Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 27. november 2024Meniny má Milan
< sekcia Video

Lajčák o predsedníctve: Ak sa urobila chyba u nás, vyvodím dôsledky

Na snímke minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák. Foto: TASR - Andrej Galica

Ak nie, pýtať sa budem ja, dodal minister zahraničia na margo kritiky poslanca Beblavého, podľa ktorého ministerstvo nedoručilo všetky požadované dokumenty ku kauze predraženého predsedníctva.

Bratislava 2. januára (TASR) – Slovensko odovzdalo začiatkom roka predsedníctvo v Rade Európskej únie (EÚ) Malte. Na otázky TASR o tom, či sa Slovensku podarilo naplniť predsednícke priority, o obvineniach poslanca Miroslava Beblavého, brexite, o poste generálneho tajomníka a predsedu Valného zhromaždenia OSN a o tom, čo možno očakávať od nového roka 2017 odpovedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.

Malta prevzala 1. januára od nás predsedníctvo v Rade EÚ. Ako hodnotíte to slovenské?
Na naše predsedníctvo sa môžeme pozrieť s pocitom spokojnosti a zadosťučinenia. Nehovorím to na základe nejakých subjektívnych hodnotení, ale na základe ohlasov, ktoré dostávame na každom kroku predovšetkým v zahraničí. Bolo bezchybné z organizačného a protokolárneho hľadiska, vysoko profesionálne a dobre sme si počínali aj politicky - to je hodnotenie nestranných pozorovateľov. Slovensko dokázalo, že je čestným sprostredkovateľom, že naozaj sme sa snažili posunúť európsku agendu dopredu všade tam, kde sa vieme dohodnúť. Myslím si, že priority sme nastavili dobre a ani dnes by sme na nich nič nemenili. Oceňuje sa to, že sme pôsobili ako naozajstní Európania, že sme boli dobre pripravení a že sme boli veľmi profesionálni. Slovensku to veľmi pomohlo, prestíž nás ako krajiny, prestíž našich diplomatov, predovšetkým v kruhoch EÚ, inštitúcií a tých, ktorí sledujú európsku politiku, vrátane médií, šla výrazne hore a navyše sme získali obrovské skúsenosti do budúcna.

Skúste nám však priblížiť, čo predsedníctvo dokázalo.
Predsedníctvo predstavuje desiatky rokovaní na ministerskej úrovni a stovky rokovaní na expertnej úrovni, ktoré viedli naši predstavitelia, ďalej ministerské rady, vystúpenia alebo hearingy v Európskom parlamente (EP), všetko je to skúška ohňom. Ale zároveň chcem povedať aj to, že sme mali viac ako 300 podujatí po celom svete zhruba v 35 krajinách a rovnako tak, že sme prostredníctvom našej dotačnej schémy a záštity predsedníctva podporili zhruba 300 podujatí po celom Slovensku. Som rád, že sa do predsedníctva zapojili naozaj všetky kraje. Mali sme ambíciu, aby to bolo celonárodné vlastníctvo, aby si celý štát bol toho vedomý. Aspoň čiastočne sa nám to podarilo naplniť. Bola to úžasná skúsenosť, nepodcenili sme nič, štyri roky sme sa poctivo pripravovali a môžem povedať, že tá príprava sa vydarila.



Už na začiatku predsedníctva premiér Robert Fico deklaroval, že jednou z priorít je priblíženie predsedníctva k občanom. Čo reálne Slovensko urobilo pre nich?
Najviditeľnejším výsledkom predsedníctva, ktorý prekonal aj samotných šesť mesiacov, je bratislavský summit a bratislavský proces, ten bol o občanoch. Bol o tom, či dokážeme ponúknuť novú víziu EÚ pre našich občanov. Debata ukázala, že lídri vo formáte 27 bez Veľkej Británie si uvedomujú, že musíme hovoriť o bezpečnosti, o zamestnanosti, že musíme riešiť otázky migrácie, že musíme lepšie komunikovať s našimi občanmi. A ten proces žije a bude žiť ďalej.

