Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ladislav Eliáš z Rimavskej Soboty vlastní svoje auto Aero 30 od roku 1980.
Autor TASR
,aktualizované Rimavská Sobota 17. septembra (TASR) – Náhradné diely sú najväčším problémom, s ktorým musí rátať nadšenec, plánujúci obnoviť historické vozidlo. Renovácia takéhoto veterána je však náročná i na čas a peniaze. Tvrdí to majiteľ historického vozidla Aero 30 Ladislav Eliáš z Rimavskej Soboty, ktorý svoje auto vlastní od roku 1980.
„Obnova tohto veterána, ktorý si už vyžadoval rekonštrukciu, bola náročná na čas i peniaze. Ťažké bolo zohnať i pôvodné diely, ktoré v ňom už neboli. Za socializmu sa totiž takéto autá len upravovali, namontovalo sa tam hocičo. Nikomu nezáležalo na tom, dostať veterána do pôvodného stavu,“ vysvetlil Eliáš s tým, že svoje Aero opravoval zhruba štyri roky, pričom posledné dva boli intenzívnejšie. „Jeho stav však dnes na 99 percent zodpovedá tomu, čo vyšlo z fabriky,“ dodal.
Samotnú kúpu veterána mu podľa jeho slov na začiatku 80. rokov sprostredkoval kamarát, ktorý mal prehľad o historických autách. „V tom čase som sa do nich akoby zamiloval a za vtedajších 5500 československých korún som si Aero kúpil. Prišli sme s ním až z Prahy a bolo to také malé dobrodružstvo. Nefungovalo totiž dobíjanie, takže sme nemohli ísť v noci a prespali sme v aute,“ priblížil majiteľ a doplnil, že na druhý deň sa im podarilo šťastne dôjsť až domov.
Jeho Aero bolo vyrobené v roku 1936 vo fabrike Aero Praha-Vysočany. „Bola to továreň, ktorá pôvodne za Rakúsko-Uhorska a Československa vyrábala lietadlá. Keďže po prvej svetovej vojne táto výroba stagnovala, začali hľadať nový výrobný program, ktorým sa stali autá. Toto moje je vlastne treťou generáciou, teda typ, vyrábaný od roku 1934 v podstate až po druhú svetovú vojnu,“ načrtol Eliáš s tým, že fabrika Aero v roku 1947 zanikla.
Aero 30 bolo vyrábané s rôznymi druhmi karosérií. „Moje je štvormiestne a má názov Šport. Existovali však aj limuzíny či kabriolety. Boli to v podstate ľudové a lacné autá, stáli okolo 20.000 až 25.000 korún. Pochopiteľne, nemohol si ich dovoliť každý,“ zakončil Eliáš.
„Obnova tohto veterána, ktorý si už vyžadoval rekonštrukciu, bola náročná na čas i peniaze. Ťažké bolo zohnať i pôvodné diely, ktoré v ňom už neboli. Za socializmu sa totiž takéto autá len upravovali, namontovalo sa tam hocičo. Nikomu nezáležalo na tom, dostať veterána do pôvodného stavu,“ vysvetlil Eliáš s tým, že svoje Aero opravoval zhruba štyri roky, pričom posledné dva boli intenzívnejšie. „Jeho stav však dnes na 99 percent zodpovedá tomu, čo vyšlo z fabriky,“ dodal.
Samotnú kúpu veterána mu podľa jeho slov na začiatku 80. rokov sprostredkoval kamarát, ktorý mal prehľad o historických autách. „V tom čase som sa do nich akoby zamiloval a za vtedajších 5500 československých korún som si Aero kúpil. Prišli sme s ním až z Prahy a bolo to také malé dobrodružstvo. Nefungovalo totiž dobíjanie, takže sme nemohli ísť v noci a prespali sme v aute,“ priblížil majiteľ a doplnil, že na druhý deň sa im podarilo šťastne dôjsť až domov.
Jeho Aero bolo vyrobené v roku 1936 vo fabrike Aero Praha-Vysočany. „Bola to továreň, ktorá pôvodne za Rakúsko-Uhorska a Československa vyrábala lietadlá. Keďže po prvej svetovej vojne táto výroba stagnovala, začali hľadať nový výrobný program, ktorým sa stali autá. Toto moje je vlastne treťou generáciou, teda typ, vyrábaný od roku 1934 v podstate až po druhú svetovú vojnu,“ načrtol Eliáš s tým, že fabrika Aero v roku 1947 zanikla.
Aero 30 bolo vyrábané s rôznymi druhmi karosérií. „Moje je štvormiestne a má názov Šport. Existovali však aj limuzíny či kabriolety. Boli to v podstate ľudové a lacné autá, stáli okolo 20.000 až 25.000 korún. Pochopiteľne, nemohol si ich dovoliť každý,“ zakončil Eliáš.
