Americký prezident Donald Trump oznamuje odstúpenie USA od parížskej klimatickej dohody 1. júna 2017 vo Washingtone.Foto: TASR/AP
Štvrtkové vyhlásenie amerického prezidenta USA, že Spojené štáty odstúpia od parížskej klimatickej dohody z roku 2015, kritizovali predstavitelia z celého sveta.
Washington/Berlín/Paríž/Rím/New York 2. júna (TASR/TABLET.TV) - Väčšina európskych lídrov kritizovala rozhodnutie prezidenta USA Donalda Trumpa odstúpiť od parížskej klimatickej dohody z roku 2015. Podľa nich dohoda nemôže byť opätovne prerokovaná, ako žiada Trump.
Trump z Bieleho domu vyhlásil, že USA odstúpia od klimatickej dohody, pretože je podľa neho pre Američanov neúnosne drahá. Chce vyjednať takú, ktorá bude pre jeho krajinu "spravodlivá".
Taliansky premiér Paolo Gentiloni.Foto: TASR/AP
Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecká kancelárka Angela Merkelová a taliansky premiér Paolo Gentiloni v spoločnom vyhlásení uviedli, že dohodu považujú za "základný kameň spolupráce medzi našimi krajinami ohľadne účinného a včasného riešenia zmeny klímy".
Podľa agentúry AP lídri zdôraznili, že kurz vytýčený v dohode je "nezvratný... Sme presvedčení, že parížsku dohodu nemožno opätovne prerokovať".
Angela Merkelová, archívne foto.Foto: TASR/AP
Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyzvala dnes svet, aby spoločne pracoval na ochrane "našej planéty Zem" pred klimatickou zmenou.
"Krok USA nemôže zastaviť a nezastaví tých z nás, ktorí sa cítia byť zaviazaní k ochrane planéty," zdôraznila kancelárka v reakcii na piatkové oznámenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Spojené štáty odstúpia od parížskej klimatickej dohody z roku 2015.
"Všetkým, ktorí veria v dôležitosť našej planéty, hovorím: Pokračujme v spoločnej ceste, aby sme boli úspešní (pri chránení) našej Matky Zeme," pokračovala kancelárka v krátkom vyhlásení, ktoré poskytla médiám.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron si zažartoval na Trumpov účet a obrátil proti nemu jeho najznámejší volebný slogan. Na sociálnej sieti Twitter Macron v noci na dnes zverejnil obrázok s nápisom "spravme našu planétu opäť veľkou". Vystrelil si tým z Trumpa, ktorý počas predvolebnej kampane používal heslo "spravme Ameriku opäť veľkou". Poukázal na to belgický telerozhlas RTBF.
Francúzska hlava štátu vyhlásila, že Trump sa svojím rozhodnutím otočil celému svetu chrbtom, pričom Američanom odkázal: "Všetkým vedcom, technikom a podnikateľom hovorím - príďte a pracuje tu s nami. Musíte si veriť, my uspejeme, pretože budeme žiť a zdieľať všetci rovnakú zodpovednosť."
Macron už podobne pozval vedcov z USA do Francúzska vo februári ešte ako prezidentský kandidát. Vo videu, ktoré sa rýchlo stalo hitom internetu, sa im vtedy prihovoril v angličtine. Trump vtedy začal škrtať financie na vedu a výskum.
Britská kancelárka Theresa Mayová (vľavo) a americký prezident Donald Trump, archívne foto.Foto: TASR AP
Britská premiérka Theresa Mayová v telefonáte s Trumpom vyjadrila sklamanie z rozhodnutia USA odstúpiť od parížskej klimatickej dohody. Zopakovala, že Spojené kráľovstvo bude pokračovať v napĺňaní dohody, informovala britská televízia BBC.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, archívne foto.Foto: TASR/AP
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker dnes v rámci summitu EÚ-Čína v Bruseli uviedol, že trvá na tom, aby Európska únia a Čína stáli na čele úsilia o realizáciu parížskej klimatickej dohody po tom, ako americký prezident Donald Trump vo štvrtok oznámil, že USA do tejto zmluvy odstupujú.