A niečo, čo by mohli Slováci pocítiť v bežnom živote?
Našich občanov sa určite týka to, že sme urobili výrazný posun k odstráneniu roamingu, už je vlastne rozhodnuté, že žiadny roaming sa už na území EÚ nebude uplatňovať. Ďalej tzv. geografický blocking, to znamená, že vo virtuálnom priestore nebola voľná sloboda pohybu dát, niektoré služby si nemôžete objednať zo Slovenska, ale môžete si ich objednať napríklad z Rakúska. Aj v tejto oblasti sme prakticky prispeli k tomu, že tieto obmedzenia sa zrušia. Ale vyjednali sme aj rozpočet na budúci rok, ktorý bude flexibilný a je zvýšený práve v oblastiach, ktoré sú dôležité pre našich občanov, ako je podpora zamestnanosti a hospodárskeho rastu. Takto by som mohol pokračovať, tie témy sú veľmi konkrétne a ľudia pocítia ich pozitívny efekt.

Faktom je, že hodnotenie predsedníctva z hľadiska administratívy je pozitívne, avšak kritika zaznieva v oblasti migrácie. Napríklad europoslanec Ivan Štefanec považuje túto oblasť za zlyhanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka. K názoru, že v tejto oblasti sa nepodarili očakávané pokroky sa priklonili viacerí.
Zásadným spôsobom sa nestotožňujem s takýmto hodnotením a myslím si, že to je trochu diagnóza, že keď som opozičný poslanec, tak môj stranícky záujem je dôležitejší ako záujem štátu. Migračná téma je ťažká, zložitá a náročná. Jednoznačným úspechom nášho predsedníctva je, že 6. októbra začala fungovať Európska pohraničná a pobrežná stráž. Dnes je tam 1500 ľudí, dôstojníkov pripravených na dodatočné nasadenie. Je to jeden z dôležitých elementov ochrany vonkajších hraníc. Rozbehli sme tému, ktorú sme označili ako efektívna solidarita. To znamená udržateľnejšiu a funkčnejšiu alternatívu oproti tomu, čo sa nám Únia snažila nanútiť minulý rok - mechanické prerozdeľovanie migrantov na základe kvót, o ktorom sme od začiatku hovorili, že to nie je správne a nie je to ani funkčné. Prišli sme s konceptom, ktorý hovorí po prvé, že je to spoločný problém a všetci sa musíme podieľať na jeho riešení, ale po druhé, urobme to tak, aby každá krajina prispela spôsobom, ktorý je pre ňu najefektívnejší. Hovoriť o zlyhaní je buď zarážajúca nevedomosť, alebo hrubé zavádzanie. Naši partneri hodnotia naozaj vysoko aj to, že v oblasti migrácie, kde naša pozícia bola iná než vo viacerých iných krajinách EÚ, sme zohrávali konštruktívnu úlohu čestného sprostredkovateľa.



EÚ je v súčasnosti v kríze, resp. prekonáva viacero kríz, akým spôsobom by sa mali riešiť?
V prvom rade s rozvahou a spoločným úsilím celej Únie, všetkých jej členov. Uvediem príklad - britské hlasovanie pred začiatkom nášho predsedníctva mohlo spôsobiť efekt, že by sme všetky naše prípravy mohli odhodiť do koša. Ale postavili sme sa tomu čelom, navrhli sme stretnutie lídrov 27 mimo Bruselu, v našom hlavnom meste, a to je veľmi vysoko kvitované.

