Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vláda ho posunie na definitívne schválenie Národnou radou SR, pravdepodobne už na najbližšiu septembrovú schôdzu.
Autor TASR
,aktualizované Vláda SR si dnes vybrala ako kandidáta na post predsedu Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Miroslava Hliváka. Zvolila si ho spomedzi deviatich uchádzačov, ktorých verejne vypočula a posunie ho na definitívne schválenie Národnou radou (NR) SR, pravdepodobne už na najbližšiu septembrovú schôdzu.
"Myslíme si, že je dobré, ak príde nový vietor na Úrad pre verejné obstarávanie, príde niekto s pohľadmi z praxe, niekto kto sa pozerá na činnosť tohto úradu zboku," konštatoval premiér Robert Fico (Smer-SD) po rokovaní vlády. Kabinet sa preto rozhodol pre kandidáta, ktorý neprichádza z prostredia samotného úradu.
Hlivák je právnik, ktorý počas dnešného verejného vypočutia na úrade vlády označil za tri základné piliere svojho projektu pre ÚVO profesionalizáciu úradu, predvídateľnosť jeho konania a rozhodovania a výchovu novej generácie odborníkov v oblasti verejného obstarávania.
"Ak sa chceme o týchto pilieroch rozprávať, ak chceme pohnúť systém verejného obstarávania vpred, musíme si jasne zadefinovať, že verejné obstarávanie považujeme za predmet verejného záujmu," zdôraznil Hlivák. Jeho hlavným zámerom pri budovaní vážnosti a odbornosti úradu je optimalizovať jeho fungovanie. Okrem iného by chcel vytvoriť aj stavovskú organizáciu pre verejné obstarávanie – komoru verejného obstarávania.
Hlivák zároveň odmietol, že by mal blízko k vládnej strane Most-Híd alebo že by sa v súvislosti s kandidatúrou na post šéfa ÚVO stretol s nejakým politikom. "So žiadnymi politikmi som sa o kandidatúre ani o mojom projekte nerozprával," uviedol po dnešnom verejnom vypočutí.
Predseda vlády sa súčasne poďakoval všetkým uchádzačom o post predsedu ÚVO. "Každý z nich priniesol celý rad zaujímavých návrhov, ako zlepšiť postavenie ÚVO, ako možno zjednodušiť verejné obstarávanie ako také, ktoré je dnes vnímané ako významná prekážka v podnikaní a ako nastavovať ďalšie kontrolné mechanizmy v boji proti korupcii," opísal Fico. Ak sa podľa jeho slov nový predseda, o ktorom bude definitívne rozhodovať parlament, dostatočne pozrie na projekty všetkých kandidátov, môže si pripraviť zaujímavý program na svoje pôsobenie.
O post predsedu ÚVO sa uchádzali aj Helena Polónyi, Martin Hasay, Matej Sliška, Matúš Džuppa, Ingrid Šikulajová, Elena Sivová, Zita Táborská a Peter Kubovič. Dvaja posledne menovaní sa zúčastnili aj na prvom kole výberu.
Prečítajte si: Vláda verejne vypočula kandidátov na šéfa post ÚVO
Ani jeden z kandidátov, ktorí sa vtedy predstavili na verejnom vypočutí, však nezískal potrebný počet hlasov členov vlády. Úrad vlády preto vyhlásil opätovnú výzvu na prihlásenie kandidátov na predsedu ÚVO, s termínom do konca júla.
Novými členmi Rady Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) budú s účinnosťou od 28. septembra Marek Vladár a Nina Nerušilová. Informoval o tom dnes vo vyhlásení po rokovaní vládneho kabinetu premiér Robert Fico (Smer-SD).
Verejné vypočutie kandidátov na člena Rady ÚVO sa konalo 8. a 15. augusta. Na verejnom vypočutí 8. augusta sa zúčastnili Juraj Tkáč, Nina Nerušilová a Marek Vladár. Kandidát Jozef Ráž v tomto kole oznámil listom stiahnutie svojej kandidatúry. Na vypočutí 15. augusta sa zúčastnili Elena Sivová, Jaroslav Lexa a Martin Garaj. Jeden z kandidátov, Juraj Bugala, sa 14. augusta vzdal kandidatúry.
