Prievidza 9. septembra (TASR) - Od polovice 20. storočia sú Necpaly známe ako mestská časť Prievidze, stáročia však boli samostatnou obcou. Necpaly nad Nitrou vznikli pravdepodobne v 13. alebo začiatkom 14. storočia, neskôr boli súčasťou bojnického panstva.

Najstaršie stopy osídlenia v chotári obce Necpaly nad Nitrou sa strácajú v dejinách susednej Prievidze. Už v období pred Veľkou Moravou patrilo toto územie do prievidzskej občiny, jej obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, pestovaniu plodín a chovu dobytka. "Prvá písomná zmienka je z roku 1355, kedy vnuk bývalého majiteľa obce Morana, Ján, ktorý si za meno dával z Necpál, požiadal kráľovský dvor o zmenu územia, pretože mal neustále spory s prievidzskými mešťanmi. Určite to boli spory týkajúce sa hraníc pozemkov," načrtol Necpalčan Emil Vaňo, ktorý je aj jedným z autorov prvej pamätnice o Necpaloch.

Necpaly nad Nitrou pre ich polohu na otvorenom priestranstve spustošili husiti, Turci i Tököliho povstalci, tamojšie obyvateľstvo okradli, zavraždili alebo odvliekli do zajatia. Obci sa nevyhli počas rokov i epidémie cholery, počas ktorých zomrelo niekoľko jej obyvateľov.

Necpaly boli podľa Vaňa aj súčasťou bojnického panstva, neskôr sa stali samostatnou obcou s názvom Necpaly nad Nitrou a toto trvalo až do 1. januára 1945, kedy sa rozhodlo zastupiteľstvo obce podpísať zmluvu s Prievidzou. "Podnet vyšiel z Prievidze, ktorá potrebovala mať v tom čase viac ako 5000 ľudí. Necpalčania si dali aj podmienky, za ktorých pristúpia k tomu, že sa k mestu Prievidza pripoja," priblížil.

V roku 1869 sa prihlásilo k trvalému pobytu v Necpaloch nad Nitrou 261 obyvateľov. Pri poslednom sčítaní samostatných Necpál z roku 1940 tu žilo 778 obyvateľov v 135 domoch, chotár mal výmeru 509 hektárov.

Novodobé dejiny mestskej časti zasiahla v minulom režime i asanácia obydlí ľudí. Výstavbe panelákov vtedy ustúpilo 43 rodinných domov, spomenul Vaňo, podľa ktorého to bol veľký zásah do života ľudí, čo si tam postavili vlastné domy. "Schádzali sa po domoch, v kultúrnom dome, kde brojili proti tomu, aby sa časť Necpál zrútila. Niektorí ľudia hovorili, že cez ich mŕtvolu, a aj sú prípady, že sa nedožili alebo krátko po tom, čo ich presťahovali na sídlisko, odišli z toho sveta," ozrejmil.

Históriu niekdajšej obce pripomínajú i pamätihodnosti. Je ňou stará sýpka, kedysi patrila bojnickému panstvu a neskôr Baťovi, ktorý ju odkúpil za účelom výroby drevených výrobkov, dnes tam sídli stavebná firma. "Takým symbolom obce je kaplnka, ktorú postavili v strede obce v roku 1901. Kedysi sa brali zvony a z nich sa robili zbrane. Necpaly sú výnimka, pretože zo zbrane - zo špicu nevybuchnutej bomby sa spravil zvon," dodal Vaňo. Necpaly majú ešte jednu menšiu kaplnku oproti cintorínu, históriu tam pripomínajú i kríže.

Z Necpál dedinský život nevymizol, zásluhu má na tom OZ FanNecpaly

Aj keď sú niekdajšie samostatné Necpaly už od polovice 20. storočia mestskou časťou Prievidze, dedinský život z nich nevymizol. O súdržnosť ich obyvateľov a zachovávanie tradícií sa tam stará občianske združenie FanNecpaly, ktoré pripravuje počas roka viacero podujatí.

"Myslím si, že si tu žijeme veľmi dobre. Prapôvod dediny a myšlienka dedinského života tu stále je, hoci pol dediny je už asanovanej a sú tam paneláky. Ale myslím si, že aj ľudia z činžiakov si zvykli na to, že bývajú akoby na vidieku, ale vlastne veľmi blízko mesta a už od nás trošku očakávajú nejaký život, alebo nejaké akcie, niečo veselé, keď ich robíme, už sa pridávajú a veľmi to oceňujú," povedala Kvetoslava Ďurčová z FanNecpaly, ktorá je bývalou richtárkou.

