Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Summit EÚ-Afrika sa bude podľa ministra zahraničných vecí zameriavať na mladú generáciu, čo znamená dať africkej mládeži perspektívu vzdelania a práce, aby našli zmysel života a neutekali do Európy.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 15. mája (TASR) - Európska únia by uvítala užšiu spoluprácu s Africkou úniou (AÚ), ktorá by dokázala zaručiť, že záväzky afrických partnerov voči Európe budú aj plnené. Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák to uviedol po skončení dnešného zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.
Lajčák pripomenul, že vyše štvorhodinové diskusie o Afrike mali za cieľ zadefinovať, aké sú priority EÚ, na aké oblasti sa treba zameriavať a ako čo najlepšie pripraviť novembrový summit EÚ-Afrika. Diplomati sa stretli s novým predsedom Komisie AÚ Moussom Fakim.
Lajčák by v tejto súvislosti privítal prehlbovanie spolupráce medzi EÚ a AÚ, ktorá zahŕňa všetky africké štáty a má ambíciu čoraz viac hovoriť do svojich vnútorných vecí. "Privítali by sme, keby Komisia Africkej únie bola tým partnerom, ktorý keď sa niečo dohodne, tak zaistí, že sa to aj splní," poznamenal Lajčák.
Summit EÚ-Afrika sa bude podľa slovenského ministra zahraničných vecí zameriavať na mladú generáciu, čo znamená dať africkej mládeži perspektívu vzdelania a práce, aby našli zmysel života a neutekali do Európy. "S Moussom Fakim sme sa zhodli na tom, že summit je príležitosť, ktorú treba využiť, a preto by mal byť čo najpragmatickejší a najkonkrétnejší," uviedol.
Okrem zamerania sa na mládež má EÚ vo vzťahoch s africkými krajinami záujem na podpore mieru, posilňovaní bezpečnosti, prevencii konfliktov, budovaní demokratických štruktúr a dobrého vládnutia a vytváraní tzv. vnútornej odolnosti afrických štátov.
Ďalšou z priorít je migrácia, kde je v záujme EÚ aj jej afrických partnerov, aby tzv. migračné kompakty boli úspešné a mohli sa rozšíriť aj na ďalšie krajiny. Z hľadiska EÚ je dôležité, aby tieto krajiny plnili dohody v oblasti návratovej politiky a preberali späť nelegálnych utečencov, ktorí prišli do Európy.
Lajčák pripomenul, že EÚ doteraz podpísala takéto dohody s piatimi africkými krajinami, zároveň však priznal, že sú krajiny v Afrike, ktoré majú lepšie výsledky v tejto oblasti, a ďalšie, ktoré dohody o preberaní utečencov podpísať buď nechcú, alebo už podpísanú dohodu nerešpektujú. Práve preto je potrebné posilniť spoluprácu s AÚ, ktorá by mohla byť v tejto veci nápomocná.
"Chceme obojsmernú spoluprácu, aby nás vnímali nielen ako poskytovateľa financií cez rozvojovú a humanitárnu pomoc alebo v prípade kríz, ale aby sme kultivovali partnerstvo, kde budú dohody rešpektované," upozornil Lajčák. Spresnil, že EÚ radšej zainvestuje do predchádzania kríz v Afrike ako do ich následnej eliminácie.
V celkovom kontexte bude podľa Lajčáka dôležitá aj spolupráca medzi EÚ a africkými štátmi na pôde OSN, kde Afriku zastupuje obrovské množstvo krajín a africká agenda je veľmi dôležitá aj z hľadiska celosvetového diania.
Európski diplomati dnes v Bruseli rokovali aj o otázke, ako ďalej vo vzťahoch medzi Európskou úniou a šiestimi krajinami Východného partnerstva. Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák uviedol, že EÚ im musí ponúknuť novú víziu vzájomných vzťahov.
Lajčák po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci zdôraznil, že politika voči krajinám Východného partnerstva, ktorá sa zrodila v roku 2009, by mala na tohoročnom jesennom summite EÚ-Východné partnerstvo v Bruseli priniesť novú kvalitu vzťahov. Zámerom tejto politiky bolo priblížiť európske politické, ekonomické a právne štandardy krajinám bývalého sovietskeho bloku, pričom nie všetky krajiny tohto regiónu reagovali na iniciatívu EÚ rovnako ústretovo.
Šéf slovenskej diplomacie pripomenul, že tri zo šiestich krajín zaradených do uvedeného programu boli ambicióznejšie. Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina už dosiahli všetko, čo im EÚ ponúkla - zrušenie víz, asociačnú dohodu aj dohodu o voľnom obchode. Ďalšie tri krajiny - Arménsko, Azerbajdžan a Bielorusko - mali podľa jeho slov nižšiu mieru ambícií a nevidia na konci celej tejto cesty ich možné členstvo v EÚ.
Komisár EÚ pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn dnes diplomatom EÚ predstavil projekt s názvom "20 cieľov do roku 2020". Podľa Lajčáka ide konkrétny pracovný program, ktorý okrem iného hovorí aj o potrebe posilnenia spolupráce medzi samotnými členmi Východného partnerstva, a nie iba o ich vzťahoch s členskými štátmi EÚ.
"Chceme rešpektovať to, že každý z nich má inú mieru ambícií, ale je jasné, že summit bude zložitá úloha, lebo im musíme ponúknuť perspektívne, ale zároveň aj reálne ambície," zhodnotil situáciu Lajčák. Upozornil, že dnešné rokovania boli vhodnou politickou prípravou na júnové stretnutie s ministrami zahraničných vecí zo šiestich krajín Východného partnerstva, ktoré má dať už oveľa konkrétnejšiu podobu pripravovanému summitu.
