Bardejov 20. augusta (TASR) - Rozhodol sa prispieť k zveľadeniu miesta nad obcou Lenartov v Bardejovskom okrese, ktoré ľudia nenazývajú inak ako Kráľova studňa. Je známe tým, že sa tam v roku 1471 stretli vtedajší uhorský kráľ Matej Korvín s poľským kráľom Kažimírom IV. Jagellonskym a jeho synom svätým Kažimírom, ktorý je dodnes patrónom Poľska. Predseda Občianskeho združenia (OZ) Kráľova studňa Marián Dudra tvrdí, že spoločné aktivity ľudí z obce prispievajú k súdržnosti a verí, že sa toto významné miesto podarí zachovať pre ďalšie generácie.

V rozhovore, ktorý je súčasťou multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky, Marián Dudra odpovedal aj na to, prečo sa rozhodli zveľadiť toto historické miesto, či majú ľudia záujem o spoločné aktivity a ako napríklad vznikla lavica troch kráľov.

-Skúste nám priblížiť čo vás viedlo k založeniu občianskeho združenia?-
Občianske združenie Kráľova studňa vzniklo síce v roku 2010, ale už v roku 2009 sa skupina mladých Lenartovčanov z obce rozhodla len tak ísť s deťmi stanovať na Kráľovu studňu. Vtedy, v roku 2009, sme vyčistili a opravili samotnú Kráľovu studňu, lebo bola v značne zdevastovanom stave, a potom vznikla myšlienka, aby sme na Kráľovej studni postavili turistickú rozhľadňu. V roku 2010 sme začali zháňať rôzny materiál, oslovovať sponzorov, urbariát a 24. apríla 2010 bola na tomto mieste prvá brigáda, kde sme spolu s našimi deťmi pripravili tie najvyššie stromy, ktoré tvoria základ turistickej rozhľadne a postupne sme ju budovali. Slávnostné odhalenie turistickej rozhľadne sa konalo 17. septembra 2011. Medzitým, v roku 2010, sme založili Občianske združenie Kráľova studňa. Pri slávnostnom otvorení rozhľadne sme si mysleli, že si už vydýchneme a je to koniec našich aktivít, že tam hore si to budeme chodiť len vychutnávať. Dnes s odstupom času môžem povedať, že to bol ešte len začiatok. Začali sme robiť rôzne turistické, športové a kultúrne akcie. Myslím si, že dnes územie Kráľovej studne poznajú nielen návštevníci a turisti z východného Slovenska, ale aj z Poľska a celého Slovenska.



-Čím je vlastne známa Kráľova studňa? A prečo ten názov?-
Kráľova studňa je historické miesto, kde sa v roku 1471 stretli Matej Korvín, vtedajší uhorský kráľ a poľskí králi Kažimír IV Jagellonský a jeho syn svätý Kažimír, ktorý je dodnes patrónom Poľska. Niekde v týchto oblastiach bol aj hostinec, ako aj samotná Kráľova studňa. Poliaci uvádzajú, že to je studňa troch kráľov. Viedla tadiaľto obchodná cesta z Poľska do Galície. Ako vznikla táto studňa, sa môžeme len domnievať, ale jedna z legiend hovorí, že ju vyhrabal kôň vtedajšieho panstva. Za zmienku stojí aj to, že je v tvare podkovy, čiže niečo na tom môže byť pravdy, keď ju naši predkovia dali do tvaru podkovy. Bol tam hostinec a na starých mapách som objavil aj letné sídla. Nachádza sa vo výške 700 metrov nad morom, čiže nie je jednoduché v takej výške nájsť studňu. S odstupom času sme sa dozvedeli, že samotná turistická rozhľadňa stojí na zákopoch konfederátov barských. Okolo roku 1860 bolo v Poľsku veľké povstanie konfederátov barských, kedy šľachta brojila proti vtedajšiemu panstvu a v tejto oblasti boli zákopy. Poľskí historici tam našli pozostatky týchto zákopov, takže si myslím, že je to naozaj historicky významné miesto.

-V rámci občianskeho združenia organizujete množstvo zaujímavých aktivít. Kto každý sa na nich podieľa
Sme skupina Lenartovčanov, ktorí sa stretli a fungujeme. Je to viac-menej o rodinách. Zapájame do toho naše deti, takže každú aktivitu robíme v spolupráci s našimi deťmi, priateľmi, známymi a každý kto chce, nám môže pomôcť. Chceme toto miesto zachovať pre ďalšie generácie. Verím, že budúcnosť je v našich deťoch a myslím si, že už aj ony získavajú silný vzťah k tomuto územiu. Naši "chalani", ktorí majú 17 - 18 rokov tu už aj sami chodia, takže postupne, myslím si, to preberú a budeme len radi, keď budú vykonávať ďalej aktivity, ktoré sme spolu začali.

