Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal bývalý guvernér Českej národnej banky Miroslav Singer.
Autor TASR
Bratislava 6. júla (TASR) - Na hodnotenie, či euro za necelé desaťročie pomohlo slovenskej ekonomike, je ešte priskoro. Naopak, pre Česko spoločná mena nie je zaujímavá. V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal bývalý guvernér Českej národnej banky (ČNB) Miroslav Singer.
„Na zodpovedné hodnotenie si ešte musíme počkať. Na tom som sa ešte ako guvernér zhodol s kolegami z Národnej banky Slovenska. Nie je ešte úplne jasné, kam povedie vývoj v eurozóne a ako sa vyriešia krízové situácie, ktoré prechádzajú z Grécka do Španielska a do Talianska. Pokiaľ sa toto vyjasní, bude čas zhodnotiť aj vývoj na Slovensku,“ konštatoval Singer, ktorý mal ešte ako guvernér k prijatiu eura v Česku veľmi zdržanlivý postoj.
„Za tou zdržanlivosťou je postoj, že sa nezdá, že by prijatie eura prinieslo českej ekonomike niečo mimoriadne. Euro je veľká zmena, ktorá však ponúka relatívne málo pozitív pre českú ekonomiku. To je dôvod, prečo sa spomínaná debata odohráva len v teoretickej rovine. V praxi je otázne, čo za euro získame. U nás je 5-7 % pri pohybe kurzu vnímaných ako niečo dramatické. To však svedčí o tom, ako je kurz stabilný. Na Slovensku na konci Mečiarovej éry kurz klesol o tretinu. Vtedy si každý môže povedať, že možno by to chcelo inú menu,“ vysvetlil Singer pri porovnaní dôvodov, prečo už Slovensko euro má, kým Česko ho vytrvalo odmieta.
Členstvo v eurozóne sa môže v budúcnosti spájať aj s rýchlejšou integráciou v rámci EÚ a príslušnosťou k jadru Únie, čo považuje za prioritu premiér Robert Fico. Singer si však myslí, že menšie krajiny ako Česko alebo Slovensko by mali v jadre EÚ len malé slovo. „Presne túto debatu som zažíval viac ako jedenásť rokov na rokovaniach českej vlády. V skutočnosti je to viac politické heslo, než skutočná realita. Realitou je, že buď je EÚ ťahaná veľkými krajinami, alebo sa na ničom nevie dohodnúť. Idea príslušnosti k tvrdému jadru ukazuje záujem sedieť pri stole s nimi a môcť im pritakávať,“ dodal Singer.
„Na zodpovedné hodnotenie si ešte musíme počkať. Na tom som sa ešte ako guvernér zhodol s kolegami z Národnej banky Slovenska. Nie je ešte úplne jasné, kam povedie vývoj v eurozóne a ako sa vyriešia krízové situácie, ktoré prechádzajú z Grécka do Španielska a do Talianska. Pokiaľ sa toto vyjasní, bude čas zhodnotiť aj vývoj na Slovensku,“ konštatoval Singer, ktorý mal ešte ako guvernér k prijatiu eura v Česku veľmi zdržanlivý postoj.
„Za tou zdržanlivosťou je postoj, že sa nezdá, že by prijatie eura prinieslo českej ekonomike niečo mimoriadne. Euro je veľká zmena, ktorá však ponúka relatívne málo pozitív pre českú ekonomiku. To je dôvod, prečo sa spomínaná debata odohráva len v teoretickej rovine. V praxi je otázne, čo za euro získame. U nás je 5-7 % pri pohybe kurzu vnímaných ako niečo dramatické. To však svedčí o tom, ako je kurz stabilný. Na Slovensku na konci Mečiarovej éry kurz klesol o tretinu. Vtedy si každý môže povedať, že možno by to chcelo inú menu,“ vysvetlil Singer pri porovnaní dôvodov, prečo už Slovensko euro má, kým Česko ho vytrvalo odmieta.
Členstvo v eurozóne sa môže v budúcnosti spájať aj s rýchlejšou integráciou v rámci EÚ a príslušnosťou k jadru Únie, čo považuje za prioritu premiér Robert Fico. Singer si však myslí, že menšie krajiny ako Česko alebo Slovensko by mali v jadre EÚ len malé slovo. „Presne túto debatu som zažíval viac ako jedenásť rokov na rokovaniach českej vlády. V skutočnosti je to viac politické heslo, než skutočná realita. Realitou je, že buď je EÚ ťahaná veľkými krajinami, alebo sa na ničom nevie dohodnúť. Idea príslušnosti k tvrdému jadru ukazuje záujem sedieť pri stole s nimi a môcť im pritakávať,“ dodal Singer.