Občianske združenie pripravuje počas roka hneď niekoľko akcií, z roka na rok aj pribúdajú. "Hlavne sa zameriavame na zábavné a veselé akcie, lebo starostí a trápení má každý dosť," podotkla Ďurčová.

Začiatok roka v Necpaloch podľa nej patrí plesu, ktorý organizuje Necpalanka, potom združenie slávi fašiangy, sprievod obnovili jeho členovia po 40 rokoch. "Potom robíme Šufut. To je vlastne spojená akcia šúľance a futbal. Futbal taký netradičný, stolový, ale hrajú to živí ľudia, súťaž vo varení šúľancov sa zase stretla s priaznivými odozvami," priblížila.

Tento rok sa prvý raz konal v Necpaloch aj Deň dobrých susedov, Necpalčania štafetu podľa Ďurčovej prevzali od Ješkovej Vsi. "Videli sme, že ľudia neváhajú ísť do hocijakej súťaže, ktorá pobaví ostatných. To bolo cieľom, dobrá nálada a potvrdenie dobrých susedských vzťahov," skonštatovala. FanNecpaly pripravilo i podujatie k Medzinárodnému dňu detí, viac rokov robí i privítanie Mikuláša a rozsvecovanie stromčeka pri kaplnke. "Tých aktivít je dosť, robíme to vo svojom voľnom čase," podotkla pedagogička.

Členovia FanNecpaly sa okrem podujatí podieľajú i na skrášľovacích aktivitách okolia, jednou z nich je oživenie takzvanej starej cesty. Ešte vlani na nej začali hrávať starú necpalskú hru Blcha, vtedy im napadlo oživiť cestu aj škôlkou. Tento rok tam tak pribudli rôzne škôlky, bludiská, veľké človeče, dá sa tam hrať mlyn, šach, je tam i mierka na skok do diaľky. "Verím tomu, že ešte nie sme u konca s kresliacimi aktivitami. Sú hlavne pre deti, ale tie často sedia na lavičke a rodičia sa hrajú," ozrejmila členka FanNecpaly.

Aktivity financujú Necpalčania väčšinou z vlastných prostriedkov, prípadne na veci, ktoré treba kúpiť, prispejú ľudia počas fašiangov, pomáha im aj pár sponzorov. FanNecpaly fungujú ako občianske združenie od mája tohto roka.

Necpalčania z Prievidze "pestujú" i vzťahy s Necpalčanmi pri Martine. Už niekoľko rokov sa pravidelne navštevujú a hosťujú na podujatiach.

Život v Necpaloch podľa radnice ovplyvnila výstavba bytových domov

Výstavbu štvorice bytových domov či spojovacieho chodníka s Kopanicami zabezpečila v uplynulých rokoch samospráva Prievidze vo svojej mestskej časti Necpaly. Viaceré investičné akcie tam plánuje realizovať aj tento rok.

"Snažíme sa o realizáciu čo najväčšieho počtu investičných akcií v časti Necpaly. V tomto roku sme okrem iného pristavovali šatne v Základnej škole Malonecpalská a rovnako sme tam vymieňali palubovku v telocvični," povedal hovorca mesta Michal Ďureje.

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

V minulosti radnica v Necpaloch podľa neho vybudovala parkovacie plochy, zabezpečila nasvetlenie a opravu kaplnky. "Život v tejto časti mesta pozitívne ovplyvnila aj výstavba bytov pre mladé rodiny. Vybudovaním spojovacieho chodníka smerom na Kopanice sme vyriešili dlhoročnú požiadavku Necpalčanov. Snažíme sa podporovať aj kultúrny a spoločenský život v tejto časti, napríklad pri významných akciách," doplnil.

V tomto roku ešte samospráva plánuje zrealizovať spevnené plochy na Gazdovskej ulici pri novom bytovom dome, s dodávateľom prác, ktorý by mal s výstavbou začať koncom tohto mesiaca, už podpísala zmluvu o dielo. "Taktiež budeme v tomto roku opravovať oplotenie detského ihriska na Gazdovskej ulici. Pripravujeme sa aj na jeden z najväčších projektov, a to výstavbu chodníka na ulici Nedožerská. Projekt počíta aj s úpravou podchodu v tejto časti. Ide o technicky veľmi náročný projekt, najmä z dôvodu riešenia a trasovania inžinierskych sietí," avizoval Ďureje.

Necpalčan Chlpek vyrába vlastnoručné masky na fašiangy

Masky medveďa či baby v koši vlastnoručne urobil Marián Chlpek z prievidzskej mestskej časti Necpaly. Výtvory pedagóga zo základnej umeleckej školy si môže verejnosť pozrieť počas fašiangových sprievodov.

