Brusel 14. novembra (TASR) – Vzťahy medzi Európskou úniou a Tureckom sú neuspokojivé, pretože obe strany sú zo seba navzájom frustrované, vyhlásil dnes v Bruseli slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Vzťahy s Tureckom boli jednou hlavných tém dnešného zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci.

"Na jednej strane EÚ, samozrejme, nemôže tolerovať jasné odchýlky od európskych pravidiel a hodnôt, pokiaľ ide o základné slobody, na druhej strane nám záleží na vzťahoch s Tureckom, je to kandidátska krajina," uviedol Lajčák.

Na úrovni ministrov podľa Lajčáka prevládal názor, že kvalitné vzťahy s Ankarou treba udržať, čomu by mala pomôcť otvorená komunikácia. Cieľom je opäť dosiahnuť takú kvalitu vzťahov, aká panovala pred júlovým neúspešným pokusom o prevrat v Turecku, vysvetlil minister.

Šéfovia diplomacií členských štátov EÚ hovorili aj o programe Východné partnerstvo, ktorý zahŕňa Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu.



"Ministri zdôraznili to, že po prvé musíme my plniť naše záväzky, konkrétne máme na mysli bezvízový režim pre Gruzínsko a Ukrajinu," povedal slovenský minister. Musíme si zadefinovať, čo ponúkneme štátom, ktoré už naplnili všetko, čo tento program ponúka, teda asociačnú dohodu, ekonomickú integráciu a bezvízový styk.

Členské štáty dali Európskej komisii a hlave európskej diplomacie Federice Mogheriniovej mandát na rokovanie s Azerbajdžadom s cieľom uzavrieť rámcovú zmluvu, ktorá by nahradila dohodu z roku 1996. Na budúci rok je v Bruseli naplánovaný summit EÚ so šesticou štátov Východného partnerstva.

Ministri sa venovali aj Sýrii. Na zasadnutí prevládal názor, že bude trvať niekoľko mesiacov, kým nastúpi v USA nová administratíva, čo vytvára očakávania, že EÚ bude aktívnejšie vstupovať do riešenia konfliktu v Sýrii, informoval Lajčák.

Členské štáty dnes rozhodli o pridaní 17 sýrskych ministrov a guvernéra tamojšej centrálnej banky na sankčný zoznam EÚ. Na tomto zozname je dovedna už 234 ľudí, ktorí kvôli nemu nemôžu cestovať na územie EÚ a majú tu zmrazené účty, čo sa týka aj 69 podnikateľských subjektov napojených na sýrsky režim. Únia na zoznam zaraďuje ľudí a firmy, ktoré sú zodpovedné za násilné represie voči civilnému obyvateľstvu v Sýrii alebo ťažia z väzieb na sýrsku vládu.

Musíme si jasne povedať, aký typ partnerstva s Tureckom chceme, tvrdí minister

Treba jasne povedať, aký typ partnerstva s Tureckom chceme, a podľa toho nastaviť aj politiku Európskej únie, povedal dnes pred zasadnutím Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

Práve Turecko je jednou z hlavných tém dnešného stretnutia ministrov EÚ.

Lajčák poukázal na zložitý vzťah Únie s Tureckom, ktoré je síce formálne kandidátskym štátom, ale rokovania neprebiehajú, čo frustruje Turecko i EÚ.

"Aj dnes na tejto debate by sme si mali jasne povedať, aký typ partnerstva s Tureckom chceme. Veríme v jeho členstvo v EÚ? Ak áno, tak podľa toho nastavme našu politiku i našu komunikáciu," skonštatoval slovenský minister.



Podľa Lajčáka nie je správne, ak si Únia a Turecko navzájom posielajú odkazy cez médiá; uprednostňuje priamu komunikáciu. V tomto duchu sa pred dnešným zasadnutím skontaktoval s tureckým ministrom zahraničných vecí Mevlütom Čavušoglom i ministrom pre európske záležitosti Ömerom Čelikom. Oba rozhovory označil za užitočné.

Rakúsky spolkový kancelár Christian Kern minulý týždeň verejne vyzval na prerušenie prístupových rokovaní s Tureckom vzhľadom na dianie v tejto krajine. Šéf slovenskej diplomacie dnes priznal, že návrh na prerušenie prístupových rokovaní s Úniou zaznieva počas neformálnych diskusií aj od iných členských štátov. Dodal, že ak nejaký štát splní jasne stanovené podmienky členstva v EÚ, mal by na neho mať právo.

Foto: TASR/AP

Na otázku TASR, či existuje krok Turecka, ktorý by vyvolaj tvrdšiu reakciu Únie, Lajčák vyhlásil: "Jedna červená čiara, ktorá je jednoznačná, je zavedenie trestu smrti. To som presvedčený, že by EÚ zareagovala veľmi jednoznačne."

Kritické vyhlásenie šéfky diplomacie EÚ Federicy Mogheriniovej a ďalších predstaviteľov Únie naposledy zaznelo, keď turecké úrady zatkli viacero politikov z parlamentnej prokurdskej Ľudovodemokratickej strany (HDP). Tú turecká vláda obviňuje z toho, že podporuje separatistov zo zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK). Strana HDP oznámila, že pre zatýkanie bude bojkotovať zasadnutia parlamentu.

Zasadnutie ministrov zahraničných vecí EÚ, ktorému predsedá Mogheriniová, má dnes na programe aj diskusiu o vzťahoch so šiestimi štátmi východného partnerstva. Patria do neho Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina. Budúci rok čaká Úniu summit so šesticou štátov.

Diplomatickí lídri sa budú venovať aj aktuálnemu dianiu v Líbyi, Iraku a Sýrii. Popoludní budú na spoločnom stretnutí s ministrami obrany hovoriť o globálnej stratégií EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku.