Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mlynky sú "najslovenskejšou" obcou v Maďarsku, pretože sa v nej k slovenským koreňom hlási vyše 50 percent obyvateľstva.
Autor TASR/TERAZ.sk
,aktualizované Mlynky 10. septembra (TASR/Teraz.sk) - Slováci žijúci v Maďarsku spolu s krajanmi z okolitých štátov oslávili tento víkend 270. výročie osídlenia severomaďarskej obce Mlynky (Pilisszentkereszt), okrem iných národností aj Slovákmi z Horného Uhorska. Mlynky sú "najslovenskejšou" obcou v Maďarsku, pretože sa v nej k slovenským koreňom hlási vyše 50 percent obyvateľstva.
Dvojdňový program sa podľa predsedníčky Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marty Demjénovej začal v sobotu športovým rodinným dňom, v rámci ktorého zorganizovali futbalový turnaj, zábavný kvíz a beh "z minulosti do prítomnosti" pre rôzne generácie.
"Dnes spomíname na našich predkov, na ich kultúru, na ich tance, spevy a ich rôzne ľudové zvyky. Takto pôjdeme po celej dedine, zastavíme sa na niektorých miestach a tam si pripomenieme tieto ľudové zvyky," povedala v nedeľu Demjénová pre TASR.
"Ešte aj dnes je veľa takých zvykov, ktoré sme si zachovali počas celého roka. Ale čo bolo zaujímavé, ako sme počuli od arcibiskupa, že preňho bolo zážitkom, že rozprávame tak ako jeho starí rodičia a že sme si zachovali niektoré výrazy, ktoré sa na Slovensku už vôbec nepoužívajú, ale my ich používame. A keď niekto príde zo Slovenska, tak sa diví, akou slovenčinou rozprávame, a väčšinou sa im to páči. Je to také nostalgické, že od starých rodičov počuli takéto slová," konštatovala predsedníčka organizácie miestnych Slovákov.
Dnešné podujatie v Mlynkoch vyvrcholilo odhalením tabule bývalému starostovi obce Jozefovi Havelkovi na priečelí Strediska pilišských Slovákov.
Hosťami bola aj delegácia obce Šelpice z okresu Trnava. "Pred dvoma mesiacmi som oslovila pani starostku Šelpíc, pretože máme jednu ulicu, ktorá sa volá Šelpice - asi tam sa usadili tí ľudia, ktorí prišli zo Šelpíc - a oni radi prijali toto pozvanie," spresnila Demjénová.
Históriu pradávnej dediny Pleš, dnes Mlynky, podrobne obsahuje publikácia Samosprávy obce Mlynky, ktorej autorom je Gregor Papuček. V nej sa uvádza, že vykopávky svedčia o tom, že pod vrchom Pleš (dnes Piliš) kedysi stál benediktínsky kláštor, ktorý tam v 12. storočí už chátral opustený. Neskôr vzniklo silné cisterciánske Plešské opátstvo, ktoré tam pretrvalo až do roku 1541. Keď Turci tiahli na Budín, cisterciti svoj kláštor opustili. Budín 7. septembra padol, a Turci v ten istý deň podpálili aj cisterciánsky kláštor. V ňom zhorela aj jeho bohatá knižnica, ktorá zrejme obsahovala presnejšie údaje z histórie obce, píše Papuček.
Dvojdňový program sa podľa predsedníčky Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marty Demjénovej začal v sobotu športovým rodinným dňom, v rámci ktorého zorganizovali futbalový turnaj, zábavný kvíz a beh "z minulosti do prítomnosti" pre rôzne generácie.
"Dnes spomíname na našich predkov, na ich kultúru, na ich tance, spevy a ich rôzne ľudové zvyky. Takto pôjdeme po celej dedine, zastavíme sa na niektorých miestach a tam si pripomenieme tieto ľudové zvyky," povedala v nedeľu Demjénová pre TASR.
"Ešte aj dnes je veľa takých zvykov, ktoré sme si zachovali počas celého roka. Ale čo bolo zaujímavé, ako sme počuli od arcibiskupa, že preňho bolo zážitkom, že rozprávame tak ako jeho starí rodičia a že sme si zachovali niektoré výrazy, ktoré sa na Slovensku už vôbec nepoužívajú, ale my ich používame. A keď niekto príde zo Slovenska, tak sa diví, akou slovenčinou rozprávame, a väčšinou sa im to páči. Je to také nostalgické, že od starých rodičov počuli takéto slová," konštatovala predsedníčka organizácie miestnych Slovákov.
Dnešné podujatie v Mlynkoch vyvrcholilo odhalením tabule bývalému starostovi obce Jozefovi Havelkovi na priečelí Strediska pilišských Slovákov.
Hosťami bola aj delegácia obce Šelpice z okresu Trnava. "Pred dvoma mesiacmi som oslovila pani starostku Šelpíc, pretože máme jednu ulicu, ktorá sa volá Šelpice - asi tam sa usadili tí ľudia, ktorí prišli zo Šelpíc - a oni radi prijali toto pozvanie," spresnila Demjénová.
Históriu pradávnej dediny Pleš, dnes Mlynky, podrobne obsahuje publikácia Samosprávy obce Mlynky, ktorej autorom je Gregor Papuček. V nej sa uvádza, že vykopávky svedčia o tom, že pod vrchom Pleš (dnes Piliš) kedysi stál benediktínsky kláštor, ktorý tam v 12. storočí už chátral opustený. Neskôr vzniklo silné cisterciánske Plešské opátstvo, ktoré tam pretrvalo až do roku 1541. Keď Turci tiahli na Budín, cisterciti svoj kláštor opustili. Budín 7. septembra padol, a Turci v ten istý deň podpálili aj cisterciánsky kláštor. V ňom zhorela aj jeho bohatá knižnica, ktorá zrejme obsahovala presnejšie údaje z histórie obce, píše Papuček.
