Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Video

VIDEO: Zoznámte s obcou Janova Lehota, pôvodne tam žili Nemci

Nové bytové domy v obci Janova Lehota v okrese Žiar nad Hronom. Foto: TASR/Jana Vodnáková

Karpatskí Nemci stavali typické dvojposchodové domy, niektoré z nich sa v obci zachovali dodnes.


Janova Lehota 12. augusta (TASR) - Kedysi sebestačná obec, v ktorej žili prevažne karpatskí Nemci, neskôr stredisková dedina a dnes rýchlo sa rozvíjajúca, aj tak by sa dala charakterizovať Janova Lehota v okrese Žiar nad Hronom. Dedina, na čele ktorej už 27 rokov stojí starostka Božena Kováčová, si tento rok pripomenie 640. výročie prvej písomnej zmienky o obci.

"Sme pôvodne nemecká dedina, ktorú založil kolonizátor, ktorý na toto územie prišiel, aby klčoval lesy," priblížila starostka s tým, že jej pôvodný názov je Drexlerhau. Ten používala až do roku 1945, dovtedy tu žilo početné nemecké obyvateľstvo.

"Janova Lehota mala do apríla roku 1944 približne 4800 obyvateľov. Bola to obrovská dedina o veľkosti Kremnice a Handlovej. Aj keď tu neboli baníci, ale boli tu stavbári a tesári kameňa, ktorí chodili po celej Európe a stavali mosty z kresaného kameňa," priblížila Kováčová. Chlapi tak kedysi z dediny na celé leto odchádzali, v obci ostávali len ženy.

Karpatskí Nemci stavali typické dvojposchodové domy, niektoré z nich sa v obci zachovali dodnes. Boli vysoké, kamenné a s malými oknami. "V jednom dome bývali aj štyri generácie. V domoch bývali najmä v zime," priblížila starostka s tým, že v lete sa väčšinou zdržiavali na vrchu, ktorý sa vypína nad obcou. Aj dnes je ešte podľa jej slov na jar vidieť kopec zakvitnutý ovocnými stromami. Miestni obyvatelia sa tu starali o dobytok, na zimu sa sťahovali do dediny.

Dedina bola v tých časoch úplne samostatná, okrem škôl tu bol mlyn či obchody. Bývalí rodáci podľa jej slov často spomínali, že obec bola sebestačná a miestni nepotrebovali komunikovať s iným okolím. Často totiž ich "lehočštinu" ani nepoznali. Po slovensky vedeli najmä tí, ktorí chodili robiť mimo dediny.

Pred koncom druhej svetovej vojny sa však mnohí z nich dobrovoľne vysťahovali do Nemecka, ďalších odsunuli nútene. "Mohli si zobrať len 40 kilogramov osobných vecí a odchádzali z obce na vozoch. Vraveli, že ešte nestihli ani odísť a už z okolitých dedín rabovali ich domy," dodala Kováčová s tým, že po roku 1945 sa začala obec znovu osídľovať. Z pôvodného obyvateľstva ostali v Janovej Lehote len štyri rodiny. V minulosti bola obec známa aj tým, že po revolúcii sem prišli Slováci z viacerých krajín, a tak táto malá dedinka spájala ľudí aj ôsmich národností.

Vzťah s bývalými rodákmi je však v obci stále živý. "Hneď po revolúcii sme s Nemcami nadviazali družbu. Začali sme robiť stretnutia s rodákmi z Nemecka a Slovenska," dodala starostka s tým, že bývalí rodáci boli Janovej Lehote nápomocní finančne a pomohli napríklad opraviť kostol a jeho interiér.

Vďaka bytovej výstavbe obec výrazne omladla

Len pred niekoľkými rokmi pribudlo v Janovej Lehote (okres Žiar nad Hronom) 40 bytov. Snahou miestnej samosprávy bolo zastabilizovať v dedine mladú generáciu. Aj keď sa podľa starostky Boženy Kováčovej najprv zdal tento krok ako riskantný, neskôr sa to ukázalo ako veľmi dobrý ťah.

"Približne 80 percent ľudí prišlo zo Žiaru nad Hronom. Ide o mladých ľudí s rodinami, ktorí priniesli do obce niečo iné. Iný pohľad, zapájajú sa do aktivít v obci, čo sa málokedy stáva," pochvaľuje si starostka.

Karpatskí Nemci si v Janovej Lehote stavali typické dvojposchodové domy, niektoré z nich sa v obci zachovali dodnes (na snímke). Boli vysoké, kamenné a s malými oknami.
Foto: TASR/Jana Vodnáková
Zároveň dodáva, že vďaka novým obyvateľom Janova Lehota výrazne omladla. Svedčí o tom aj fakt, že v dedine nie je problém udržať plne organizovanú základnú školu od 1. až do 9. ročníka. Núdza nie je ani o škôlkarov, ktorých je aktuálne približne 35. Kým v čase nástupu starostky do úradu mala obec približne 700 obyvateľov, dnes už počet presahuje tisícku.

V obci už 14 rokov pôsobí Domov sociálnych služieb a Domov dôchodcov (DSS a DD) Nádej. Zariadenie má v súčasnosti 61 klientov. "Keď sme ho stavali, tak nám boli veľmi nápomocné okolité obce. Pred 15 rokmi bol obrovský problém vôbec niečo takéto obecné zriadiť," zhodnotila starostka s tým, že aj z tohto dôvodu zariadenie uprednostňuje okrem domácich ľudí aj záujemcov z týchto dedín.

Jedným z dôvodov, prečo pred rokmi zariadenie vzniklo, bolo aj riešenie otázky nezamestnanosti. V zariadení dnes pracuje 55 ľudí, z toho 45 je z radov miestnych obyvateľov. "Pred tými 15 rokmi sa muži ako tak zamestnávali v závode ZSNP, ale nezamestnanosť žien bola obrovská. V dedine bolo asi 20 žien, ktoré nemali čo robiť," priblížila Kováčová s tým, že si urobili rekvalifikačné kurzy a školenia, aby sa mohli v zariadení zamestnať. Okrem nich sem za prácou dochádzajú ľudia aj z okolitých obcí či Žiaru nad Hronom.

Aktuálne zamestnáva miestnu samosprávu najmä oprava ciest. "Zatiaľ sa nám podarilo spraviť tri, na jeseň robíme štvrtú a verím, že na budúci rok na jar spravíme tú najdôležitejšiu, popred obecný úrad," doplnila Kováčová.

Seniorov a deti spája netradičná pošta, anonymné listy

Deti a seniori z Janovej Lehoty v okrese Žiar nad Hronom spája netradičná pošta. Pred pár mesiacmi totiž začali v Domove sociálnych služieb a Domove dôchodcov (DSS a DD) Nádej s projektom Pošty generácií, prostredníctvom ktorej si klienti a miestni školáci vymieňajú anonymné listy.

Sociálna pracovníčka zariadenia Sylvia Hriňová priblížila, že medzigeneračná spolupráca medzi deťmi a klienti zariadenia nie je žiadnou novinkou. Naopak, celoročne sa snažia obe generácie zapájať do spoločných aktivít. Snahou vedenia totiž je, aby klienti zariadenia zapadli do komunity obce a neostali na jej okraji. Posilniť tento vzťah má aj Pošta generácií.
Na snímke je Domov sociálnych služieb a Domov dôchodcov (DSS a DD) Nádej v obci Janova Lehota v okrese Žiar nad Hronom.
Foto: TASR/Jana Vodnáková

"Našim seniorom sú listy písané rukou blízke. Oni nikdy nezažili sms-kovanie alebo mailovanie. Naopak, deti poznajú túto stránku, ale nepoznajú ručne písané listy. Preto sme chceli aj deťom dopriať, aby si písali a precvičovali písmo," priblížila Hriňová. Písanie je navyše pre seniorov tréningom pamäte a jemnej motoriky. "Je to aj reminiscenčná terapia, lebo seniori si veľa spomínajú na svoje životy. Ukazujú deťom, ako sa voľakedy žilo," zhodnotila Hriňová.

Listy sú zatiaľ anonymné, dvojice sa navzájom spoznávajú a neskôr sa stretnú aj osobne. "Je o to veľký záujem. Začali sme pri siedmich listoch a teraz je už do projektu zapojených 18 seniorov a 18 detí," dodala Hriňová. Projekt získal ocenenie Oskar bez bariér, ktoré Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) udeľuje samosprávam, realizujúcim opatrenia zmenšujúce bariéry pre hendikepovaných obyvateľov.

Takmer 80-ročnej pani Helenke sa myšlienka medzigeneračnej výmeny listov páčila do začiatku. Nápad jej pripomenul obdobie, keď si aj jej vlastné deti dopisovali s kamarátmi z cudziny. "Dcéra mala kamarátku z Česka a aj sa navštevovali, syn mal z Rumunska. Ich kamarátstvo vydržalo veľmi dlho," zaspomínala si.

Do písania listov sa tak zapojila aj ona sama. Aktuálne čaká, čo jej malý pisateľ odpíše. O svojom novom priateľovi vie zatiaľ iba toľko, že má rád hokej a tak tajne dúfa, že ho raz zoberie na hokejový zápas, keďže hokej hráva aj jej vnuk. "Tie deti zaujímajú také veci, na ktoré teraz nemajú čas. Pýtal sa ma napríklad, ktoré predmety som mala v škole rada," podotkla.

Zriaďovateľom DSS a DD Nádej je obec Janova Lehota. Zariadenie vzniklo ešte pred 14 rokmi. V súčasnosti má podľa starostky Boženy Kováčovej 61 klientov a 55 zamestnancov z čoho väčšinu tvoria domáci.

