Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Viacerí poberatelia dávok sú tak ohrození rizikom chudoby. A to aj napriek tomu, že sa od 1. júla tohto roka suma životného minima zvýšila po štyroch rokoch na 199,48 eura.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 14. júla (TASR) – Rast životného minima na Slovensku je nedostatočný. Viacerí poberatelia dávok sú tak ohrození rizikom chudoby. A to aj napriek tomu, že sa od 1. júla tohto roka suma životného minima zvýšila po štyroch rokoch na 199,48 eura. Tvrdí to Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR.
"Počas posledných 15 rokov sledujeme mimoriadne negatívny vývoj v sumách životného minima, keďže zvyšovanie miezd je iniciované najmä rastom cien a teda rastom životných nákladov, čo sa ale v sumách životného minima dostatočne neodráža," uviedla na dnešnej tlačovej konferencii viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová.
KOZ preto považuje výšku životného minima za nedostatočnú. Nezvyšovanie životného minima v posledných rokoch má pritom negatívny vplyv na zvyšovanie ďalších dávok. "Má to dopady na výpočet ďalších ukazovateľov, ako rodičovský príspevok, príspevky na podporu náhradnej starostlivosti, prídavok na dieťa či na náhradné výživné. Taktiež sa nezvyšovala nezdaniteľná časť základu dane," vymenovala Uhlerová. Sumy niektorých dávok sú podľa nej veľmi nízke. "KOZ SR považuje v súčasnosti platné sumy životného minima za nedostatočné. Mali by byť aspoň na takej úrovni, ako je úroveň rizika hranice chudoby. Pre rok 2016 to bola suma 347,58 eura," myslí si Uhlerová.
Rizikom chudoby sú tak ohrozené viaceré skupiny obyvateľstva. Ide napríklad o ľudí poberajúcich dávky v hmotnej núdzi. "Sú chytení do pasce chudoby. V súčasnosti je takýchto ľudí na Slovensku zhruba 680.000. Až 12,3 % obyvateľov sú ohrození rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Chudoba nám vytvára rôznymi svojimi dopadmi začarovaný kruh, z ktorého sa jednotlivec veľmi ťažko dostáva," tvrdí Uhlerová. Zároveň uviedla, že napríklad len rodičovský príspevok alebo minimálny dôchodok sú nad sumou životného minima, ale ešte stále sú pod hranicou rizika chudoby. "Čiže aj títo poberatelia sú reálne ohrození chudobou," podotkla Uhlerová.
KOZ preto vyzýva vládu k zmene valorizačného mechanizmu. "Valorizácia životného minima neodráža realitu, ktorá sa odvíja od rastu čistých príjmov a životných nákladov domácností. Pri takomto zabetónovanom valorizačnom mechanizme sú poberatelia dávok chytení v pasci chudoby. Valorizácia by sa mala uskutočniť najmenej na základe koeficientu s vyššou hodnotou, ale pre budúcnosť odporúčame nastaviť úplne iný mechanizmus," dodala Uhlerová. V súčasnosti sa sumy životného minima upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Tieto údaje poskytuje ministerstvu práce Štatistický úrad SR.
Okrem zmeny valorizačného mechanizmu KOZ navrhuje aj ďalšie opatrenia. Zmeniť by sa mala výška nezdaniteľnej časti základu dane a naviazať ju na ukazovatele súvisiace s pracovnou činnosťou. Zvýšiť by sa mal aj strop pre príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a zahrnúť by sa mal aj príspevok člena odborovej organizácie do nezdaniteľnej časti základu dane. KOZ tiež navrhuje zaradiť plnenia zo sociálneho fondu medzi príjmy oslobodené od dane.
"Počas posledných 15 rokov sledujeme mimoriadne negatívny vývoj v sumách životného minima, keďže zvyšovanie miezd je iniciované najmä rastom cien a teda rastom životných nákladov, čo sa ale v sumách životného minima dostatočne neodráža," uviedla na dnešnej tlačovej konferencii viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová.
KOZ preto považuje výšku životného minima za nedostatočnú. Nezvyšovanie životného minima v posledných rokoch má pritom negatívny vplyv na zvyšovanie ďalších dávok. "Má to dopady na výpočet ďalších ukazovateľov, ako rodičovský príspevok, príspevky na podporu náhradnej starostlivosti, prídavok na dieťa či na náhradné výživné. Taktiež sa nezvyšovala nezdaniteľná časť základu dane," vymenovala Uhlerová. Sumy niektorých dávok sú podľa nej veľmi nízke. "KOZ SR považuje v súčasnosti platné sumy životného minima za nedostatočné. Mali by byť aspoň na takej úrovni, ako je úroveň rizika hranice chudoby. Pre rok 2016 to bola suma 347,58 eura," myslí si Uhlerová.
Rizikom chudoby sú tak ohrozené viaceré skupiny obyvateľstva. Ide napríklad o ľudí poberajúcich dávky v hmotnej núdzi. "Sú chytení do pasce chudoby. V súčasnosti je takýchto ľudí na Slovensku zhruba 680.000. Až 12,3 % obyvateľov sú ohrození rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Chudoba nám vytvára rôznymi svojimi dopadmi začarovaný kruh, z ktorého sa jednotlivec veľmi ťažko dostáva," tvrdí Uhlerová. Zároveň uviedla, že napríklad len rodičovský príspevok alebo minimálny dôchodok sú nad sumou životného minima, ale ešte stále sú pod hranicou rizika chudoby. "Čiže aj títo poberatelia sú reálne ohrození chudobou," podotkla Uhlerová.
KOZ preto vyzýva vládu k zmene valorizačného mechanizmu. "Valorizácia životného minima neodráža realitu, ktorá sa odvíja od rastu čistých príjmov a životných nákladov domácností. Pri takomto zabetónovanom valorizačnom mechanizme sú poberatelia dávok chytení v pasci chudoby. Valorizácia by sa mala uskutočniť najmenej na základe koeficientu s vyššou hodnotou, ale pre budúcnosť odporúčame nastaviť úplne iný mechanizmus," dodala Uhlerová. V súčasnosti sa sumy životného minima upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Tieto údaje poskytuje ministerstvu práce Štatistický úrad SR.
Okrem zmeny valorizačného mechanizmu KOZ navrhuje aj ďalšie opatrenia. Zmeniť by sa mala výška nezdaniteľnej časti základu dane a naviazať ju na ukazovatele súvisiace s pracovnou činnosťou. Zvýšiť by sa mal aj strop pre príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a zahrnúť by sa mal aj príspevok člena odborovej organizácie do nezdaniteľnej časti základu dane. KOZ tiež navrhuje zaradiť plnenia zo sociálneho fondu medzi príjmy oslobodené od dane.