Nemyslíte si, že v súvislosti s okrúhlym výročím Rímskych zmlúv v marci 2017 sa nastolí i otázka otvárania zmlúv v rámci EÚ?
V Bratislave sme naštartovali bratislavský proces, ktorý by mal vyvrcholiť v marci v Ríme pri príležitosti osláv podpisu 60. výročia Rímskych dohôd. Zmyslom celého toho je naozaj ponúknuť novú Úniu – lepšiu a bližšiu k občanovi. V Bratislave sa načrtla vízia a kým prídeme do Ríma, bude ešte medzitým zastávka vo Valette na Malte. Kým prídeme do Ríma, mali by sme z tej vízie urobiť konkrétne opatrenia. V súčasnosti nie je vhodný čas na otváranie zmlúv a aj krajiny, ktoré to nevylučujú alebo pripúšťajú – ako napríklad Poľsko - tiež hovoria, že nie teraz. Dostali by sme sa do úplne inej diskusie. To, čo chceme a potrebujeme urobiť, sa dá urobiť aj bez otvárania zmlúv. A myslím si, že otvorenie zmlúv by zase znamenalo inštitucionálnu debatu, ktorej by občania teraz nerozumeli. To je presný opak toho, čo Únia a naši občania potrebujú. Očakávame, že EÚ v Ríme predstaví konkrétne politiky, ktoré budú zamerané na riešenie problémov, ktorými žijú naši občania, a to je strata pocitu bezpečia, ekonomického blahobytu a istoty ich zamestnania, kredibilné riešenie otázky migrácie a, samozrejme, ďaleko lepšia komunikácia medzi európskymi inštitúciami a európskymi občanmi.

O demokratickom deficite sa už hovorí veľmi dlho. Myslíte si, že sa nám prostredníctvom predsedníctva podarilo priblížiť EÚ k občanovi?
Bol to jeden z leitmotívov nášho predsedníctva, to znamená občan na prvom mieste a EÚ pre občanov. Snažili sme sa hovoriť jazykom zrozumiteľným pre občanov, snažili sme sa vysvetľovať, že to, čo robíme, sa týka našich občanov, že to nie je nejaké akademické cvičenie v Európskom parlamente alebo v bruselských inštitúciách. Zdôrazňovali sme na všetkých fórach, že pokiaľ nemáme za sebou podporu občanov, tak vlastne to, čo robíme, nerobíme dobre. Osobne verím tomu, že za tých šesť mesiacov sme Úniu priblížili občanom.



Predsedníctvo poznačila i kauza. Obe strany už k nej vyjadrili svoj názor. Začiatkom decembra sa na ministerstve uskutočnil poslanecký prieskum, poslanci si vyžiadali dokumenty, za ktoré nezaradený poslanec Národnej rady SR Miroslav Beblavý kritizoval vaše ministerstvo, keďže ste ich podľa neho všetky nedoručili.
V prvom rade, tu nie je žiadna kauza. Sú tu pochybnosti, ktoré vyslovila v blogu bývalá zamestnankyňa. To, že sa to nafúklo spôsobom prekračujúcim všetky hranice zdravého rozumu, mňa osobne veľmi sklamalo a zarmútilo. Hlavne, ak to bol zámer, tak sa podaril, prekryť všetko to dobré, čo sa počas predsedníctva podarilo urobiť. A ako keby celé naše predsedníctvo bolo len o jednom blogu alebo o subjektívnom pocite bývalej pracovníčky. Ja som od začiatku hovoril, že nikomu nezáleží na čistom vysvedčení nášho predsedníctva, na transparentnosti všetkých procesov viac ako mne. Ale na to, sú v tomto štáte inštitúcie. O tom, či sa niekto dopustil nejakého prešľapu a, nedajbože, porušenia zákonov predsa nerozhodujú ani sociálne siete, ani médiá. O tom rozhodujú inštitúcie a my sme tie inštitúcie požiadali, aby konali. A tie inštitúcie konajú. Chcel by som vyzvať všetkých, aby sa zdržali týchto ťažkých slov, aby sa nám tu inžinieri alebo ľudia bez právnického vzdelania nevyjadrovali na odborné právnické témy pred kamerami, pretože právnické debaty patria právnikom a nemala by sa na nich stavať politická kampaň. Určite sa po novom roku k tejto téme vrátime, pretože, ako som povedal, ja s vysvedčením predsedníctva pred občanov predstúpim. A ak sa urobila chyba na našej strane, vyvodím dôsledky, ak sa neurobila chyba, budem sa pýtať ja.