"Čína a Európska únia zastávajú názor, že sú nevyhnutné medzinárodné riešenia. V žiadnej inej oblasti to nie je dôležitejšie než pri zaistení vedúcej úlohy pre celosvetový prechod na čisté energie a úplné uplatňovanie parížskej klimatickej dohody v praxi," povedal Juncker na summite EÚ-Čína.
Predseda eurokomisie dodal, že spoločné líderstvo Bruselu a Pekingu pre zavádzanie klimatickej dohody do praxe ponúkne podnikateľom, investorom a vedcom "istoty", ktoré potrebujú na vybudovanie novej ekonomiky - menej závislej na uhlí a fosílnych palivách.
Upozornil, že niet cesty späť po tom, ako parížsku dohodu v roku 2015 podpísalo takmer 200 krajinách sveta.
Čínsky premiér Li Kche-čchiangFoto: TASR/AP
Aj čínsky premiér Li Kche-čchiang dal v Bruseli záväzky, že vláda jeho krajiny bude aj naďalej spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom - "vrátane Spojených štátov" - pre znižovanie emisií skleníkových plynov a v rámci boja proti zmene klímy.
Európsky denník Politico v tejto súvislosti spresnil, že najnovšie "skóre" je 194:3, čo znamená, že po Nikarague (ktorá dohodu považuje za slabú) a Sýrii tretím štátom, ktorý odmietol dohodu, sú práve USA. Tieto tri krajiny teraz stoja proti zvyšku sveta.
Spoločné tlačové vyhlásenie predsedu Európskej rady Donalda Tuska, predsedu EK Jeana-Clauda Junckera a Li Kche-čchianga sa očakáva okolo 13.00 h miestneho času.
António Guterres.Foto: TASR/AP
Trumpovo rozhodnutie odstúpiť od dohody o znížení skleníkových plynov s cieľom zmierniť zmeny klímy označil generálny tajomník OSN António Guterres za "veľké sklamanie".
Podľa šéfa OSN je dôležité, aby práve USA zostali lídrom v otázkach životného prostredia. Guterres vyjadril presvedčenie, že mestá, štáty a podniky po celom svete "budú naďalej demonštrovať víziu a vedenie tým, že budú pracovať na nízkouhlíkovom, odolnom hospodárskom raste, ktorý vytvorí kvalitné pracovné miesta a trhy pre prosperitu 21. storočia".
Miguel Arias Caňete, archívne foto.Foto: TASR/AP
Eurokomisár pre klímu a energie Miguel Arias Caňete označil dnešné vyhlásenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Spojené štáty odstúpia od parížskej klimatickej dohody, za "smutný deň pre svetové spoločenstvo".
Podľa eurokomisára Európska únia "hlboko ľutuje jednostranné rozhodnutie Trumpovej administratívy". Caňete prisľúbil, že "svet môže naďalej počítať s Európou, pokiaľ ide o globálne vedenie".
Taktiež predpovedal, že EÚ bude hľadať nové spojenectvá - od najväčších svetových ekonomík po najzraniteľnejšie ostrovné štáty vrátane amerických podnikov a jednotlivcov podporujúcich dohodu. "Sme na správnej strane dejín," vyhlásil eurokomisár.
Bývalý americký prezident Barack Obama.Foto: TASR/AP
Bývalý prezident USA Barack Obama sa domnieva, že rozhodnutím jeho nástupcu Donalda Trumpa o odstúpení USA od parížskej klimatickej dohody z roku 2015, súčasná americká vláda sa pridala k štátom odmietajúcim budúcnosť.
Obhajoval parížsku dohodu podpísanú 195 krajinami. Jeho administratíva ju schválila vlani v septembri. Keďže však o dohode nehlasoval americký Senát, nie je pre USA právne záväzná. Obama uviedol, že krajiny, ktoré sa držia dohody, budú "ťažiť z výhod, pokiaľ ide o vytvorenie pracovných miest a priemyselných odvetví".
