolo. Pri nakrúcaní niektorých scén sme dokonca používali rovnaké kamery, ako mal Zdzislaw. Chcel som to urobiť rovnako ako on,“ dodáva filmár.
Beksinského život nebol ľahký. Jeho manželka zomrela, syn spáchal samovraždu a samotný Zdzislaw bol zavraždený. Jeho obrazy pôsobia desivo, no fascinujúco. Film Jana P. Matuszynskeho ide za jeho obrazy. Hovorí o rodine, ktorej členovia sú si veľmi blízki a hoci ich prípad je v Poľsku považovaný za veľmi temný, nechýbal im zmysel pre humor a kvalitnú hudbu. A toto všetko snímka ukazuje. V zahraničí sa film stretol s veľkým diváckym úspechom. V Českej republike si ho dokonca diváci vybrali do distribúcie sami prostredníctvom projektu Scope 100.
Životopisnú drámu Posledná rodina priniesla do slovenských kín Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) od 3. augusta.
TASR informovala Martina Pašteková z ASFK.