Teda stojíte si za tým, že všetky dokumenty, ktoré ste mali odovzdať, ste aj odovzdali a poslanec Beblavý vaše ministerstvo obviňuje neprávom?
Všetko to, čo ako štátna inštitúcia, ktorá môže konať v medziach zákona, teda toho, čo nám zákon dovoľoval, sme odovzdali.

Tento rok ste kandidovali na post generálneho tajomníka OSN, ako ste prijali výsledky voľby? Nie je vám ľúto, že ste sa ním nakoniec nestali?
Nie je mi to ľúto, pretože v živote je nakoniec vždy všetko tak, ako má byť. Pre mňa to bola úžasná skúsenosť, vynikajúca možnosť zviditeľniť Slovensko aj v takých častiach našej planéty, kde sa o nás veľa nevie. Cítim a dostávam spätnú väzbu, ako veľmi to pomohlo prestíži Slovenska a renomé slovenskej diplomacie. Skončiť na prvom mieste našej regionálnej skupiny, o ktorej sa od začiatku hovorilo, že by mala obsadiť túto pozíciu, naozaj nie je dôvod, aby bol človek rozčarovaný, práve naopak. To, že bola objednávka nakoniec iným smerom, ako sa od začiatku hovorilo, teda, že Východoeurópan, alebo žena, alebo optimálne oboje, to už je rozhodnutie, ktoré my nevieme ovplyvniť. Keď sa však na to pozerám spätne, tak to bola jednoznačne pozitívna skúsenosť a som rád, že som bol toho účastníkom.



Momentálne vás čaká iný post v OSN, post predsedu Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov. Čo bude táto vaša nová funkcia obsahovať?
Predseda Valného zhromaždenia je protokolárne najvyššia funkcia v celej hierarchii OSN, čiže protokolárne je nad generálnym tajomníkom OSN. Je to funkcia, ktorá sa vykonáva po obdobie jedného roka od septembra do septembra, funkcia, pri ktorej sa princíp rotácie regionálnych skupín dodržiava veľmi striktne. V OSN je päť regionálnych skupín, my patríme do tzv. východoeurópskej skupiny, teda každý piaty rok máme ako skupina právo obsadiť túto pozíciu. Obrazne povedané, keďže je v OSN 193 krajín, možnosť obsadiť túto funkciu máte raz za 193 rokov. Nielen Slovenská republika, ale ani Československo nikdy túto pozíciu predsedu Valného zhromaždenia neobsadili. Bude to pre nás úplne prvá skúsenosť. My sme prejavili záujem o obsadenie tejto pozície v roku 2003 a v tejto chvíli som vlastne jediným a schváleným kandidátom východoeurópskej regionálnej skupiny.

A teda čo bude náplňou vášho nového postu?
Dalo by sa to prirovnať tak trochu k pozícii predsedu parlamentu s tým, že namiesto poslancov máte predstaviteľov všetkých členských krajín OSN, ktorých je 193. Valné zhromaždenie je orgán OSN, ktorý má najviac členov. Úlohou predsedu je viesť zasadnutia, prichádzať s témami, organizovať tematické debaty, riešiť problémy a eventuálne pokiaľ je Bezpečnostná rada OSN zablokovaná, tak preniesť aj rokovania Bezpečnostnej rady do Valného zhromaždenia OSN. Ako jeden z vrcholných predstaviteľov zastupuje OSN na podujatiach po celom svete.



