Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa ministra k nárastu miezd z pohľadu štátu môže prispieť kvalitný sociálny dialóg, dobrá legislatíva o kolektívnom vyjednávaní, ako aj inštitút minimálnej mzdy.
Autor TASR
Bratislava 22. septembra (TASR) - Za rovnakú prácu v rovnakej korporácii v EÚ by mala byť rovnaká mzda. Uviedol to dnes v Bratislave minister práce Ján Richter (Smer-SD) na brífingu v rámci medzinárodnej konferencie o rozdieloch v odmeňovaní medzi východom a západom, ktoré zorganizovala Európska odborová konfederácia s Medzinárodnou odborovou konfederáciou, Konfederáciou odborových zväzov (KOZ) SR a s podporou Nadácie Friedricha Eberta.
Podľa Richtera sa musí pri stieraní mzdových rozdielov medzi krajinami ďaleko viac prejaviť solidarita v odboroch. "Myslím si, že solidarita a záujem odborov približovať mzdy je otázka vysoko otvorená. Práve v tejto oblasti je potrebné, aby príslušné iniciatívy ďalej pokračovali," priblížil Richter.
"Len samotná skutočnosť, že tam, kde v podnikoch pôsobia odbory, sú o 18 % vyššie mzdy, dokazuje, že otázka kolektívneho vyjednávania a vôbec úloha a poslanie odborov je veľmi dôležitá," poznamenal.
Podľa Richtera k nárastu miezd z pohľadu štátu môže prispieť kvalitný sociálny dialóg, dobrá legislatíva o kolektívnom vyjednávaní, ako aj inštitút minimálnej mzdy. "Jednoznačne je dokázané, že pokiaľ sa zvyšuje minimálna mzda, automaticky má vplyv aj na rast priemernej mzdy," podčiarkol šéf Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.
Podľa slov prezidenta KOZ SR Jozefa Kollára by sa po zbúraní tzv. železnej opony v roku 1989 mala zbúrať v EÚ aj akási "mzdová opona". "Vieme, že na Slovensku sú dobré ekonomické ukazovatele, hospodársky rast je vysoký, zvyšuje sa nám hrubý domáci produkt (HDP), ale bohužiaľ klesá podiel miezd na HDP. Toto sú záležitosti, ktoré majú odbory snahu zastaviť," upozornil šéf KOZ.
HDP podľa Kollára je všade vo vyspelých krajinách tvorený na 50 % zo zisku firiem a na 50 % z miezd. "U nás je 30-% podiel miezd a 70 -% podiel zisku. Zamestnávatelia sa u nás teda nemôžu sťažovať, práve naopak," doplnil.
Nastáva podľa Kollára paradox, že výrazný rozdiel v mzdách robotníkov v západnej a východnej Európe spôsobuje problémy v kolektívnom vyjednávaní západoeurópskym odborárom so zamestnávateľmi, ktorí sa vyhrážajú odchodom so svojím podnikaním do krajín s nižšou mzdovou úrovňou, napríklad do krajín strednej a východnej Európy. "Zamestnávatelia v Nemecku začínajú odbory kvázi vydierať v kolektívnom vyjednávaní spôsobom, že 'ak sa vám nepáči, odídeme na Slovensko, do Čiech či do Poľska'," dodal Kollár.
Podľa Richtera sa musí pri stieraní mzdových rozdielov medzi krajinami ďaleko viac prejaviť solidarita v odboroch. "Myslím si, že solidarita a záujem odborov približovať mzdy je otázka vysoko otvorená. Práve v tejto oblasti je potrebné, aby príslušné iniciatívy ďalej pokračovali," priblížil Richter.
"Len samotná skutočnosť, že tam, kde v podnikoch pôsobia odbory, sú o 18 % vyššie mzdy, dokazuje, že otázka kolektívneho vyjednávania a vôbec úloha a poslanie odborov je veľmi dôležitá," poznamenal.
Podľa Richtera k nárastu miezd z pohľadu štátu môže prispieť kvalitný sociálny dialóg, dobrá legislatíva o kolektívnom vyjednávaní, ako aj inštitút minimálnej mzdy. "Jednoznačne je dokázané, že pokiaľ sa zvyšuje minimálna mzda, automaticky má vplyv aj na rast priemernej mzdy," podčiarkol šéf Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.
Podľa slov prezidenta KOZ SR Jozefa Kollára by sa po zbúraní tzv. železnej opony v roku 1989 mala zbúrať v EÚ aj akási "mzdová opona". "Vieme, že na Slovensku sú dobré ekonomické ukazovatele, hospodársky rast je vysoký, zvyšuje sa nám hrubý domáci produkt (HDP), ale bohužiaľ klesá podiel miezd na HDP. Toto sú záležitosti, ktoré majú odbory snahu zastaviť," upozornil šéf KOZ.
HDP podľa Kollára je všade vo vyspelých krajinách tvorený na 50 % zo zisku firiem a na 50 % z miezd. "U nás je 30-% podiel miezd a 70 -% podiel zisku. Zamestnávatelia sa u nás teda nemôžu sťažovať, práve naopak," doplnil.
Nastáva podľa Kollára paradox, že výrazný rozdiel v mzdách robotníkov v západnej a východnej Európe spôsobuje problémy v kolektívnom vyjednávaní západoeurópskym odborárom so zamestnávateľmi, ktorí sa vyhrážajú odchodom so svojím podnikaním do krajín s nižšou mzdovou úrovňou, napríklad do krajín strednej a východnej Európy. "Zamestnávatelia v Nemecku začínajú odbory kvázi vydierať v kolektívnom vyjednávaní spôsobom, že 'ak sa vám nepáči, odídeme na Slovensko, do Čiech či do Poľska'," dodal Kollár.
