Minulý týždeň totiž viaceré médiá informovali o skúsenostiach srbského novinára, ktorý sa tajne zamestnal v Samsungu. Písal o tom, že pracoval bez povolenia a za mizerný plat.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 20. februára (TASR) – Kontroly úradov budú viac zamerané na firmy, v ktorých sú zamestnaní cudzinci. Na dnešnej tlačovej konferencii to uviedol minister práce Ján Richter (Smer-SD) v súvislosti s medializovanými informáciami o nepriaznivých pracovných podmienkach Srbov v galantskom závode Samsung.
"Kontroly sú vykonávané priebežne, ale teraz sa zameriavame hlavne na firmy, v ktorých sú cudzí štátni príslušníci, hlavne z tretích krajín, lebo tam sa javí, že je problém najväčší," skonštatoval Richter. Minulý týždeň totiž viaceré médiá informovali o skúsenostiach srbského novinára, ktorý sa tajne zamestnal v Samsungu. Písal o tom, že pracoval bez povolenia a za mizerný plat.
Podľa Richtera je pre ministerstvo práce dôležité, aby cudzinci na Slovensku pracovali legálne a najmä podľa Zákonníka práce. Na Slovensku v súčasnosti pôsobí 5249 občanov zo Srbska, ktorí majú infokarty a 575 na základe povolenia príslušného úradu práce. Väčšinou ide pritom o ľudí, ktorí sú zamestnaní prostredníctvom agentúr dočasného zamestnania (ADZ).
Vlani bolo uskutočnených 26.000 kontrol zameraných na nelegálne zamestnávanie. Skontrolovaných bolo takmer 24.000 zamestnávateľov. Odhalených bolo 1311 zamestnávateľov, ktorí nelegálne zamestnávali takmer 3000 ľudí. Načierno pritom pracovalo viacero cudzincov, a to 138 Srbov, 51 ľudí z Ukrajiny, 16 z Vietnamu, ale aj šesť Macedóncov. "Gro porušení, dokonca niekde až do 90 %, sa realizovalo v ADZ. Preto aj naše hlavné zameranie bude v nasledujúcom období smerovať k tomuto typu zamestnávania. Máme pripravených viacero akcií," avizoval Richter. Kontroly sa uskutočnili aj tento víkend a výsledky budú zverejnené.
Richter vymenoval niekoľko porušení zákona pri zamestnávaní cudzincov, ktorých sa najčastejšie agentúry dopúšťajú. "Porušovanie spočíva v tom, že srbská firma má so slovenskou zmluvu na dodanie služby o montážnych prácach a ľudia pracujú vo výrobe za pásom a každých 90 dní ich vymieňajú," priblížil Richter.
Porušované sú taktiež aj podmienky dočasného pridelenia zamestnanca. "Náš zákon zakazuje reťazenie pridelenia pracovníka. Vyrubili sme pokuty viacerým slovenských agentúram za porušenie zákazu reťazenia," uviedol Richter.
Treťou formou nedodržiavania zákona prostredníctvom agentúr je podľa Richtera to, že priamo zahraničná agentúra prideľuje napríklad Srbov na prácu ku konečnému užívateľovi. Musia však byť splnené viaceré podmienky. "Napríklad, pracovník má byť vyslaný z krajiny, v ktorej obvykle pracuje a nie agentúra, ktorá vznikne len na to, aby sprostredkovala zamestnanca. Musí to byť pracovník, ktorý v danej domovskej krajine klasicky pracuje a je len vyslaný k nám. Aj toto sa obchádza," tvrdí Richter.
Minister sa v súvislosti so zamestnávaním cudzincov stretne so srbským veľvyslancom na Slovensku. "Môžu byť stovky srbských občanov, ktorí sú na území Slovenska nelegálne zamestnaní," tvrdí Richter. SR má so Srbskom uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, ale aj memorandum o spolupráci medzi slovenským a srbským rezortom práce.
