Brusel/Bratislava 30. septembra (TASR) - Túži sa venovať prekladom diel Rudolfa Slobodu, má rád východniarov, v Rotterdame propaguje slovenské vína, je mu ľúto, že Slovensko sa nevie "dobre predať" a tvrdí, že Slováci by sa nemali stále iba sťažovať. Holanďan Abram Muller, autor knihy Masterclass Slowakije, netradičného sprievodcu po Slovensku.

Muller sa v stredu večer v bruselskej knižnici Muntpunt stal na niekoľko hodín stredobodom pozornosti desiatok Belgičanov. Tí si na podujatí pod záštitou slovenského veľvyslanca v Belgicku Stanislava Valla prišli vypočuť úryvky z jeho knihy Masterclass Slowakije, v ktorej ponúka svoj osobný pohľad na dejiny Slovenska, krásy našej prírody a život obyčajných Slovákov.



Muller v rozhovore pre TASR uviedol, že prvýkrát do Československa prišiel v roku 1986 ako študent slovanských jazykov na Amsterdamskej univerzite. "Vždy som sa zaujímal o krajiny na druhej strane slobody," priznal. Precestoval aj Poľsko a Maďarsko a od roku 1990 do roku 2011 žil na Slovensku. Naučil sa náš jazyk, založil Katedru nederlandistiky na Filozofickej fakulte UK, učil vysokoškolákov angličtinu, neskôr pôsobil ako tlmočník a literárny prekladateľ a začal sprevádzať občanov Holandska a Belgicka po krajinách strednej Európy a, pravdaže, aj po Slovensku.

Na otázku, či Holanďania a Belgičania majú záujem o krajinu pod Tatrami, odpovedal, že pre nich sme stále málo známou krajinou, na rozdiel od susedného Maďarska alebo Česka. O to viac sú však jeho klienti prekvapení krásami Slovenska, keď sa k nám dostanú.

"Ľudia sú prekvapení, že taká krásna krajina existuje v Európe. Sú nadšení! Ale keď prídu domov a hovoria, že boli na Slovensku, nejako to nepriťahuje pozornosť. Ako keď by boli v Prahe či v Budapešti, ktoré ľudia už poznajú," skonštatoval. Spresnil, že východné Slovensko je jeho najobľúbenejší región, veď aj manželku má z Prešova, básnil o Bardejove a o drevených kostolíkoch. Do tejto vzdialenej časti Slovenska však s turistami zo svojho rodiska zavíta zriedka, väčšinou sa jeho sprievodcovanie okrem Bratislavy končí na Liptove, Spiši a na Orave.

"Veľmi mám rád východniarov. Hoci majú ťažší život, oni si vedia ten život užiť. Nesťažujú sa, ako to bežní Slováci zvyknú robiť, aj keď sa podľa mňa nemajú až tak zle. Vedia aj oslavovať, či už je to kar alebo svadba," opísal svoj vzťah k východniarom.

Literárnym prekladom zostal verný dodnes. Jeho preklady do holandčiny sú dostupné aj v Belgicku, pre flámsku časť populácie. Tvrdí, že keby mal dosť času a nemusel sa starať o živobytie, prekladal by najmä diela Rudolfa Slobodu. Podľa neho najlepší slovenský spisovateľ. Prekladal už aj Vladimíra Ballu, Dušana Mitanu a teraz sa prelúskava novelou Mladý Dônč od Petra Pišťanka a špekuluje, ako preloží niektoré "írečité" pišťankovské výrazy.

"Máme čo ukázať svetu!" hovorí s odkazom na slovenských literátov, ktorí sú v Holandsku a Belgicku málo známi.

Rovnaké slová chvály má aj pre vína zo Slovenska, ktoré sa pri rôznych príležitostiach pokúša propagovať a predávať v rodnej krajine. "Konkurencia je silná," priznal. Predaju slovenských vín v tejto časti Európy vraj nepomáha ani to, že Slovensko "je neznáma krajina". Ako keby sme sa nevedeli dostatočne predať a spropagovať. "Neviem, kde je chyba," povedal v závere s ľútosťou v hlase.

Holandský cestopis o Slovensku v Bruseli lákal na návštevu krajiny pod Tatrami

Holandský prekladateľ a turistický sprievodca Abram Muller - autor knihy písanej v holandčine Masterclass Slowakije, netradičného sprievodcu po Slovensku - hovoril v stredu (28. 9.) večer na podujatí v centre Bruselu pred desiatkami Belgičanov o tom, prečo je dôležité a potrebné navštíviť Slovensko.

Holandský špecialista na Slovensko sa z iniciatívy slovenského veľvyslanca v Belgicku Stanislava Valla predstavil v známom kultúrnom stánku Muntpunt v rámci jednej zo sprievodných kultúrnych akcií na počesť slovenského predsedníctva v Rade EÚ.



Muller, ktorý pôsobí ako prekladateľ a tlmočník z holandčiny a angličtiny do slovenčiny, učiteľ slovenčiny pre cudzincov a novinár so zameraním na slovenské reálie, je aj skúseným turistickým sprievodcom pre krajiny Beneluxu, Francúzska a štáty v strednej a východnej Európe so zameraním na Slovensko, kde strávil takmer 20 rokov svojho života.

Muller v rozhovore pre TASR pripomenul, že prvé vydanie jeho cestopisu o Slovensku, ktoré vyšlo v roku 2012 v počte 3000 kusov, sa už v Holandsku i na území Belgicka rozpredalo a teraz vydavateľ pripravil jeho druhé vydanie.

"Je to bedeker, ale trošku iný ako tie bežné. Je to o histórii, kultúre a prírode Slovenska. Trochu hlbšie. Pre ľudí, ktorí majú naozaj záujem o vašu krajinu, ktorí nechcú iba rýchly turizmus, ktorí chcú vedieť, kto sú to Slováci a ako sa tam žije. Dosť náročná kniha," rozhovoril sa Muller.

Priznal, že vďaka tomu, že sprevádza holandských a belgických turistov po Slovensku, vie svoju knihu dobre predať. A vyjadril nádej, že jeho dielo bude mať priaznivú odozvu medzi čitateľmi. V prospech Slovenska.

Veľvyslanec Vallo ocenil, že Muller je aktívny aj na poli literárnych prekladov, keď už preložil do holandčiny diela Rudolfa Slobodu či Vladimíra Ballu.

"Som rád, že prišiel túto knihu odprezentovať, prešiel históriou, opísal každodenný život na Slovensku a niektoré slovenské špecifiká," opísal priebeh kultúrneho večierku veľvyslanec.

Vallo pri tejto kultúrnej príležitosti dal do slovenčiny preložiť knihu súčasného flámskeho ministra kultúry Svena Gatza s názvom Priznania kultúrneho barbara. S prekladom knihy mu pomohla Katedra nederlandistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kniha vyšla s finančnou podporou honorárneho konzula SR v Monse Petra De Nila.