V štúdiu TABLET.TV sa na tom zhodli poslanci Radovan Jenčík (Klub nezávislých poslancov) a Milan Vetrák (Bratislavský klub).
Autor Tablet.TV
Bratislava 15. februára (TABLET.TV) – Výsledok štvrtkového (16.2.) hlasovania bratislavského mestského zastupiteľstva (MsZ), týkajúce sa schvaľovania všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o zákaze hazardu, sa nedá jednoznačne predpovedať. Poslanci Radovan Jenčík (Klub nezávislých poslancov) a Milan Vetrák (Bratislavský klub) priznali, že ani vo vnútri ich klubov nepanuje v otázke rovnaký názor.
Jenčík je osobne proti celoplošnému zákazu. „Ja nie som za hazard, no absolútna prohibícia nie je dobrá cesta,“ uviedol v diskusii. Je presvedčený o tom, že základný problém, ktorý trápi obyvateľov mesta, nie je samotná existencia herní, ale ich neúmerný počet.
“Tento problém však už rieši prijatá novela zákona o hazardných hrách,“ upozornil, poukazujúc na fakt, že legislatívna úprava výrazne limituje hazard tým, že ho vytesňuje z pohostinstiev a reštauračných zariadení. Mesto malo preto podľa neho počkať, ako sa zákonná úprava prejaví v praxi a až potom prijímať ďalšie regulačné opatrenie. „Najmä ak nemáme od magistrátu odpovede na otázky, čo vlastne plošný zákaz hazardu spôsobí,“ uviedol, pričom pripomenul, že len priamy výpadok v príjmoch pre mesto sa odhaduje na viac ako tri milióny eur.
Podľa Vetráka je pre mesto v súčasnej ekonomickej situácii takýto deficit riešiteľný, poukázal pritom aj na to, že škody plynúce zo socializácie problémov, ktoré hazard napácha, zaťažia štát ale i mesto oveľa viac, ako samotný výpadok príjmu. Zástupca Bratislavského klubu je presvedčený, že je potrebné rešpektovať obrovskú skupinu ľudí, ktorí podpísali petíciu za plošný zákaz hazardu. Súhlasí však s tým, že ak má takéto opatrenie mesto prijať, musí byť jeho podkladom právne nespochybniteľné VZN.
„Ak sa totiž prijme také nariadenie, ktoré potom oponenti s úspechom napadnú na súde, spochybníme dôveru ľudí v zmysluplnosť takýchto aktivít a hazardujeme tým aj s ich motiváciou zúčastňovať sa na správe vecí verejných,“ upozornil Vetrák. Avizoval preto pozmeňujúce návrhy týkajúce sa textu a dôvodovej správy a nevylúčil ani posunutie termínu účinnosti VZN.
V prípade schválenia celoplošného zákazu hazardu poukázal Jenčík tiež na fakt, že sa dotkne i kasín v hoteloch najvyššej kategórie. “Siahame tak na dnes už štandardne poskytované služby, rýpeme do cestovného ruchu,“ poznamenal. Upozornil, že v tomto prípade ide navyše o zásah do podnikania, v ktorom sú naviazané veľké investície na dlhodobé zmluvy. “Môžeme preto očakávať i veľké žaloby voči mestu,“ povedal.
Vetrák v tomto kontexte upozornil, že novelizovaný zákon nedáva Bratislave možnosť účinne regulovať hazard. „Nemôžeme na základe tohto zákona stanoviť, že povolíme napríklad len kasína v hoteloch na tých a tých miestach alebo že povolíme napr. len jedno kasíno a 10 herní v meste. My buď schválime alebo neschválime zákaz, prípadne ho schválime s výnimkami, no to nie je regulácia," poznamenal. Poukázal i na riziká schválených výnimiek. „Ak napríklad schválime podľa zákona len prevádzky v hoteloch, penziónoch či moteloch, ostatné prevádzky s inou formou hazardu to môžu napadnúť ako diskrimináciu,“ uviedol.
Poslanci sa vyjadrovali aj k riziku čierneho trhu v prípade absolútneho zákazu hazardu. Jenčík sa domnieva, že tento problém nastane. A nebude malý. „Kam asi zmiznú tie stovky hracích automatov? Na šrotovisko asi nie,“ skonštatoval. Očakávať preto možno podľa neho vznik čiernych herní, v pivniciach, bytoch a priestoroch, ktoré budú ťažko kontrolovateľné. „To sa spojí s alkoholom, drogami, ďalšou trestnou činnosťou a tieto dopady asi ťažko vieme vyčísliť,“ vyslovil obavu.
Aj keď počet nelegálnych prevádzok by bol podľa Vetráka nižší ako tých súčasných oficiálnych, i on pripúšťa, že riziko čierneho trhu je potrebné vziať do úvahy. Rovnako i to, že zákazom hazardu príde o prácu nemalý počet ľudí. „To všetko sú dôvody, ktoré robia to rozhodnutie ťažké, nech už ho urobíme akékoľvek,“ uzavrel v diskusii zástupca najväčšieho poslaneckého klubu v bratislavskom parlamente.