"Mám blízko k umeniu cez hudbu a aj cez výtvarníctvo. Keď vznikla myšlienka, že by sme mohli robiť fašiangy, tak s fašiangami sú spojené aj masky. Ja ako tvorivý typ som sa do toho teda pustil," načrtol Chlpek.

Materiál na masky kupuje, nachádza ho však aj doma, a tiež u kamarátov. "Rohy mám až od Nitry, od jedného známeho, videl som ich v garáži, tak som ich od neho vyprosíkal, kožušinu na medveďa sme zase objednávali z Čiech. Ostatné veci, drevo, koža, čo sa kde nájde, sa odloží a dostane svoj čas niekedy," priblížil.

Čas výroby masiek, ako podotkol pedagóg, je veľmi individuálny. "Medveď bol dosť komplikovaný, základ je bezpečnostná prilba, k tomu som už fantáziou dorobil ostatné veci, zuby, nos, nalepil kožušinu, oči spravil. Niektoré masky trvali dlhšie, niektoré menej," ozrejmil.

Chlpek má vo fašiangovom sprievode, ktorý mal v Necpaloch vlani svoj nultý ročník, úlohu gazdu. "Tento rok nás bolo asi 25, ešte sme mali podporu jednej folklórnej skupiny. Oslovil som ich a boli radi, asi nás tiež budú niekedy potrebovať v tomto smere. Sprievod začneme na Kopaničkách, potom sa prejde po starej dedine a na sídlisko," spomenul.

Počas skúšobného nultého ročníka sprievodu o ňom niektorí ľudia podľa Chlpeka ešte nevedeli, tento rok sa Necpalčania však už pripravili. "Niektorí sa schovali, niektorí nás čakali pri bráne s koláčmi," podotkol. "Hovorí sa, že motor na sucho nebeží," reagoval Chlpek s úsmevom na otázku, či im ponúkali i pálenku.

Necpalanka vznikla ako rodinná kapela, dnes má už 30 rokov

Ako zoskupenie troch členov jednej rodiny začala písať svoju históriu hudobná skupina Necpalanka, ktorá pôsobí v prievidzskej mestskej časti Necpaly. Dnes má už 30 rokov a dve vydané CD.

"Úvod je trošku zvláštny, lebo my sme sa dali necielene dokopy. Pôvodne sme začali traja, brat hral na bicie, ja som hral na heligónku, harmoniku a strýko hral na trubku," priblížil kapelník Peter Petráš. Neskôr sa k nim podľa neho pridávali ďalší muzikanti, z ktorých sa ustálili štyria. "Chodili sme v zložení bicie, heligónka, trubka a basgitara," ozrejmil.

Necpalanka hrá podľa slov svojho kapelníka špecifickú hudbu. "Špecifická je tým, že sa používa ako dominantný nástroj heligónka harmonika, ktorá v dnešnej dobe nie je preferovaná u ľudí. Ale ten tón je nenapodobiteľný, čiže súčasná technika klávesy a podobne nedokážu vylúdiť ten zvuk, tým má asi hudba svoje čaro," vysvetlil.

Kapela z Necpál vznikla najskôr na báze ľudovej hudby, nároky ľudí boli však vyššie, preto teraz hrá i komerčnú hudbu. "Okrem rozvodov a pohrebov hráme vlastne všetko. Vystupujeme, kde ľudia chcú. Od konkrétnych koncertov až po tanečné zábavy, plesy, v rámci celého územia Slovenska," načrtol Petráš.

Hudobná skupina už vydala dve CD, jedno v roku 1999, druhé o rok neskôr, pripravuje aj ďalšie. Svoje 30. narodeniny už oslávila. "Bolo to presne 27. augusta, keď sme pod názvom Necpalanka vznikli. Koncert nebol, bola zábava od večera do rána na pôde nášho kultúrneho domu, kde boli pozvaní všetci, čo s kapelou niečo mali, bývalí muzikanti, sympatizanti, náš fanklub," spomenul kapelník.

Necpaly si vo svojej novodobej histórii volili aj richtárov, popud na to vzišiel práve od Petráša. "Keď sme začali hrávať, bol hluchý priestor počas zábav, tak sme ako skupina rozhodli, že budeme usporadúvať plesy. Potrebovali sme aj program a jeden z bodov programu bola i voľba richtárov. Je to len jednoročná funkcia, má nejaké povinnosti, ale nie zase veľké. Richtári sa však už nevolia, už boli totiž všetci vyvolení," dodal Petráš.