Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako jednej z prvých herečiek s odborným vzdelaním aj pekným zjavom jej režiséri zverovali najmä postavy dievčat, milovníčok a naiviek v širokom žánrovom spektre.
Autor TASR
Bratislava 1. februára (TASR) – Herečka Lea Juríčková zomrela v Bratislave 1. februára 1967. Dnes uplynulo od jej úmrtia 50 rokov.
Lea (Leopolda, Polda) Juríčková sa narodila 23. augusta 1904 vo Viedni vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. V roku 1929 absolvovala štúdium herectva na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave vo vtedajšom Československu (ČSR). V rokoch 1930 až 1946 a 1951 až 1967 bola členkou Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave.
Ako jednej z prvých herečiek s odborným vzdelaním aj pekným zjavom jej režiséri zverovali najmä postavy dievčat, milovníčok a naiviek v širokom žánrovom spektre. Popri úlohách v bulvárnych hrách vytvorila výrazné kreácie vo vážnom i veselohernom inonárodnom repertoári: Jessica (Kupec benátsky, 1931), Nataša (Na dnes, 1932), Katarína (Tisíce mrzutostí, 1933), Zina (Cudzie dieťa, 1934), Grazia (Človek, zviera, cnosť, 1935), Canina (Valpone, 1936), Ružena Balážová (Drogéria, 1937), Solange (Leto v Nohante, 1938), Rosaura (Luhár, 1939).
V jej hereckej biografii dominujú postavy v slovenských klasických i súčasných hrách. Bola prvou interpretkou postáv v drámach Ivana Stodolu (napr. Vierka v komédii Jožko Púčik a jeho kariéra, Elena v hre Keď jubilant plače atď.). Účinkovala aj v slovenskej klasike (Ženský zákon, Najdúch, Kocúrkovo, Inkognito, Škriatok...). Ako komička sa prejavila v tituloch Mastný hrniec, Smrť Tanierika, Bobrový kožuch alebo Revízor. Vo vážnom repertoári zaujala výraznou kresbou charakteru ako Ranka (Uzol, 1947), Addie (Malé líšky, 1949), Kleopatra (Nepriatelia, 1949), Hofnerka (Svätá Barbora, 1953). Od 50. rokov 20. storočia hrávala prevažne menšie úlohy.
Žánrové figúrky vytvorila vo filmoch Štvorylka (1955), Dáždnik svätého Petra (1958) a Na pochode sa vždy nespieva (1960).
Lea (Leopolda, Polda) Juríčková sa narodila 23. augusta 1904 vo Viedni vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. V roku 1929 absolvovala štúdium herectva na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave vo vtedajšom Československu (ČSR). V rokoch 1930 až 1946 a 1951 až 1967 bola členkou Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave.
Ako jednej z prvých herečiek s odborným vzdelaním aj pekným zjavom jej režiséri zverovali najmä postavy dievčat, milovníčok a naiviek v širokom žánrovom spektre. Popri úlohách v bulvárnych hrách vytvorila výrazné kreácie vo vážnom i veselohernom inonárodnom repertoári: Jessica (Kupec benátsky, 1931), Nataša (Na dnes, 1932), Katarína (Tisíce mrzutostí, 1933), Zina (Cudzie dieťa, 1934), Grazia (Človek, zviera, cnosť, 1935), Canina (Valpone, 1936), Ružena Balážová (Drogéria, 1937), Solange (Leto v Nohante, 1938), Rosaura (Luhár, 1939).
V jej hereckej biografii dominujú postavy v slovenských klasických i súčasných hrách. Bola prvou interpretkou postáv v drámach Ivana Stodolu (napr. Vierka v komédii Jožko Púčik a jeho kariéra, Elena v hre Keď jubilant plače atď.). Účinkovala aj v slovenskej klasike (Ženský zákon, Najdúch, Kocúrkovo, Inkognito, Škriatok...). Ako komička sa prejavila v tituloch Mastný hrniec, Smrť Tanierika, Bobrový kožuch alebo Revízor. Vo vážnom repertoári zaujala výraznou kresbou charakteru ako Ranka (Uzol, 1947), Addie (Malé líšky, 1949), Kleopatra (Nepriatelia, 1949), Hofnerka (Svätá Barbora, 1953). Od 50. rokov 20. storočia hrávala prevažne menšie úlohy.
Žánrové figúrky vytvorila vo filmoch Štvorylka (1955), Dáždnik svätého Petra (1958) a Na pochode sa vždy nespieva (1960).