Vladár, ktorý okrem iného v období júna 2010 až júla 2012 pôsobil ako podpredseda ÚVO a v súčasnosti pôsobí ako generálny riaditeľ sekcie ekonomiky na rezorte vnútra, "pôsobením v rade ÚVO nechce stratiť kontakt s verejným obstarávaním", v oblasti ktorého sa pohybuje od roku 2004.
"Plánujem v rámci členstva v rade aplikovať všetky skúsenosti, ktoré som získal na všetkých v minulosti absolvovaných pozíciách. Budem rád, keď to bude prínosom aj pre radu a následne možno aj pre nejakú rozhodovaciu prax ÚVO," dodal 8. augusta Vladár.
Nerušilová, ktorá sa v oblasti verejného obstarávania pohybuje asi desať rokov a aktuálne pôsobí ako riaditeľka odboru verejného obstarávania na ministerstve školstva, za najväčší problém verejného obstarávania považuje právnu neistotu verejných obstarávateľov. "Zákon o verejnom obstarávaní nie je čierno-biely a cesta uzatvoriť nejakú zmluvu je kľukatá. Práve toto ja vnímam osobne ako problém verejného obstarávania," povedala.
Jej motiváciou stať sa členkou Rady ÚVO je "ďalší posun na získanie nových skúseností". "Bola by som rada, keby aj do rozhodovania v rámci Rady ÚVO bolo vneseného trochu sedliackeho rozumu. To je to, čo by som možno mohla priniesť," doplnila 8. augusta Nerušilová.
Rada ÚVO má deväť členov, predsedu a dvoch podpredsedov úradu a šesť členov menovaných vládou. Rada ÚVO rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam úradu vydaným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného (obstarávateľa), o rozhodnutiach úradu mimo odvolacieho konania, o návrhoch na vyhotovenie referencie, na odstránenie chýb v referencii alebo úpravu referencie a o proteste prokurátora.
"Myslíme si, že je dobré, ak príde nový vietor na Úrad pre verejné obstarávanie, príde niekto s pohľadmi z praxe, niekto kto sa pozerá na činnosť tohto úradu zboku," konštatoval premiér Robert Fico (Smer-SD) po rokovaní vlády. Kabinet sa preto rozhodol pre kandidáta, ktorý neprichádza z prostredia samotného úradu.
Hlivák je právnik, ktorý počas dnešného verejného vypočutia na úrade vlády označil za tri základné piliere svojho projektu pre ÚVO profesionalizáciu úradu, predvídateľnosť jeho konania a rozhodovania a výchovu novej generácie odborníkov v oblasti verejného obstarávania.
"Ak sa chceme o týchto pilieroch rozprávať, ak chceme pohnúť systém verejného obstarávania vpred, musíme si jasne zadefinovať, že verejné obstarávanie považujeme za predmet verejného záujmu," zdôraznil Hlivák. Jeho hlavným zámerom pri budovaní vážnosti a odbornosti úradu je optimalizovať jeho fungovanie. Okrem iného by chcel vytvoriť aj stavovskú organizáciu pre verejné obstarávanie – komoru verejného obstarávania.
Hlivák zároveň odmietol, že by mal blízko k vládnej strane Most-Híd alebo že by sa v súvislosti s kandidatúrou na post šéfa ÚVO stretol s nejakým politikom. "So žiadnymi politikmi som sa o kandidatúre ani o mojom projekte nerozprával," uviedol po dnešnom verejnom vypočutí.
