Bratislava 3. mája (TABLET.TV) - Slovenská lekárka Lenka Lesná bola s organizáciou Lekári bez hraníc v roku 2015 na polročnej misii v Iraku. Základňu mal jej tím v meste Kirkúk, pričom pomáhať chodili pozdĺž frontovej línie, kde boli zhromaždení vysídlení obyvatelia. Pacientov, ktorých vedeli liečiť, liečili priamo na mieste, ostatných posúvali na pracoviská, ktoré v krajine fungovali a boli v bezpečných oblastiach. Keďže v tom čase bola frontová línia zatlačená viac do územia Islamského štátu, lekárka nebola svedkom žiadnych bojov ani násilia.

„Keďže sme poskytovali základnú zdravotnú starostlivosť, stretávali sme sa hlavne s infekčnými chorobami ako kožné ochorenia, potom rôzne ochorenia dýchacích ciest. Tak isto sme mali program pre podvyživené deti a starostlivosť o matku a dieťa,“ hovorí Lesná.

Miestni ľudia boli podľa lekárky veľmi vďační za akúkoľvek pomoc, pretože dlhodobo zažívali potláčanie svojich základných práv a potrieb. Zvykli k nim chodievať aj preto, aby sa porozprávali. „Veľmi často sme sa tam stretávali s príbehmi žien, či už starších alebo stredného veku, ktoré prichádzali so svojimi deťmi. Keď sme sa ich pýtali, kde majú zvyšok rodiny, manžela alebo bratov, lebo tie rodiny sú tam veľmi početné a dosť si na tom zakladajú, tak sme sa dozvedeli, ako boli svedkami toho, ako ich rodinných príslušníkov zavraždili. Nielen súrodencov alebo partnerov, ale takisto aj deti. Boli tým veľmi traumatizovaní, nemohli sa s tým ani vyrovnať, hneď museli utekať, všetko nechať na mieste a zachrániť si holý život. Takýchto príbehov sme mali veľmi veľa. To sme počúvali v podstate denno-denne,“ vysvetľuje Lesná a dodáva, že Lekári bez hraníc mnohokrát prinášajú nádej tam, kde ľudia už prestali dúfať.

V Iraku bola Lesná súčasťou tímu mobilnej kliniky. Každé ráno sa pohybovali po území asi 150 kilometrov na juh a 150 kilometrov na sever od mesta Kirkúk. Každé ráno sa celý tím stretol na bezpečnostnom hlásení. „Tím, ktorý bol za to zodpovedný, nám predstavil situáciu. Či sa niečo stalo v noci alebo ráno alebo, či sa niečo chystá, aby sme podľa toho vedeli prípadne upraviť naše aktivity. Snažili sme sa chodiť každý týždeň na rovnaké miesta, aby si ľudia na nás zvykli,“ približuje lekárka denný režim počas misie.

Po prvom príchode do danej komunity sa vždy skontaktovali s miestnymi významnými osobnosťami, ako napríklad imám alebo muchtar. „Taký ten miestny starosta, čo sa staral o komunitu ľudí. Tí nám buď vedeli poskytnúť alebo nájsť nejaké miesto, kde sme vedeli rozložiť túto kliniku. Nejaký nedostavaný dom to bol často alebo mešita alebo nejaký stan... Kde sa nedalo, tak sme si postavili svoje veľké stany a kliniku sme rozložili,“ vysvetľuje postup lekárka.

Lenka Lesná hovorí aj o tom, že práca s Lekármi bez hraníc bola jej snom. V budúcnosti by chcela pre nich pracovať aj na ďalšej misii.

Pozrite si reláciu ZDRAVIE s moderátorkou Karolínou Lacovou.