Na Hauerlandský festival sa chystá aj rodák žijúci na Floride

V tretiu augustovú nedeľu sa bude v Janovej Lehote konať Hauerlandský festival, ktorý je zameraný na prezentáciu kultúrneho dedičstva Nemcov. Do Janovej Lehoty, ktorá bola pred vojnou nemeckou obcou, zavítajú pri tejto príležitosti rodáci roztrúsení po celom svete. "Účasť mi potvrdil aj jeden 86-ročný pán, ktorý priletí z Floridy do Frankfurtu na Mohanom. Okrem toho prídu aj ďalší rodáci žijúci v Nemecku," priblížila predsedníčka organizačného výboru Ida Karásková.

Na snímke lehotské kroje, ktoré podľa originálov ušili v obci Janova Lehota v okrese Žiar nad Hronom.
Foto: TASR/Jana Vodnáková
Myšlienku zorganizovať prehliadku tanečných a speváckych nemeckých skupín, vznikla podľa jej slov ešte pred 26 rokmi. Názov festivalu je odvodený od Hauerlandu - teda územia stredného Slovenska, ktoré si takto pomenovali Nemci. "Hauerland, to je naše stredné Slovensko od Hornej Štubne, cez Sklené, Turček, Kunešov, Krahule, Kremnicu, Janovu Lehotu, Handlovú, Prievidzu, Nitrianske Pravno, Tužinu, Kľačno a Malinovú," vysvetlila Karásková.

Pomenovanie je odvodené od nemeckého slova hauen, ktoré znamená rúbať. "Keď sem naši predkovia prišli, aby sa tu mohli usadiť, museli najprv vyrúbať lesy. Hovorí sa, že prvá generácia, ktorá prišla, tu našla smrť - Tod, druhá biedu - Nod a až tá tretia generácia našla Brot, teda chlieb," priblížila Karásková.

Festival sa organizuje vždy v inej obci. Keďže si Janova Lehota pripomína tento rok 640. výročie prvej písomnej zmienky, rozhodli sa zorganizovať aj Hauerlandský festival. Ten sa tu naposledy konal v roku 2002.

Podľa Karáskovej je už všetko na veľkú slávnosť pripravené. Podujatie sa začne 19. augusta o 11.00 h zoradením súborov pred miestnym kostolom, pokračovať bude sprievodom a samotnými vystúpeniami. "Prídu sem naši speváci z Hauerlandu, tento rok nás ale navštívi aj spevácka skupina z Košíc, detská spevácko-tanečná skupina z Chmeľnice či dve hosťujúce skupiny z Medzeva," dodala Karásková.

O typické kroje vychádzajúce z nemeckej kultúry je opäť záujem

Počas tohtoročných osláv 640. výročia prvej písomnej zmienky o obci Janova Lehota, ktoré sa budú konať 25. až 27. augusta, pokrstia v dedine nové kroje. Kópie tohto tradičného odevu miestnych ľudí ušili podľa pôvodných nemeckých krojov, ktoré sa v obci nosili pred druhou svetovou vojnou.

"Janova Lehota mala pôvodné kroje a chceli sme ich obnoviť. Chceli sme zachovať toto dedičstvo aj pre ďalšie generácie. Tak sme sa pustili do hľadania a bádania spolu s etnologičkou," priblížila Sylvia Hriňová. Do hľadania pôvodného oblečenia svojich predkov zapojili aj domácich obyvateľov, po krojoch pátrali aj prostredníctvom starých fotografií.

"Takisto sme hľadali zvyšky starých krojov. Na obecnom úrade sme našli zachovaný takmer celý ženský kroj. Potom na základe fotografií a ďalších artefaktov, ktoré boli zachované, sa nám podarilo s etnologičkou z Detvy zostaviť detský, ženský aj mužský kroj," podotkla Hriňová.

Ušité boli po dva kusy z každého z nich. Podľa Hriňovej by mali v budúcnosti pribudnúť aj ďalšie. "Je o ne záujem, už sme mali aj prvú nevestu, ktorá bola v tomto kroji," podotkla Hriňová s tým, že využívať ich chcú aj počas akcií a slávností, ktoré v obci organizujú.

Kroje v Janovej Lehote boli ovplyvnené nemeckou kultúrou. "Vychádzajú z krojov karpatských Nemcov. Od iných sa líšia ornamentom a výšivkou. Z karpatských krojov majú základ v kroji mnohé obce, ale každý sa líši detailom. My sa líšime výšivkou a ornamentom," ozrejmila Hriňová. Ženský kroj pozostáva zo sukne ušitej zo žltej modrotlače a čiernej zástery. Kroj je doplnený blúzkou a lajblíkom, ktorý na zadnej strane zdobia tri kvietky.