Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa ministra sú to miesta, kde sú dočasne obmedzené osoby, ktoré sú nebezpečné pre svoje okolie a mohli by zraniť ľudí, utiecť alebo poškodiť samých seba.
Autor TASR
Bratislava 19. októbra (TASR) – Vyhradené priestory, ktoré polícia využíva na obmedzenie osobnej slobody osôb, no nie sú celami policajného zaistenia, sa podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) nachádzajú na takmer každom obvodnom policajnom oddelení.
„Sú to miesta, kde sú dočasne obmedzené osoby, ktoré sú nebezpečné pre svoje okolie a mohli by zraniť ľudí, utiecť alebo poškodiť samých seba. Sú to klasické cely, ktoré ale nemajú taký štandard ako cela predbežného zadržania,“ povedal minister.
Kaliňák tak reagoval na dnešné vyjadrenie verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej, podľa ktorej sú takéto priestory nelegálne a polícia ich využíva bežne. Do Národnej rady SR preto ombudsmanka predkladá mimoriadnu správu, ktorou žiada ich okamžité zrušenie. Minister vnútra tvrdí, že spor v tejto veci vedú s Dubovcovou už dlho. Na stranu ministerstva i polície sa však podľa neho pridal aj Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.
"Bol na Slovensku na kontrole a zhodnotil, že tieto veci sú v poriadku a dal nám aj nejaké odporúčania," podotkol Kaliňák. Jeho tlačový odbor spresnil, že výbor vzniesol námietku, ktorá sa týkala využívania takzvaných vyhradených priestorov, avšak ich existenciu nenamietal.
"Odporučil prijať opatrenia v súvislosti s režimom. Uviedol, že vzhľadom na malé rozmery a nedostatočné vybavenie je väčšina vyhradených priestorov nevhodná na zadržiavanie osôb na dlhší čas ako niekoľko hodín," vysvetlilo ministerstvo. Podľa Kaliňáka sa budú riadiť odporúčaniami výboru, ale aj verejnej ochrankyne práv.
Minister priznáva, že v niektorých prípadoch sú tieto priestory malé a chýba tam "klasická infraštruktúra", ako však podotýka, k zmene by malo dôjsť v rámci blízkej obnovy policajných obvodných oddelení. "Tieto priestory budú prechádzať určitou rekonštrukciou, to všetko chce čas a peniaze a tie musíme investovať podľa jednotlivých priorít," povedal Kaliňák.
Vyhradené priestory sa podľa neho zriadili v čase, keď ľudsko-právne inštitúcie napadli pripútavanie zadržaných k tyči či madlám. "Treba ich ale odlišovať od ciel predbežného zadržania. To je úplne niečo iné, tie sú v pohode, ale sú len vo vybraných miestach na Slovensku," podotkol minister s tým, že vyhradené priestory sú klasické cely, no nemajú taký štandard ako cela predbežného zadržania.
Dubovcová trvá na tom, že používanie takýchto priestorov je závažné porušovanie základných práv, ktoré sa týka veľkého počtu ľudí. "Polícia to používa ako bežnú rutinnú prax, to je v demokratickom a právnom štáte neprípustné," povedala.
Tomáš Čitbaj z Kancelárie verejného ochrancu práv upozornil, že v zákone je jasne uvedené, že jediný spôsob obmedzenia osobnej slobody na policajnej stanici je možný prostredníctvom cely policajného zaistenia. "Žiadny iný spôsob polícia použiť nemôže. To vyplýva z Ústavy SR, ktorá hovorí, že nikoho nemožno stíhať ani pozbaviť slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Je otázka, prečo polícia koná, ako koná, keď je stanovený zákonný limit," poznamenal.
„Sú to miesta, kde sú dočasne obmedzené osoby, ktoré sú nebezpečné pre svoje okolie a mohli by zraniť ľudí, utiecť alebo poškodiť samých seba. Sú to klasické cely, ktoré ale nemajú taký štandard ako cela predbežného zadržania,“ povedal minister.
Kaliňák tak reagoval na dnešné vyjadrenie verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej, podľa ktorej sú takéto priestory nelegálne a polícia ich využíva bežne. Do Národnej rady SR preto ombudsmanka predkladá mimoriadnu správu, ktorou žiada ich okamžité zrušenie. Minister vnútra tvrdí, že spor v tejto veci vedú s Dubovcovou už dlho. Na stranu ministerstva i polície sa však podľa neho pridal aj Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.
"Bol na Slovensku na kontrole a zhodnotil, že tieto veci sú v poriadku a dal nám aj nejaké odporúčania," podotkol Kaliňák. Jeho tlačový odbor spresnil, že výbor vzniesol námietku, ktorá sa týkala využívania takzvaných vyhradených priestorov, avšak ich existenciu nenamietal.
"Odporučil prijať opatrenia v súvislosti s režimom. Uviedol, že vzhľadom na malé rozmery a nedostatočné vybavenie je väčšina vyhradených priestorov nevhodná na zadržiavanie osôb na dlhší čas ako niekoľko hodín," vysvetlilo ministerstvo. Podľa Kaliňáka sa budú riadiť odporúčaniami výboru, ale aj verejnej ochrankyne práv.
Minister priznáva, že v niektorých prípadoch sú tieto priestory malé a chýba tam "klasická infraštruktúra", ako však podotýka, k zmene by malo dôjsť v rámci blízkej obnovy policajných obvodných oddelení. "Tieto priestory budú prechádzať určitou rekonštrukciou, to všetko chce čas a peniaze a tie musíme investovať podľa jednotlivých priorít," povedal Kaliňák.
Vyhradené priestory sa podľa neho zriadili v čase, keď ľudsko-právne inštitúcie napadli pripútavanie zadržaných k tyči či madlám. "Treba ich ale odlišovať od ciel predbežného zadržania. To je úplne niečo iné, tie sú v pohode, ale sú len vo vybraných miestach na Slovensku," podotkol minister s tým, že vyhradené priestory sú klasické cely, no nemajú taký štandard ako cela predbežného zadržania.
Dubovcová trvá na tom, že používanie takýchto priestorov je závažné porušovanie základných práv, ktoré sa týka veľkého počtu ľudí. "Polícia to používa ako bežnú rutinnú prax, to je v demokratickom a právnom štáte neprípustné," povedala.
Tomáš Čitbaj z Kancelárie verejného ochrancu práv upozornil, že v zákone je jasne uvedené, že jediný spôsob obmedzenia osobnej slobody na policajnej stanici je možný prostredníctvom cely policajného zaistenia. "Žiadny iný spôsob polícia použiť nemôže. To vyplýva z Ústavy SR, ktorá hovorí, že nikoho nemožno stíhať ani pozbaviť slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Je otázka, prečo polícia koná, ako koná, keď je stanovený zákonný limit," poznamenal.