Podľa spravodajského magazínu Politico Obama vo svojom vyhlásení poukázal na to, že krajiny, ktoré podpísali parížsku dohodu, budú mať nielen povinnosti, ale aj výhody - napríklad v podobe vytvárania nových pracovných miest a priemyselných podnikov. "Som presvedčený, že USA by mali byť na čele takejto skupiny štátov," zdôraznil Obama.
Obama súčasne vyjadril presvedčenie, že v situácii, "keď sa Spojené štáty vzdali svojej vodcovskej pozície, keď sa súčasná administratíva pridáva k tej hŕstke krajín, ktoré odmietajú budúcnosť, naše štáty (americkej Únie), naše mestá a podniky robiť ešte viac, aby pre budúce generácie zachovali planétu, ktorú máme".
Podľa Obamu Trumpovo rozhodnutie odráža "absenciu amerického vedenia". Je však presvedčený, že americké mestá, štáty a podniky vyplnia toto vákuum tým, že prevezmú vedúcu úlohu pri ochrane klímy. Poznamenal, že podniky si vybrali "budúcnosť s nízkym obsahom uhlíka" a už investujú vo veľkej miere do obnoviteľných zdrojov, ako sú veterná či solárna energia.
Niekoľko amerických štátov, mestských rád a spoločností už pred očakávaným Trumpovým vyhlásením avizovali, že budú dodržiavať podmienky stanovené parížskou dohodou bez ohľadu na rozhodnutie Bieleho domu.
Demokratom naklonená časť americkej verejnosti od januára, keď sa Trump stal prezidentom USA, neprestáva s kampaňou občianskej neposlušnosti proti kontroverzným rozhodnutiam jeho vlády.
John Kerry, archívna snímkaFoto: TASR/AP
John Kerry, ktorý bol ministrom zahraničných vecí v Obamovej vláde, keď sa vyjednávalo o parížskej dohode, v noci nadnes Trumpa obvinil, že "sa ľudstvu obrátil chrbtom" a svojím rozhodnutím rozpútal najvážnejšiu existenčnú ľudstva. Trumpov krok označil za pravdepodobne "najväčší sebazničujúci krok v amerických dejinách".
Kerry pripomenul, že Trump, ktorý sľubuje Amerike prvé miesto na svetovej scéne, "ju odsunul na posledné".
Exminister vyjadril obavy, že USA v dôsledku Trumpovho rozhodnutia prídu o vodcovské postavenie, o svoj vplyv, o pracovné miesta. Iné krajiny môže viesť k tomu, aby tiež "vycúvali z riešenia najzávažnejšej existenčnej krízy ľudstva."
Trumpa k jeho rozhodnutiu viedla "neznalosť a cynické odvolávanie sa na neodborné tvrdenia", vyhlásil Kerry, podľa neho to však "nemôže byť základom pre prijatie rozhodnutia, ktoré ovplyvní životy miliárd ľudí".
Kerry, podobne ako Obama, podľa magazínu Politico vyzval "mestá, štáty a podniky všetkých veľkostí", aby pokračovali v plnení záväzkov parížskej dohody aj napriek Trumpovmu rozhodnutiu.
Al Gore, archívne foto.Foto: TASR
Bývalý americký viceprezident Al Gore vo svojom vyhlásení zverejnenom v noci nadnes ostro kritizoval Trumpovo rozhodnutie ako "nezodpovedný a neobhájiteľný krok", ktorý "podkopáva postavenie Ameriky vo svete a môže ohroziť schopnosť ľudstva riešiť klimatickú krízu včas". Gore však súčasne upozornil, že Trumpov krok je v hlbokom rozpore s tým, čo si väčšina Američanov želá od svojho prezidenta.
