Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
A to aj napriek tomu, že stále existujú riziká, ktoré by mohli ohroziť napríklad hospodársky rast, akými sú rusko-ukrajinský konflikt či vystúpenie Veľkej Británie z EÚ.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 11. novembra (TASR) - Najnovšia jesenná prognóza Európskej komisie (EK) je pre Slovensko veľmi pozitívna. A to aj napriek tomu, že stále existujú riziká, ktoré by mohli ohroziť napríklad hospodársky rast, akými sú rusko-ukrajinský konflikt či vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie (EÚ). Na dnešnej tlačovej konferencii to skonštatoval minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).
Brusel Slovensku predpovedá ekonomický rast v najbližších rokoch, ako aj zlepšovanie situácie na trhu práce. "Pre Slovensko sú to naozaj dobré správy. Ak porovnáme výsledky, ktoré zverejnil Brusel, z pohľadu našej prognózy, ktorá bola zverejnená v septembri, tak môžeme povedať, že tu nie sú žiadne zásadné rozpory, dokonca v niektorých oblastiach sú to ešte pozitívnejšie očakávania," zhodnotil Kažimír.
EK vidí rast slovenskej ekonomiky v budúcom a nasledujúcich rokoch vyšší ako 3 %. "V horizonte roku 2018 je tu odhad ekonomického rastu už blízko 4 %. To sú čísla, na ktoré sme boli zvyknutí v predkrízovom období. Tieto kladné čísla majú dosah na život ľudí," podotkol Kažimír.
Pozitívne by sa mala vyvíjať situácia na trhu práce, inflácia by mala zostať na nízkych úrovniach, pričom dlhšie obdobie je na Slovensku deflácia. "Nezamestnanosť bude atakovať historické rekordy, niekde medzi 8 % a 9 %. To znamená pozitívny dosah aj na verejný rozpočet z pohľadu výberu daní a odvodov," očakáva minister financií.
Celkový deficit verejných financií za rok 2015 komisia reevidovala na 2,7 % HDP najmä v dôsledku vyšších daňových príjmov. V roku 2016 by mal podľa EK deficit klesnúť na 2,2 % HDP. Konsolidačné úsilie v roku 2017 by malo viesť ku zníženiu deficitu na 1,5 % HDP. Podľa Kažimíra sa odhady vývoja deficitov z Bruselu približujú cieľom ministerstva financií.
"Odhad hospodárenia v roku 2016 je mierne horší, ako plánujeme my. Ale to je konzervatívny pohľad Bruselu. Vždy vidia veci horšie, ako je realita. Podobne je to aj v ďalších rokoch. Podstatné je, že úrovne konsolidačného úsilia sú presne také, ako potrebujeme my. To je pre nás dôležité z pohľadu uveriteľnosti projektu vyrovnaného hospodárenia v roku 2019," myslí si Kažimír.
Minister financií však počíta aj s rizikami. "Nie je vyriešený problém medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou, problémy ukrajinskej ekonomiky. Máme tu rozvodové konanie s Veľkou Britániou. Toto nepridáva k istote. Trhy a ekonomika nemajú rady neistotu. Riziká sú prítomné, ale napriek nim prognózované čísla pre Slovensko sú dobré," doplnil Kažimír s tým, že z jesennej prognózy má radosť.
"Neskrývam radosť nad týmito číslami, pretože nie sú v prostredí Európskej únie a eurozóny vôbec samozrejmé. Stále patríme medzi premiantov a vôbec to nie je samozrejmé v tejto dobe, ktorá je veľmi neistá," dodal.
Brusel Slovensku predpovedá ekonomický rast v najbližších rokoch, ako aj zlepšovanie situácie na trhu práce. "Pre Slovensko sú to naozaj dobré správy. Ak porovnáme výsledky, ktoré zverejnil Brusel, z pohľadu našej prognózy, ktorá bola zverejnená v septembri, tak môžeme povedať, že tu nie sú žiadne zásadné rozpory, dokonca v niektorých oblastiach sú to ešte pozitívnejšie očakávania," zhodnotil Kažimír.
EK vidí rast slovenskej ekonomiky v budúcom a nasledujúcich rokoch vyšší ako 3 %. "V horizonte roku 2018 je tu odhad ekonomického rastu už blízko 4 %. To sú čísla, na ktoré sme boli zvyknutí v predkrízovom období. Tieto kladné čísla majú dosah na život ľudí," podotkol Kažimír.
Pozitívne by sa mala vyvíjať situácia na trhu práce, inflácia by mala zostať na nízkych úrovniach, pričom dlhšie obdobie je na Slovensku deflácia. "Nezamestnanosť bude atakovať historické rekordy, niekde medzi 8 % a 9 %. To znamená pozitívny dosah aj na verejný rozpočet z pohľadu výberu daní a odvodov," očakáva minister financií.
Celkový deficit verejných financií za rok 2015 komisia reevidovala na 2,7 % HDP najmä v dôsledku vyšších daňových príjmov. V roku 2016 by mal podľa EK deficit klesnúť na 2,2 % HDP. Konsolidačné úsilie v roku 2017 by malo viesť ku zníženiu deficitu na 1,5 % HDP. Podľa Kažimíra sa odhady vývoja deficitov z Bruselu približujú cieľom ministerstva financií.
"Odhad hospodárenia v roku 2016 je mierne horší, ako plánujeme my. Ale to je konzervatívny pohľad Bruselu. Vždy vidia veci horšie, ako je realita. Podobne je to aj v ďalších rokoch. Podstatné je, že úrovne konsolidačného úsilia sú presne také, ako potrebujeme my. To je pre nás dôležité z pohľadu uveriteľnosti projektu vyrovnaného hospodárenia v roku 2019," myslí si Kažimír.
Minister financií však počíta aj s rizikami. "Nie je vyriešený problém medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou, problémy ukrajinskej ekonomiky. Máme tu rozvodové konanie s Veľkou Britániou. Toto nepridáva k istote. Trhy a ekonomika nemajú rady neistotu. Riziká sú prítomné, ale napriek nim prognózované čísla pre Slovensko sú dobré," doplnil Kažimír s tým, že z jesennej prognózy má radosť.
"Neskrývam radosť nad týmito číslami, pretože nie sú v prostredí Európskej únie a eurozóny vôbec samozrejmé. Stále patríme medzi premiantov a vôbec to nie je samozrejmé v tejto dobe, ktorá je veľmi neistá," dodal.