Lajčák pripomenul, že vyše štvorhodinové diskusie o Afrike mali za cieľ zadefinovať, aké sú priority EÚ, na aké oblasti sa treba zameriavať a ako čo najlepšie pripraviť novembrový summit EÚ-Afrika. Diplomati sa stretli s novým predsedom Komisie AÚ Moussom Fakim.
Lajčák by v tejto súvislosti privítal prehlbovanie spolupráce medzi EÚ a AÚ, ktorá zahŕňa všetky africké štáty a má ambíciu čoraz viac hovoriť do svojich vnútorných vecí. "Privítali by sme, keby Komisia Africkej únie bola tým partnerom, ktorý keď sa niečo dohodne, tak zaistí, že sa to aj splní," poznamenal Lajčák.
Summit EÚ-Afrika sa bude podľa slovenského ministra zahraničných vecí zameriavať na mladú generáciu, čo znamená dať africkej mládeži perspektívu vzdelania a práce, aby našli zmysel života a neutekali do Európy. "S Moussom Fakim sme sa zhodli na tom, že summit je príležitosť, ktorú treba využiť, a preto by mal byť čo najpragmatickejší a najkonkrétnejší," uviedol.
Okrem zamerania sa na mládež má EÚ vo vzťahoch s africkými krajinami záujem na podpore mieru, posilňovaní bezpečnosti, prevencii konfliktov, budovaní demokratických štruktúr a dobrého vládnutia a vytváraní tzv. vnútornej odolnosti afrických štátov.
Ďalšou z priorít je migrácia, kde je v záujme EÚ aj jej afrických partnerov, aby tzv. migračné kompakty boli úspešné a mohli sa rozšíriť aj na ďalšie krajiny. Z hľadiska EÚ je dôležité, aby tieto krajiny plnili dohody v oblasti návratovej politiky a preberali späť nelegálnych utečencov, ktorí prišli do Európy.
We need dialogue with African partners on controlling migration flow&on returning those who cross to Europe illegally. Ahead of #FAC in BXL pic.twitter.com/NfqOOuz5FC
— Miroslav Lajčák (@MiroslavLajcak) May 15, 2017
Lajčák pripomenul, že EÚ doteraz podpísala takéto dohody s piatimi africkými krajinami, zároveň však priznal, že sú krajiny v Afrike, ktoré majú lepšie výsledky v tejto oblasti, a ďalšie, ktoré dohody o preberaní utečencov podpísať buď nechcú, alebo už podpísanú dohodu nerešpektujú. Práve preto je potrebné posilniť spoluprácu s AÚ, ktorá by mohla byť v tejto veci nápomocná.
"Chceme obojsmernú spoluprácu, aby nás vnímali nielen ako poskytovateľa financií cez rozvojovú a humanitárnu pomoc alebo v prípade kríz, ale aby sme kultivovali partnerstvo, kde budú dohody rešpektované," upozornil Lajčák. Spresnil, že EÚ radšej zainvestuje do predchádzania kríz v Afrike ako do ich následnej eliminácie.
V celkovom kontexte bude podľa Lajčáka dôležitá aj spolupráca medzi EÚ a africkými štátmi na pôde OSN, kde Afriku zastupuje obrovské množstvo krajín a africká agenda je veľmi dôležitá aj z hľadiska celosvetového diania.
Podľa Lajčáka EÚ musí ponúknuť Východnému partnerstvu novú a hodnovernú víziu
Európski diplomati dnes v Bruseli rokovali aj o otázke, ako ďalej vo vzťahoch medzi Európskou úniou a šiestimi krajinami Východného partnerstva. Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák uviedol, že EÚ im musí ponúknuť novú víziu vzájomných vzťahov.
Lajčák po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci zdôraznil, že politika voči krajinám Východného partnerstva, ktorá sa zrodila v roku 2009, by mala na tohoročnom jesennom summite EÚ-Východné partnerstvo v Bruseli priniesť novú kvalitu vzťahov. Zámerom tejto politiky bolo priblížiť európske politické, ekonomické a právne štandardy krajinám bývalého sovietskeho bloku, pričom nie všetky krajiny tohto regiónu reagovali na iniciatívu EÚ rovnako ústretovo.
Šéf slovenskej diplomacie pripomenul, že tri zo šiestich krajín zaradených do uvedeného programu boli ambicióznejšie. Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina už dosiahli všetko, čo im EÚ ponúkla - zrušenie víz, asociačnú dohodu aj dohodu o voľnom obchode. Ďalšie tri krajiny - Arménsko, Azerbajdžan a Bielorusko - mali podľa jeho slov nižšiu mieru ambícií a nevidia na konci celej tejto cesty ich možné členstvo v EÚ.
Komisár EÚ pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn dnes diplomatom EÚ predstavil projekt s názvom "20 cieľov do roku 2020". Podľa Lajčáka ide konkrétny pracovný program, ktorý okrem iného hovorí aj o potrebe posilnenia spolupráce medzi samotnými členmi Východného partnerstva, a nie iba o ich vzťahoch s členskými štátmi EÚ.
"Chceme rešpektovať to, že každý z nich má inú mieru ambícií, ale je jasné, že summit bude zložitá úloha, lebo im musíme ponúknuť perspektívne, ale zároveň aj reálne ambície," zhodnotil situáciu Lajčák. Upozornil, že dnešné rokovania boli vhodnou politickou prípravou na júnové stretnutie s ministrami zahraničných vecí zo šiestich krajín Východného partnerstva, ktoré má dať už oveľa konkrétnejšiu podobu pripravovanému summitu.