"Bez ohľadu na to, čo (Trump) robí, zabezpečíme, aby nevyhnutný prechod našej ekonomiky k čistej energii pokračoval," dodal Gore.
Belgický premiér Charles Michel.Foto: TASR/AP
Európania nebudú tancovať podľa toho, ako Donald Trump zapíska, a mali by uvažovať o možných ekonomických sankciách proti USA. Uviedol to dnes belgický premiér Charles Michel v reakcii na rozhodnutie amerického prezidenta, že Spojené štáty sa stiahnu z parížskej klimatickej dohody.
"Nebudeme tancovať, keď pán Trump zapíska. Dohoda z Paríža nemôže byť opätovne prerokovaná," uviedol belgický liberálny premiér podľa televíznej stanice RTBF.
Michel okrem kritickej odozvy na adresu amerického prezidenta pripustil aj možnosť ekonomických sankcií proti USA. Rovnaký názor presadzuje aj flámska strana zelených Groen, ktorej predstavitelia začali hovoriť o potrebe zastavenia amerického "klimatického dumpingu".
K tejto situácii by došlo, keby americké podniky neobmedzené prísnejšími ekologickými predpismi mali na jednotnom trhu EÚ výhody oproti európskym firmám, ktoré rešpektujú ambiciózne ekologické ciele prechodu na zelenú ekonomiku.
Premiér Michel, ktorý označil Trumpovo rozhodnutie za "brutálny čin", v tejto súvislosti zdôraznil, že Belgicko a EÚ sa budú snažiť predísť nekalej súťaži medzi európskymi a americkými spoločnosťami.
"To znamená, že v prípade, ak americké spoločnosti budú mať výhodu, musíme chrániť a brániť naše hospodárstvo, bez naivity," zdôraznil Michel.
Maďarský prezident Viktor Orbán.Foto: TASR/AP
Predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána šokovalo štvrtkové vyhlásenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Spojené štáty odstúpia od parížskej klimatickej dohody z roku 2015.
"Som šokovaný. Nepýtajte sa ma, aké to môže mať následky, o tom treba ešte popremýšľať," reagoval premiér v pravidelnom piatkovom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió.
Orbán zdôraznil, že v Maďarsku vládne názorová zhoda v tom, že klimatické zmeny sú skutočnou hrozbou, ktorá je globálna a vyžaduje si preto aj konanie na celosvetovej úrovni.
Sergej Riabkov, archívne fotoFoto: TASR/AP
Rusko si bude plniť svoje záväzky vyplývajúce z parížskej klimatickej dohody, ale rešpektuje vývoj názorov na túto otázku v Spojených štátoch, vyhlásil vo štvrtok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.
"Nie je správne tvrdiť, že parížska dohoda je nevyvážená alebo nerentabilná, alebo že zohľadňuje záujmy iba jednej skupiny krajín, ktorej USA nie sú členom," povedal Riabkov pre agentúru TASS. Suverenita ktorejkoľvek krajiny je však podľa neho nesporná. "A to je dôvod, prečo rešpektujeme vývoj politickej línie Washingtonu," dodal Riabkov.
Na snímke prezident Bolívie Evo Morales.Foto: TASR/AP
Bolívijský prezident Evo Morales dnes označil odstúpenie USA od parížskej dohody za "zradu vo vzťahu k našej planéte".
"Odstúpenie od parížskej dohody - to je vlastizrada vo vzťahu k Zemi, ktorá je spoločným domovom pre všetko živé," napísal Morales vo svojom mikroblogu na sieti Twitter. Dodal, že neplniť body parížskej dohody znamená odmietať zaručiť život pre budúce generácie. "Kapitalizmus je najväčší nepriateľ ľudstva," zdôraznil Morales.
Fabius, ktorý odklepol dohodu o klimatickej zmene, vyzýva na mobilizáciu sveta
Francúzsky politik Laurent Fabius, ktorý v roku 2015 predsedal parížskej konferencii o klimatickej zmene, dnes ostro kritizoval rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa o odstúpení Spojených štátov od parížskej klimatickej dohody.
