Bratislava 17. januára (TABLET.TV) – Pálenie záhy je pocit, s ktorým sa mnohí ľudia bežne stretávajú. V prípade, že sú tieto prejavy ojedinelé, ide zrejme o následok konzumácie nesprávnych potravín, nápojov, prejedania sa, tesného odevu, či nevhodnej polohy tela.

„Pálenie záhy nie je ochorením, ale je to príznak,“ hovorí gastroenterológ MUDr. Peter Minárik, PhD.„Medzi pažerákom a žalúdkom je svalová bariéra, dolný pažerákový zvierač. Zabezpečuje, aby k refluxu žalúdočného obsahu s kyselinou nedošlo. Pocit pálenia záhy spôsobuje návrat obsahu žalúdka do pažeráka, keď táto bariéra z určitých dôvodov nefunguje.“

Častým a menej nebezpečným prejavom je tzv. „fyziologické“ pálenie záhy. Nastáva v prípadoch, keď sa objem žalúdka zväčší. Pálčivý pocit podporuje horizontálna poloha ležmo, líhanie si krátko po jedle, či nosenie tesného oblečenia a príliš utiahnutého opasku v oblasti žalúdka. Náchylné na fyziologické pálenie záhy sú taktiež ženy v pokročilejšom štádiu tehotenstva.

Fyziologické pálenie záhy sa, na rozdiel od refluxnej choroby pažeráka, objavuje len sporadicky a nikdy nie v noci. „Inou situáciou je, keď k páleniu záhy dochádza pravidelne, často, opakuje sa to. Prípadne nie je to len záha, ale dochádza aj k iným prejavom refluxu. Vracia sa aj obsah žalúdka do pažeráka, dochádza k bolestiam v oblasti hrudníka,“ upozorňuje gastroenterológ. Alarmujúcim príznakom je sťažené prehĺtanie. Človek s podobnými príznakmi by mal vyhľadať lekára.

Zanedbané a neliečené časté pálenie záhy môže podľa MUDr. Minárika viezť k závažnejším problémom. „Dochádza vďaka chronickému zápalu k zmenám na sliznici, až k prekanceróznym zmenám, ktorým sa hovorí metaplázie a displázie ľahkého a ťažšieho stupňa, ktoré môžu prerásť po rokoch až do adenokarcinómu dolného pažeráka.“

Náchylnejší na refluxnú chorobu pažeráka sú, podľa gastroenterológa, ľudia s nadváhou a obezitou. Pacienti, ktorí na toto ochorenie trpia, by mali obmedziť príjem nikotínu, kofeínu, prejedanie sa, konzumáciu mastných a tučných vyprážaných jedál, alkohol, ale napríklad aj mentol alebo rajčinový pretlak. „Medzi posledným jedlom a spánkom by mali byť dve až tri hodiny,“ hovorí MUDr. Peter Minárik a zároveň dodáva, že je rovnako dôležité, čo človek skonzumuje.

Zdraví ľudia sa môžu chrániť pred vznikom ochorenia napríklad aj konzumáciou vhodných prebiotík, ktoré podporujú zdravie sliznice pažeráka. „Prebiotické baktérie v podobe špecifických potravín alebo aj výživových doplnkov, alebo prebiotická vláknina v zelenine, v ovocí, v strukovinách, je niečo, čo podporuje zdravie nielen čreva, ale aj pažeráka,“ dodáva gastroenterológ.

Pozrite si ďalšiu časť relácie ZDRAVIE, tentokrát s moderátorkou Klárou Grausovou.