Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Herečka ako problematická osobnosť, navyše bez stáleho angažmánu, nemala po celé 70. roky 20. storočia prakticky možnosť presadiť sa vo filme ani v televízii.
Autor TASR
Praha/ Bratislava 5. júna (TASR) – Česká herečka Táňa Fischerová so svojou slobodomyseľnou povahou sa aktívne zapojila do novembrových udalostí v roku 1989 (Nežná revolúcia) a následne začala svoju prácu deliť medzi herectvo a spoločenské aktivity v oblasti charity, ekológie i politiky. V utorok 6. júna má 70 rokov.
Táňa Fischerová sa narodila 6. júna 1947. Rodáčka z českej Prahy pochádza z divadelníckej rodiny. Jej otec bol dlhoročným režisérom a pôsobil v Brne a Plzni. Táňa Fischerová študovala dva roky JAMU (Janáčkova akademie múzických umění) v Brne, potom nastúpila do Činoherného klubu v Prahe. V rokoch 1973-1977 účinkovala v pražskom Divadle Jiřího Wolkera.
Od roku 1977 bola ako herečka v slobodnom povolaní, hosťovala napríklad v špecifickom projekte Laterna magika (Černý mnich, Rváč) alebo v Divadle Viola (Punčochář), príležitosť jej ponúkli aj mimopražské scény - patrí k nim napr. Městské divadlo Kolín.
Herečka ako problematická osobnosť, navyše bez stáleho angažmánu, nemala po celé 70. roky 20. storočia prakticky možnosť presadiť sa vo filme ani v televízii. Epizódne roly získala len v niekoľkých filmoch. Miernu satisfakciu jej priniesli 80. roky v podobe relatívne veľkých úloh vo vydarených filmoch - Prodloužený čas (1984) alebo Lev s bílou hřívou (1986). Objavila sa aj vo filmoch s historickým zameraním Divoká srdce (1989), Svědek umírajícího času (1989). Fischerovú obsadil režisér Antonín Máša, s ktorým spolupracovala už v 60. rokoch 20. storočia, vo filme Skřivánčí ticho (1989). Nové uplatnenie nachádzala v nasledujúcom období aj v televízii.
Neskôr sa Táňa Fischerová začala zaujímať aj o politiku a v rokoch 2002-2006 bola poslankyňou parlamentu Českej republiky ako nezávislá kandidátka za stranu Únia slobody - Demokratická únia. Fischerová bola dokonca jednou z ôsmich kandidátov na post českého prezidenta v prezidentských voľbách v roku 2013. Vo voľbách neuspela.
Mediálne známa osobnosť dostáva pomerne často priestor na prezentáciu svojich názorov v rozhlase a v televízii. K umeleckej činnosti sa vracia na pôde vydavateľstva Lyra Pragensis.
Umelkyňa je tiež autorkou autobiografickej knihy Žít nejen pro sebe (2002).
Táňa Fischerová sa angažuje aj v organizáciách ako Amnesty International či v nadácii Vize '97.
Táňa Fischerová sa narodila 6. júna 1947. Rodáčka z českej Prahy pochádza z divadelníckej rodiny. Jej otec bol dlhoročným režisérom a pôsobil v Brne a Plzni. Táňa Fischerová študovala dva roky JAMU (Janáčkova akademie múzických umění) v Brne, potom nastúpila do Činoherného klubu v Prahe. V rokoch 1973-1977 účinkovala v pražskom Divadle Jiřího Wolkera.
Od roku 1977 bola ako herečka v slobodnom povolaní, hosťovala napríklad v špecifickom projekte Laterna magika (Černý mnich, Rváč) alebo v Divadle Viola (Punčochář), príležitosť jej ponúkli aj mimopražské scény - patrí k nim napr. Městské divadlo Kolín.
Herečka ako problematická osobnosť, navyše bez stáleho angažmánu, nemala po celé 70. roky 20. storočia prakticky možnosť presadiť sa vo filme ani v televízii. Epizódne roly získala len v niekoľkých filmoch. Miernu satisfakciu jej priniesli 80. roky v podobe relatívne veľkých úloh vo vydarených filmoch - Prodloužený čas (1984) alebo Lev s bílou hřívou (1986). Objavila sa aj vo filmoch s historickým zameraním Divoká srdce (1989), Svědek umírajícího času (1989). Fischerovú obsadil režisér Antonín Máša, s ktorým spolupracovala už v 60. rokoch 20. storočia, vo filme Skřivánčí ticho (1989). Nové uplatnenie nachádzala v nasledujúcom období aj v televízii.
Neskôr sa Táňa Fischerová začala zaujímať aj o politiku a v rokoch 2002-2006 bola poslankyňou parlamentu Českej republiky ako nezávislá kandidátka za stranu Únia slobody - Demokratická únia. Fischerová bola dokonca jednou z ôsmich kandidátov na post českého prezidenta v prezidentských voľbách v roku 2013. Vo voľbách neuspela.
Mediálne známa osobnosť dostáva pomerne často priestor na prezentáciu svojich názorov v rozhlase a v televízii. K umeleckej činnosti sa vracia na pôde vydavateľstva Lyra Pragensis.
Umelkyňa je tiež autorkou autobiografickej knihy Žít nejen pro sebe (2002).
Táňa Fischerová sa angažuje aj v organizáciách ako Amnesty International či v nadácii Vize '97.