"Máme záujem zhodnotiť stav, ktorí sme priebežne zistili aj prostredníctvom Národného inšpektorátu práce a rozšíriť memorandum alebo doplniť nové, ktoré by zahŕňalo informácie a spoluprácu inšpekcií práce, ústredia práce," dodal Richter s tým, že problémy začínajú v niektorých prípadoch aj v samotnom Srbsku.
"Kontroly sú vykonávané priebežne, ale teraz sa zameriavame hlavne na firmy, v ktorých sú cudzí štátni príslušníci, hlavne z tretích krajín, lebo tam sa javí, že je problém najväčší," skonštatoval Richter. Minulý týždeň totiž viaceré médiá informovali o skúsenostiach srbského novinára, ktorý sa tajne zamestnal v Samsungu. Písal o tom, že pracoval bez povolenia a za mizerný plat.
Podľa Richtera je pre ministerstvo práce dôležité, aby cudzinci na Slovensku pracovali legálne a najmä podľa Zákonníka práce. Na Slovensku v súčasnosti pôsobí 5249 občanov zo Srbska, ktorí majú infokarty a 575 na základe povolenia príslušného úradu práce. Väčšinou ide pritom o ľudí, ktorí sú zamestnaní prostredníctvom agentúr dočasného zamestnania (ADZ).
Vlani bolo uskutočnených 26.000 kontrol zameraných na nelegálne zamestnávanie. Skontrolovaných bolo takmer 24.000 zamestnávateľov. Odhalených bolo 1311 zamestnávateľov, ktorí nelegálne zamestnávali takmer 3000 ľudí. Načierno pritom pracovalo viacero cudzincov, a to 138 Srbov, 51 ľudí z Ukrajiny, 16 z Vietnamu, ale aj šesť Macedóncov. "Gro porušení, dokonca niekde až do 90 %, sa realizovalo v ADZ. Preto aj naše hlavné zameranie bude v nasledujúcom období smerovať k tomuto typu zamestnávania. Máme pripravených viacero akcií," avizoval Richter. Kontroly sa uskutočnili aj tento víkend a výsledky budú zverejnené.
Richter vymenoval niekoľko porušení zákona pri zamestnávaní cudzincov, ktorých sa najčastejšie agentúry dopúšťajú. "Porušovanie spočíva v tom, že srbská firma má so slovenskou zmluvu na dodanie služby o montážnych prácach a ľudia pracujú vo výrobe za pásom a každých 90 dní ich vymieňajú," priblížil Richter.
Porušované sú taktiež aj podmienky dočasného pridelenia zamestnanca. "Náš zákon zakazuje reťazenie pridelenia pracovníka. Vyrubili sme pokuty viacerým slovenských agentúram za porušenie zákazu reťazenia," uviedol Richter.
Treťou formou nedodržiavania zákona prostredníctvom agentúr je podľa Richtera to, že priamo zahraničná agentúra prideľuje napríklad Srbov na prácu ku konečnému užívateľovi. Musia však byť splnené viaceré podmienky. "Napríklad, pracovník má byť vyslaný z krajiny, v ktorej obvykle pracuje a nie agentúra, ktorá vznikne len na to, aby sprostredkovala zamestnanca. Musí to byť pracovník, ktorý v danej domovskej krajine klasicky pracuje a je len vyslaný k nám. Aj toto sa obchádza," tvrdí Richter.
Minister sa v súvislosti so zamestnávaním cudzincov stretne so srbským veľvyslancom na Slovensku. "Môžu byť stovky srbských občanov, ktorí sú na území Slovenska nelegálne zamestnaní," tvrdí Richter. SR má so Srbskom uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, ale aj memorandum o spolupráci medzi slovenským a srbským rezortom práce.
"Máme záujem zhodnotiť stav, ktorí sme priebežne zistili aj prostredníctvom Národného inšpektorátu práce a rozšíriť memorandum alebo doplniť nové, ktoré by zahŕňalo informácie a spoluprácu inšpekcií práce, ústredia práce," dodal Richter s tým, že problémy začínajú v niektorých prípadoch aj v samotnom Srbsku.