Na archívnej snímke Laurent Fabius.Foto: TASR/AP
Fabius dnes vo vysielaní televízie France 2 uviedol, že "toto rozhodnutie, už samotné vyhlásenie Donalda Trumpa, je hanebnou chybou, obrovským omylom a masou lží".
Podľa Fabiusa jedinou reakciou na Trumpovo rozhodnutie môže byť mobilizácia svetovej verejnosti. "To musíme urobiť," zdôraznil Fabius, ktorý je teraz predsedom francúzskej Ústavnej rady.
Štáty americkej Únie zakladajú klimatickú alianciu
Newyorský guvernér Andrew Cuomo v noci nadnes oznámil plán na založenie Americkej klimatickej aliancie na úrovni jednotlivých štátov Únie. Ide o reakciu na rozhodnutie prezidenta USA Donalda Trumpa o odstúpení USA od parížskej dohody o klíme.
Cuomo sa na založení klimatickej aliancie dohodol s guvernérom štátu Kalifornia Jerrym Brownom a guvernérom štátu Washington Jayom Insleem.
"V prípade, že administratíva nebude konať v duchu klimatickej dohody (#ActOnClimate), štáty budú," zdôraznil vo svojom tweete Cuomo v reakcii na Trumpovo rozhodnutie odstúpiť od parížskej klimatickej dohody z roku 2015.
Bývalý americký prezident Barack Obama, ktorý v roku 2016 v mene USA parížsku dohodu podpisoval, v odmietavej reakcii na Trumpovo rozhodnutie vyjadril presvedčenie a optimizmus, že mestá a štáty americkej Únie budú dohodu z Paríža rešpektovať.
Dôkazom je aj vyhlásenie primátora Pittsburghu Billa Peduta, ktorý avizoval, že jeho mesto bude aj napriek postoju federálnej vlády dodržiavať parížsku dohodu "v záujme našich ľudí, našej ekonomiky a budúcnosti".
Práve Pittsburgh bol jedným z miest, o ktorom sa Trump zmienil vo svojom prejave ohlasujúcom vystúpenie USA z parížskej dohody.
DPA: Trumpovo rozhodnutie bude pre Afriku škodlivé
Rozhodnutie prezidenta USA Donalda Trumpa odstúpiť od parížskej klimatickej dohody bude pre Afriku škodlivé. Uviedli to dnes africkí politici a envinronmentálni aktivisti.
Výskumník zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF), Juhoafričan Jaco du Toit, pre agentúru DPA uviedol, že "teraz bude oveľa ťažšie chrániť ľudí na africkom kontinente pred dôsledkami zmeny klímy."
Dodal, že odstúpenie od zmluvy zo strany USA, druhého najväčšieho znečisťovateľa ovzdušia na svete, ohrozuje financovanie úsilia o zmiernenie a kontrolu vplyvu zmeny klímy na celom africkom kontinente. Du Toit súčasne vyjadril nádej, že ostatné krajiny budú schopné vykryť schodok, ktorý nastane v dôsledku rozhodnutia USA.
John Dramani Mahama, archívne foto.Foto: TASR/AP Photo
Bývalý prezident africkej Ghany, John Dramane Mahama, ktorý v roku 2015 brojil za parížsku dohodu, vyhlásil, že Trumpovo rozhodnutie vychádza zo "skutočne pomýleného názoru".
Poznamenal tiež, že svet sa stáva nepredvídateľným miestom, keď takéto globálne zmluvy ako parížska môže zvrátiť rozhodnutie jedného národa vo voľbách.
Výkonný riaditeľ africkej pobočky organizácie Greenpeace, Njeri Kabeberi, vyhlásil, že Trumpova administratíva sa svojím rozhodnutím ohľadom parížskej dohody "obrátila Afrike chrbtom".