Pozrite si reláciu MESIAC V BRATISLAVE s moderátorom Erikom Maderom.
Jenčík je osobne proti celoplošnému zákazu. „Ja nie som za hazard, no absolútna prohibícia nie je dobrá cesta,“ uviedol v diskusii. Je presvedčený o tom, že základný problém, ktorý trápi obyvateľov mesta, nie je samotná existencia herní, ale ich neúmerný počet.
“Tento problém však už rieši prijatá novela zákona o hazardných hrách,“ upozornil, poukazujúc na fakt, že legislatívna úprava výrazne limituje hazard tým, že ho vytesňuje z pohostinstiev a reštauračných zariadení. Mesto malo preto podľa neho počkať, ako sa zákonná úprava prejaví v praxi a až potom prijímať ďalšie regulačné opatrenie. „Najmä ak nemáme od magistrátu odpovede na otázky, čo vlastne plošný zákaz hazardu spôsobí,“ uviedol, pričom pripomenul, že len priamy výpadok v príjmoch pre mesto sa odhaduje na viac ako tri milióny eur.
Podľa Vetráka je pre mesto v súčasnej ekonomickej situácii takýto deficit riešiteľný, poukázal pritom aj na to, že škody plynúce zo socializácie problémov, ktoré hazard napácha, zaťažia štát ale i mesto oveľa viac, ako samotný výpadok príjmu. Zástupca Bratislavského klubu je presvedčený, že je potrebné rešpektovať obrovskú skupinu ľudí, ktorí podpísali petíciu za plošný zákaz hazardu. Súhlasí však s tým, že ak má takéto opatrenie mesto prijať, musí byť jeho podkladom právne nespochybniteľné VZN.
„Ak sa totiž prijme také nariadenie, ktoré potom oponenti s úspechom napadnú na súde, spochybníme dôveru ľudí v zmysluplnosť takýchto aktivít a hazardujeme tým aj s ich motiváciou zúčastňovať sa na správe vecí verejných,“ upozornil Vetrák. Avizoval preto pozmeňujúce návrhy týkajúce sa textu a dôvodovej správy a nevylúčil ani posunutie termínu účinnosti VZN.
V prípade schválenia celoplošného zákazu hazardu poukázal Jenčík tiež na fakt, že sa dotkne i kasín v hoteloch najvyššej kategórie. “Siahame tak na dnes už štandardne poskytované služby, rýpeme do cestovného ruchu,“ poznamenal. Upozornil, že v tomto prípade ide navyše o zásah do podnikania, v ktorom sú naviazané veľké investície na dlhodobé zmluvy. “Môžeme preto očakávať i veľké žaloby voči mestu,“ povedal.
Vetrák v tomto kontexte upozornil, že novelizovaný zákon nedáva Bratislave možnosť účinne regulovať hazard. „Nemôžeme na základe tohto zákona stanoviť, že povolíme napríklad len kasína v hoteloch na tých a tých miestach alebo že povolíme napr. len jedno kasíno a 10 herní v meste. My buď schválime alebo neschválime zákaz, prípadne ho schválime s výnimkami, no to nie je regulácia," poznamenal. Poukázal i na riziká schválených výnimiek. „Ak napríklad schválime podľa zákona len prevádzky v hoteloch, penziónoch či moteloch, ostatné prevádzky s inou formou hazardu to môžu napadnúť ako diskrimináciu,“ uviedol.
Poslanci sa vyjadrovali aj k riziku čierneho trhu v prípade absolútneho zákazu hazardu. Jenčík sa domnieva, že tento problém nastane. A nebude malý. „Kam asi zmiznú tie stovky hracích automatov? Na šrotovisko asi nie,“ skonštatoval. Očakávať preto možno podľa neho vznik čiernych herní, v pivniciach, bytoch a priestoroch, ktoré budú ťažko kontrolovateľné. „To sa spojí s alkoholom, drogami, ďalšou trestnou činnosťou a tieto dopady asi ťažko vieme vyčísliť,“ vyslovil obavu.
Aj keď počet nelegálnych prevádzok by bol podľa Vetráka nižší ako tých súčasných oficiálnych, i on pripúšťa, že riziko čierneho trhu je potrebné vziať do úvahy. Rovnako i to, že zákazom hazardu príde o prácu nemalý počet ľudí. „To všetko sú dôvody, ktoré robia to rozhodnutie ťažké, nech už ho urobíme akékoľvek,“ uzavrel v diskusii zástupca najväčšieho poslaneckého klubu v bratislavskom parlamente.
Pozrite si reláciu MESIAC V BRATISLAVE s moderátorom Erikom Maderom.