Túto funkciu budete vykonávať popri ministerskej. Dá sa to vôbec skĺbiť?
Keby sa to nedalo skĺbiť, tak by sme do toho v tejto kompozícii nešli. Ja som o tom hovoril aj s predsedom vlády aj s prezidentom a obaja ma požiadali, aby som sa tejto funkcie ujal. Pretože faktom je, že túto pozíciu by mala zastávať medzinárodne uznávaná a rešpektovaná osobnosť. Skĺbiť sa to dá v tom, že pracovný nápor spojený s výkonom funkcie predsedu Valného zhromaždenia nie je rovnomerne rozložený počas celého roka. Sú obdobia, ktoré sú vypäté - najmä keď prebieha Valné zhromaždenie alebo pred koncom roka. Naopak sú obdobia, keď je v New Yorku viac voľného času. Dnes žijeme v dobe internetu, mailovej komunikácie, čo uľahčuje komunikáciu. Aj v tomto roku som strávil určite viac ako pol roka na cestách v zahraničí a ministerstvo som efektívne riadil práve vďaka komunikačným technológiám. Do septembra si nastavím mechanizmy tak, aby ministerstvo v žiadnom prípade neutrpelo, lebo to je prvá vec, ktorú by som nechcel. Bude to náročnejšie pre mňa, ale mám skúsený tím profesionálov, dvoch štátnych tajomníkov, takže nemám žiadne pochybnosti o tom, že sa to zvládne. Nie som ani prvý a zďaleka ani posledný minister zahraničných vecí, ktorý túto funkciu vykonával popri funkcii ministra.

Vy ste sa aj predtým, ako ste sa stali ministrom zahraničných vecí, angažovali v zahraničí predovšetkým v európskej politike, teraz sa tam svojím spôsobom opäť vraciate. Keď sa vám ukončí funkcia ministra, chcete zotrvať v domácej politike, alebo vás viac láka tá zahraničná?
Veľakrát som už povedal, že sa cítim v prvom rade diplomatom a že ma zahraničná politika napĺňa. Politikom som preto, lebo ako minister, nemôžem byť mimo politiky, ale naďalej je mojou prioritou a srdcovou záležitosťou zahraničná politika. Zároveň som povedal aj to, že slúžiť svojej vlasti, pracovať pre Slovensko je pre mňa veľká česť a veľké vyznamenanie a keď som dostal takúto ponuku, tak som ju vždy prijal a na tomto stanovisku sa nič v tejto chvíli nemení. Mám svoju prácu, ktorú si vážim a ktorú vykonávam rád, to znamená súčasnú prácu ministra zahraničných vecí.

Veľkou témou budúceho roka bude aj brexit. Myslíte si, že je ešte zvrátiteľný? Napríklad Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike sa vyjadril, že by bol rád, ak by sa ešte zvrátil.
V tejto chvíli platí to, že premiérka Mayová oznámila, že najneskôr v marci budúceho roka článok 50 Lisabonskej zmluvy bude oficiálne aktivovaný. Všetko ostatné sú dohady. Oficiálne vyhlásenie premiérky Veľkej Británie je jasné. Znamená, že proces rokovaní sa rozbehne. A preto je aj prirodzené, že štáty vo formáte 27 sa musia na tie rokovania pripravovať. Na tom nie je nič protibritské, to bolo ich rozhodnutie, že odchádzajú. Tak, ako sa oni pripravujú, tak sa musíme pripraviť aj my. Je logické, že veci, ktoré sa týkajú rokovania s Britániou a vývoja EÚ po jej odchode, musia prebiehať vo formáte 27. Tam nevidím dôvod, aby to ktokoľvek nejako spochybňoval alebo sa znepokojoval. Proces bude mimoriadne náročný, hlavný vyjednávač Michel Barnier má pocit, že začneme v marci 2017 a do októbra 2018 by sme mali dokončiť rokovania, aby zostalo ešte zhruba pol roka na ratifikáciu dohôd. To bude znamenať naozaj každodennú, doslova veľmi intenzívnu prácu. Ale ešte raz, vôľu britských občanov, aj keď neradi, musíme brať na vedomie a musíme ju rešpektovať. Do nejakých špekulácií sa teraz nechcem púšťať, ale jeden bod chcem zdôrazniť, a to je potreba jednoty európskej 27. Vieme, že Únia často hovorí viac než jedným hlasom, a že sú členské krajiny a lídri, ktorí sa radi vymedzujú voči pozícii EÚ napriek tomu, že sú súčasťou tej pozície. V danom prípade by to bolo veľmi nešťastné a veľmi škodlivé pre EÚ.