Vysvetlil, že milióny ľudí žijúcich na africkom kontinente sú v prvej línii vystavení dôsledkom zmien klímy. Podľa Kabeberiho je dôležité, aby najväčší znečisťovatelia niesli zodpovednosť za utrpenie ľudí i globálne otepľovanie, ktoré už zapríčiňujú.
Medzičasom sa objavili správy, že Africká únia bude aj naďalej "dôsledne dodržiavať záväzok komplexnej implementácie" parížskej dohody.
Agentúra DPA pripomenula, že výskumníci v oblasti klimatických analýz varujú, že zmena klímy bude mať v Afrike vážne dôsledky, vrátane extrémnych horúčav, nedostatku zrážok a zmenšovania vodných zdrojov s negatívnymi dôsledkami pre poľnohospodársku výrobu a rybolov.
Odborníci očakávajú aj ďalšie zvýšenie už i tak vysokého počtu Afričanov trpiacich podvýživou a infekčnými chorobami. Ďalším predpokladaným dôsledkom zmien klímy môžu byť aj záplavy a zvyšovanie cien potravín na kontinente.
Trumpova ignorancia by mala vyburcovať najmä aktivitu mladých ľudí, tvrdí ekológ
Rozhodnutie Donalda Trumpa o odstúpení od klimatickej dohody je v rozpore s postojom globálnej spoločnosti a odkláňa Ameriku od civilizovaného sveta. Pre TASR to vyhlásil ekológ Alexander Ač z výskumného ústavu Czechglobe v Brne.
"Rozhodnutie v žiadnom prípade neuľahčí plnenie záväzkov znižovať emisie dohodnutých v Paríži, ktoré je potrebné naopak sprísňovať. Trumpova ignorancia by mala vyburcovať najmä aktivitu mladých ľudí, pretože nielen ich, ale aj budúcnosť celej planéty je ohrozená," konštatoval ekológ.
Greenpeace zvolal protest pred ambasádu USA v Madride
Desiatky priaznivcov ekologickej organizácie Greenpeace sa dnes zišli pred budovou amerického veľvyslanectva v Madride, aby protestovali proti rozhodnutiu prezidenta USA Donalda Trumpa o odstúpení USA od parížskej klimatickej dohody.
Demonštranti obvinili Trumpa, že sa stal "globálnou hrozbou" a že "škodí planéte".
Riaditeľ španielskej sekcie organizácie Greenpeace Mario Rodríguez uviedol, že Trumpovo štvrtkové rozhodnutie bude od americkej občianskej spoločnosti a priemyselných firiem, ako aj od zvyšku sveta vyžadovať, aby zintenzívnili boj proti globálnemu otepľovaniu.
"Boj proti klimatickým zmenám je nezvratný, pretože Spojené štáty sú viac než len Biely dom a Trump," vyhlásil Rodríguez.
Demonštranti Greenpeace stoja pred veľvyslanectvom USA v Madride, 2. júna 2017. V tichosti protestujú proti rozhodnutiu prezidenta Donalda Trumpa, ktorý odstúpil od parížskej klimatickej dohody. Na transparentoch sa píše: Budeme pokračovať bez teba.Foto: TASR/AP
Parížska dohoda bola schválená 12. decembra 2015 na záver konferencie o klimatickej zmene, ktorá sa konala v Paríži. Dokument nadobudol právoplatnosť v novembri 2016, keďže ho ratifikovalo najmenej 55 krajín produkujúcich minimálne 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov.
Dlhodobým cieľom parížskej klimatickej dohody, ktorá má nahradiť tzv. Kjótsky protokol dohodnutý v decembri 1997, je udržanie rastu globálnej teploty pod dvoma stupňami Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou. Signatárske krajiny sa súčasne chcú usilovať o obmedzenie rastu globálnej teploty na 1,5 stupňa Celzia.
Dohoda má priniesť výrazné znižovanie emisií skleníkových plynov na úrovni jednotlivých štátov a postupný prechod na nové, modernejšie technológie. Až 40 percent svetových emisií produkujú USA a Čína.
