Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Eurofondy pre dopravnú infraštruktúru sú už prakticky vyčerpané. Potrebujeme však minimálne 5,5 miliardy eur s tým, že štátny rozpočet to nedokáže finančne vykryť, konštatoval Beka.
Autor TASR
Bratislava 23. februára (TASR) - Na Slovensku je potrebné dostavať ešte približne tisíc kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Na ich rýchlejšiu výstavbu však chýba koncepcia a vhodný spôsob financovania. V diskusnej relácií na TABLET.TV to uviedol riaditeľ spoločnosti Hochtief SK Miroslav Beka.
„Najväčším problémom je, že nemáme vytvorenú koncepciu výstavby diaľnic. K nej by malo byť k dispozícií finančné krytie a projektová príprava. Keď budú splnené tieto atribúty, potom sa môžu pripraviť obstarávatelia. Nedá sa robiť spôsobom, že päť rokov sa stavia a potom dva roky nič,“ uviedol Beka, podľa ktorého je situácia na slovenskom stavebnom trhu komplikovaná a nie je vylúčené, že niektoré firmy na ňom skončia.
„Vedeli sme, že rok 2016 nebude ideálny, lebo bol volebný. No neočakávali sme, že to zasiahne až do roku 2017. Stavebná produkcia každým mesiacom klesá. Na trhu je veľký hlad a pokiaľ nebudú vypísané nové súťaže, firmy buď zavrú alebo pôjdu do kontraktov za každú cenu,“ upozornil Beka.
Limitujúcim faktorom je aj chýbajúce finančné krytie na rýchlejšiu výstavbu cestnej infraštruktúry. „Eurofondy pre dopravnú infraštruktúru sú už prakticky vyčerpané. Potrebujeme však minimálne 5,5 miliardy eur s tým, že štátny rozpočet to nedokáže finančne vykryť,“ konštatoval Beka.
Alternatívou môže byť uvoľnenie takzvanej dlhovej brzdy alebo verejno-súkromné partnerstvo, čiže PPP projekty. „Investori sú na ne pripravení. Takto by sa mohli riešiť náročné stavby ako pokračovanie rýchlostnej cesty cez Donovaly, tunel Šoroška na juhu stredného Slovenska alebo tunel popod Malé Karpaty pri Bratislave. Tie budú stáť príliš veľký objem financií, aby sa štát zadlžoval a tam si myslím, že by mohli fungovať PPP projekty,“ zdôraznil Beka.
Na Slovensku je v súčasnosti v prevádzke viac ako 700 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Vo výstavbe je necelá stovka kilometrov. V porovnaní s inými európskymi krajinami sú často v prepočte na kilometer zbytočne drahšie. „Problém u nás sú vyvolané investície ako privádzače, preložky sietí, alebo keď si obce vynucujú vybudovanie nejakej infraštruktúry. Zdržuje to výstavbu a niekedy zbytočne rastú náklady, ak majú byť privádzače do každého mesta,“ dodal Beka.
„Najväčším problémom je, že nemáme vytvorenú koncepciu výstavby diaľnic. K nej by malo byť k dispozícií finančné krytie a projektová príprava. Keď budú splnené tieto atribúty, potom sa môžu pripraviť obstarávatelia. Nedá sa robiť spôsobom, že päť rokov sa stavia a potom dva roky nič,“ uviedol Beka, podľa ktorého je situácia na slovenskom stavebnom trhu komplikovaná a nie je vylúčené, že niektoré firmy na ňom skončia.
„Vedeli sme, že rok 2016 nebude ideálny, lebo bol volebný. No neočakávali sme, že to zasiahne až do roku 2017. Stavebná produkcia každým mesiacom klesá. Na trhu je veľký hlad a pokiaľ nebudú vypísané nové súťaže, firmy buď zavrú alebo pôjdu do kontraktov za každú cenu,“ upozornil Beka.
Limitujúcim faktorom je aj chýbajúce finančné krytie na rýchlejšiu výstavbu cestnej infraštruktúry. „Eurofondy pre dopravnú infraštruktúru sú už prakticky vyčerpané. Potrebujeme však minimálne 5,5 miliardy eur s tým, že štátny rozpočet to nedokáže finančne vykryť,“ konštatoval Beka.
Alternatívou môže byť uvoľnenie takzvanej dlhovej brzdy alebo verejno-súkromné partnerstvo, čiže PPP projekty. „Investori sú na ne pripravení. Takto by sa mohli riešiť náročné stavby ako pokračovanie rýchlostnej cesty cez Donovaly, tunel Šoroška na juhu stredného Slovenska alebo tunel popod Malé Karpaty pri Bratislave. Tie budú stáť príliš veľký objem financií, aby sa štát zadlžoval a tam si myslím, že by mohli fungovať PPP projekty,“ zdôraznil Beka.
Na Slovensku je v súčasnosti v prevádzke viac ako 700 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Vo výstavbe je necelá stovka kilometrov. V porovnaní s inými európskymi krajinami sú často v prepočte na kilometer zbytočne drahšie. „Problém u nás sú vyvolané investície ako privádzače, preložky sietí, alebo keď si obce vynucujú vybudovanie nejakej infraštruktúry. Zdržuje to výstavbu a niekedy zbytočne rastú náklady, ak majú byť privádzače do každého mesta,“ dodal Beka.