-V súčasnosti sa vytráca spomedzi ľudí súdržnosť a záujem robiť veci spoločne. Spolu so svojimi priateľmi ste však svetlým príkladom toho, že sa to dá, ak je vôľa. Myslíte si, že takéto spoločné aktivity môžu zlepšiť spolužitie v obci?-
Táto stavba turistickej rozhľadne nás mladých ľudí spojila a vznikli veľmi dobré priateľstvá. Často sa navštevujeme a rozprávame. To všetko prispieva k lepšiemu komunitnému životu v obci.

-Čiže by ste mohli byť inšpiráciou aj pre ľudí v iných obciach...-
Určite treba na niečom pracovať. Toto s odstupom času hodnotím ako dobré, že nám to nikto nenadiktoval, aby sme tu postavili turistickú rozhľadňu. Myslím si, že keby mi niekto povedal „postavte tu turistickú rozhľadňu“, tak možno aj medzi nami by tiež vznikli otázky - načo, pre koho, čo máme z toho... Sami sme si to naplánovali a dokončenie turistickej rozhľadne bolo pre nás výzvou. Nemali sme na ňu žiadne fondy či veľký projekt. Dokonca neexistuje ani jednoduchý náčrt. Povedali sme si čo a ako, odkrokovali to a budovali doslova na kolene. Tešili sme sa, keď pribúdalo poschodie po poschodí a chceli sme to už mať čím skôr za sebou. Škoda, že sme to nepočítali, ale odpracovali sme tu neskutočné množstvo hodín.

-Prispieva toto miesto k rozvoju turizmu v regióne?-
Určite pomáha, aj keď to nie je nijako štatisticky zaznamenané. Minulý rok sme otvárali lavicu troch kráľov a keď som si spomenul, že v roku 2009 tam nebolo nič, tak môžem povedať, že sme z ničoho vytvorili niečo. Prichádzajú tam Poliaci, Slováci, je tam ozaj ticho, pokoj, nádherný západ slnka. Je tam čo vidieť. Máme turistickú rozhľadňu, turistickú útulňu, lavicu troch kráľov, teraz sme vybudovali veľkú informačnú tabuľu v slovenskom a poľskom jazyku. Aktivít a akcií, ktoré sme usporiadali za šesť rokov, je už naozaj dosť.

-Aktivity, ktoré robíte, nie sú sústredené len na leto, keď je na Kráľovej studni turistov najviac, ale schádzate sa i v zime. Čo všetko tam môžu ľudia zažiť v zime?-
V zime, koncom januára, robíme každoročne prechod okolo Kráľovej studne. Je to jedna z najväčších zimných akcií, kde štartujeme pri miestnom motoreste a obchádzame dve poľské obce Dubne a Wojkowa, kde sú krásne drevené kostolíky. Poľskí priatelia nám ich vždy otvoria, takže návštevníci majú možnosť si ich obzrieť. Máme tam vždy pripravené aj občerstvenie, a potom sa vraciame na Kráľovu studňu, kde majú všetci turisti slovenský hamburger - chlieb so "šmalcom" a cibuľkou. Potom schádzame dole po krásnych zasnežených lúkach do Lenartova a v miestnom motoreste máme občerstvenie. Pravidelne máme okolo 100 účastníkov. Ďalšia akcia, ktorú sme mali síce len raz, bolo zimné táborenie. Zišlo sa nás asi 20 účastníkov, prežili sme tam pekné dni, ale nejako sme v tom nepokračovali, lebo je to ozaj náročné. Ja sám sa otužujem, ale bola to náročná akcia. Na Silvestra zvykneme chodiť na najvyšší bod Čergovského pohoria vrch Minčol. Je to silvestrovský výstup a je oň čoraz väčší záujem.

-Ste predsedom občianskeho združenia, teda tým, ktorý to všetko riadi a manažuje. Kedy ste si obľúbili turistiku a nadobudli vzťah k prírode?-
Zaujímavosťou nášho združenia je, že len ja sám som organizovaný turista. Keďže moja manželka pochádza zo Starej Ľubovne a mám tam veľmi veľa známych, takže už asi desať rokov som členom Klubu slovenských turistov v Starej Ľubovni. V našej skupine nie sme turisti, ale sme nadšenci turistiky, máme radi prírodu a zvlášť územie Kráľovej studne. Nehovorím, že nikam nechodíme. Chodievame po rôznych miestach na Slovensku, hlavne s našimi deťmi chodíme v zime na spoločné lyžovačky, na Mikuláša zasa zvykneme navštevovať spoločne aquaparky nielen na Slovensku, ale boli sme už aj v Maďarsku a v Poľsku.