Predseda vlády sa súčasne poďakoval všetkým uchádzačom o post predsedu ÚVO. "Každý z nich priniesol celý rad zaujímavých návrhov, ako zlepšiť postavenie ÚVO, ako možno zjednodušiť verejné obstarávanie ako také, ktoré je dnes vnímané ako významná prekážka v podnikaní a ako nastavovať ďalšie kontrolné mechanizmy v boji proti korupcii," opísal Fico. Ak sa podľa jeho slov nový predseda, o ktorom bude definitívne rozhodovať parlament, dostatočne pozrie na projekty všetkých kandidátov, môže si pripraviť zaujímavý program na svoje pôsobenie.
O post predsedu ÚVO sa uchádzali aj Helena Polónyi, Martin Hasay, Matej Sliška, Matúš Džuppa, Ingrid Šikulajová, Elena Sivová, Zita Táborská a Peter Kubovič. Dvaja posledne menovaní sa zúčastnili aj na prvom kole výberu.
Prečítajte si: Vláda verejne vypočula kandidátov na šéfa post ÚVO
Ani jeden z kandidátov, ktorí sa vtedy predstavili na verejnom vypočutí, však nezískal potrebný počet hlasov členov vlády. Úrad vlády preto vyhlásil opätovnú výzvu na prihlásenie kandidátov na predsedu ÚVO, s termínom do konca júla.
Novými členmi Rady ÚVO budú M. Vladár a N. Nerušilová
Novými členmi Rady Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) budú s účinnosťou od 28. septembra Marek Vladár a Nina Nerušilová. Informoval o tom dnes vo vyhlásení po rokovaní vládneho kabinetu premiér Robert Fico (Smer-SD).
Verejné vypočutie kandidátov na člena Rady ÚVO sa konalo 8. a 15. augusta. Na verejnom vypočutí 8. augusta sa zúčastnili Juraj Tkáč, Nina Nerušilová a Marek Vladár. Kandidát Jozef Ráž v tomto kole oznámil listom stiahnutie svojej kandidatúry. Na vypočutí 15. augusta sa zúčastnili Elena Sivová, Jaroslav Lexa a Martin Garaj. Jeden z kandidátov, Juraj Bugala, sa 14. augusta vzdal kandidatúry.
Vladár, ktorý okrem iného v období júna 2010 až júla 2012 pôsobil ako podpredseda ÚVO a v súčasnosti pôsobí ako generálny riaditeľ sekcie ekonomiky na rezorte vnútra, "pôsobením v rade ÚVO nechce stratiť kontakt s verejným obstarávaním", v oblasti ktorého sa pohybuje od roku 2004.
"Plánujem v rámci členstva v rade aplikovať všetky skúsenosti, ktoré som získal na všetkých v minulosti absolvovaných pozíciách. Budem rád, keď to bude prínosom aj pre radu a následne možno aj pre nejakú rozhodovaciu prax ÚVO," dodal 8. augusta Vladár.
Nerušilová, ktorá sa v oblasti verejného obstarávania pohybuje asi desať rokov a aktuálne pôsobí ako riaditeľka odboru verejného obstarávania na ministerstve školstva, za najväčší problém verejného obstarávania považuje právnu neistotu verejných obstarávateľov. "Zákon o verejnom obstarávaní nie je čierno-biely a cesta uzatvoriť nejakú zmluvu je kľukatá. Práve toto ja vnímam osobne ako problém verejného obstarávania," povedala.
Jej motiváciou stať sa členkou Rady ÚVO je "ďalší posun na získanie nových skúseností". "Bola by som rada, keby aj do rozhodovania v rámci Rady ÚVO bolo vneseného trochu sedliackeho rozumu. To je to, čo by som možno mohla priniesť," doplnila 8. augusta Nerušilová.
Rada ÚVO má deväť členov, predsedu a dvoch podpredsedov úradu a šesť členov menovaných vládou. Rada ÚVO rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam úradu vydaným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného (obstarávateľa), o rozhodnutiach úradu mimo odvolacieho konania, o návrhoch na vyhotovenie referencie, na odstránenie chýb v referencii alebo úpravu referencie a o proteste prokurátora.