Nezdá sa vám, že sa pozícia Vyšehradskej štvorky (V4) v poslednom čase v rámci EÚ akoby posilnila?
V4 má svoje meno, renomé, náš hlas je počuť a všade tam, kde máme rovnakú pozíciu, nás to robí individuálne ďaleko silnejšími. V4, to sú krajiny, ktoré majú za sebou úspešnú transformáciu, prišli do EÚ ako sebavedomí členovia, ani jeden z problémov, ktorým EÚ čelí nevznikol v krajinách V4. Nespôsobili sme ani jednu z kríz, ktorými EÚ prechádza, to znamená, nie sme v pozícii, aby sme sa potrebovali niekde ospravedlňovať. Sme dôslednými zástancami politiky rozširovania EÚ, pretože sme presvedčení, že tak, ako perspektíva členstva pomohla našim spoločnostiam, tak pomôže aj krajinám západného Balkánu. Zároveň sú aj veci, kde máme odlišné názory. Napríklad, pokiaľ ide o sankcie voči Rusku, hlasujeme rovnako, ale vo vyjadreniach jednotlivých lídrov je cítiť odlišnosti. Vo všeobecnosti postoj k EÚ je niekde pozitívnejší, niekde kritickejší, ale vravím, netreba z toho robiť žiadnu drámu, je to normálne. V4 sa prejavila výrazne v súvislosti s migráciou, a aj sme si za to schytali minulý rok svoje, ale vývoj dáva stále viac za pravdu nám a potvrdzuje, že argumenty, ktoré sme uvádzali minulý rok, jednoducho ich život potvrdil vrátane toho, že schéma mechanického prerozdeľovania nie je životaschopná, nefunguje, a to už je 15 mesiacov z dvojročného obdobia, na ktoré bola stanovená. V4 je veľmi cenný nástroj pre každú z vlád a pomáha nám naozaj aj v tom, aby ten náš národný hlas bolo počuť silnejšie.

Čo očakávate od roku 2017, možno aj z hľadiska EÚ? Na čo by sme sa mali pripraviť, ktoré témy budú hlavné?
Ako ukázali i udalosti nedávnych dní a týždňov v Berlíne či v Ankare, rok 2017 nebude ľahší rok. Téma bezpečnosti, boja proti terorizmu bude jedna z prominentných tém. Téma migrácie je stále prítomná, musíme jej nejakým spôsobom čeliť. Nastúpi nová americká administratíva, je tu veľa očakávaní a signálov, ale po 20. januári to bude realita. Bude potrebné si s ňou nastaviť vzťahy, rozbehnú sa rokovania s Britániou o odchode, čo je opäť dôvod, aby EÚ bola jednotná a aby ukázala, že má spoločnú víziu. Vonkajšie prostredie, v ktorom žijeme a v ktorom sa nachádzame, v ktorom pôsobíme, je čoraz zložitejšie. A preto by som si prial, aby sme si to naše vnútorné prostredie nerobili zložitejším, než je nevyhnutné, pretože žijeme v demokratickom štáte. Demokracia má len dve alternatívy, a to je diktatúra alebo anarchia. A ja si myslím, že by sme si mali viac vážiť demokratické princípy, vďaka ktorým existujeme a vďaka ktorým prekvitajú demokratické inštitúcie. Aby sme mohli byť v zložitom medzinárodnom prostredí ako štát úspešní, je potrebné, aby sme boli doma jednotnejší.