-Dnes sa veľa hovorí o tom, že ľudia sa málo hýbu a chodia menej do prírody. Čo vám osobne dáva vzťah s prírodou?-
Mne dáva strašne veľa to, keď tam môžem prísť, a nielen na toto miesto, ale celkovo do prírody. Mám veľmi rád východ alebo západ slnka. Najradšej mám západ slnka práve na Kráľovej studni, ktorý je naozaj nádherný. Chodím všade, kde sa dá, na bicykli. Najradšej bicyklujem ráno, keď sa ešte len príroda prebúdza. Počúvam, ako si spievajú vtáčiky, občas zazriem nejakú srnku, a to je to, čo ma fascinuje. Viem takto načerpať množstvo energie. Ticho na tomto území ma nabáda k ďalším aktivitám, či už v práci, alebo v našom združení.



-Nachádzame sa na rozhľadni, odkiaľ je výhľad na okolitú prírodu nielen na Slovensku, ale i v Poľsku. Čo všetko je možné z tohto miesta vidieť?-
Po pravej strane máme nádherný výhľad na celé Čergovské pohorie. Samotný najvyšší vrch Minčol nie je vidno, ale je krásne vidno Malý Minčol, sedlo Hajduška a postupne celý Čergovský hrebeň, ako aj vrch Žobrák, kde je takisto postavená turistická rozhľadňa. Ďalej vidíme obce Lenartov, Malcov, Lukov a ďalšie, až po Bardejov. Vľavo je Stebnícka Magura a úplne vľavo je najmenšie pohorie na Slovensku - Busov. Na poľskú stranu je nádherný výhľad na najznámejšie poľské lyžiarske stredisko, a to je Krynická Javorina.

-Tí, ktorí zdolajú turistickú trasu, na hrebeni nájdu útulňu a pri nej drevenú lavicu s troma kráľmi. Ako vlastne vznikla myšlienka vytvorenia takejto lavice?-
V roku 2013 som sa pohrával myšlienkou zorganizovania rezbárskeho plenéru. Vtedy som sa na internete zoznámil s Daliborom Novotným - Dalom z Liptovského Hrádku, ktorý takéto plenéry organizoval. Keď som mu vysvetlil, že chcem urobiť drevársky plenér v lokalite, kde nie je eklektická energia, nič, len studnička a turistická útulňa, tak mi povedal, že si tam nevie predstaviť niečo také organizovať. Keď sme ho v roku 2014 pozvali na Lenartovský rebriňák a venovali mu charitatívnu tombolu, v tom čase pán Dalo zbieral financie na špeciálny invalidný vozík, a videl to miesto, tak sme sa postupne zblížili a pomaličky sme už spoločne rozmýšľali o plenéri. Zamýšľal som urobiť nejakú veľkú sochu Mateja Korvína, uhorského kráľa, no potom sme si povedali, že urobme troch kráľov. Zhodli sme sa, že by to bolo možno dobré prepojiť lavicou. Je to jediná lavica troch kráľov na svete a myslím si, že keď ju nezničí človek, tak vydrží určite niekoľko desaťročí. Týždeň, ktorý sme strávili s rezbármi – Janou Mrekajovou z Oravy, Albertom Šimrákom z Ružomberka, Jánom Šimom z Čirča a Dalom, mne osobne dal veľmi veľa a boli to nezabudnuteľné zážitky. Lavicu otvárali predstavitelia organizácií Komunitnej nadácie Liptov, Komunitnej nadácie Veľký Šariš a Komunitnej nadácie Bardejov.



-Spomínali ste množstvo aktivít, ktoré spoločne robíte. Z čoho ich financujete?-
V prvom rade ide o to, že my chceme. Máme najprv svoju myšlienku, ktorú chceme realizovať a zvyčajne ju aj zrealizujeme, ale nikdy nehľadáme najprv nejaké finančne výzvy, kde by sme získali finančné prostriedky. A aj v prípade, že sa nám nepodarí získať financie, vždy sa snažíme náš cieľ zrealizovať. Sme úžasná partia, ktorá do toho dáva celé srdce, všetok svoj voľný čas. Dávame do toho často aj svoje financie, veľa vecí financujeme z rôznych darov. Máme veľmi dobrú spoluprácu s Komunitnou nadáciou Veľký Šariš, Komunitnou nadáciou Bardejov, aj obcou Lenartov. Tých sponzorov pribúda a ľudia nám začínajú dôverovať. Vytvorili sme naozaj veľa, naposledy pieskovisko, hojdačky, takú malú detskú zónu. Ľudia, ktorí na miesto prídu, tak vidia, že sú to malé stavby, ktoré sme si vytvorili. Aj preto nám veria. Verím, že aj v budúcnosti nám budú ľudia pomáhať. Budeme sa snažiť stále niečo budovať a organizovať pre návštevníkov tohto územia, aby sa tam cítili dobre.