Bratislava 9. marca (TASR) – Toky cudzincov cez hraničné priechody Slovenskej republiky vzrástli aj v roku 2016. Polícia vybavila celkom 3,45 milióna cestujúcich, čo predstavuje medziročný nárast o 11,4 percenta. Na dnešnej tlačovej konferencii o tom informoval Ladislav Csémi, riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície (ÚHCP) Prezídia Policajného zboru SR.

Na pozemnej hranici zaznamenala polícia takmer 17-percentné zvýšenie (2,16 milióna cestujúcich). Služby leteckých spoločností na mimoschengenských linkách využilo vlani o 3,5 percenta viac cestujúcich ako v roku 2015 (1,3 milióna). Pod takéto zvýšenie sa podpísali najmä občania tretích krajín mimo Európskej únie. Ich počet stúpol medziročne o viac ako tretinu (36,6 %).

K najvýraznejším zmenám došlo na bratislavskom letisku, tu vzrástol počet vybavených občanov tretích krajín trojnásobne. Podľa Csémiho to súvisí so zvýšením leteckej dopravy do destinácií mimo EÚ. Z hľadiska počtu všetkých vybavených cestujúcich bol najväčší nárast zaznamenaný na hraničnom priechode Vyšné Nemecké – Užhorod.



„Prijímame opatrenia, ktoré nesmerujú primárne k zvyšovaniu počtu policajtov, ale chceme ísť vylepšením technických prostriedkov používaných pri automatizovanom systéme kontroly cestujúcich na letiskách,“ uviedol riaditeľ ÚHCP. Zariadenia by mali byť na letiskách nainštalované v priebehu tohto roka. Okrem hraničnej kontroly majú slúžiť i pre rýchlejšie a ľahšie vybavovanie cestujúcich.

Nárast Slovensko zaznamenalo aj u cudzincov, ktorí majú na jeho území platný pobyt. Vlani sa ich počet zvýšil o desatinu, keď 66.303 cudzincov tu malo trvalý a 26.594 prechodný pobyt. V absolútnych číslach žije v súčasnosti na Slovensku takmer 93.000 cudzincov, čo predstavuje 1,7 percenta obyvateľstva.

„V oblasti legálnej migrácie bude pokračovať zvyšovanie záujmu občanov iných krajín byť legálne a bývať na Slovensku,“ predpokladá Csémi. Na prílev ďalších cudzincov vidí priestor, keďže ich podiel na celkovom obyvateľstve krajiny je v súčasnosti pod priemerom krajín EÚ.

Z celkového počtu cudzincov, ktorí majú pobyt na Slovensku, bola viac ako polovica - 55,8 percenta z krajín EÚ, zvyšných 44,2 percenta boli štátni príslušníci tretích krajín. Situácia sa v tomto smere postupne mení. Ešte v roku 2011 bol tento pomer taký, že 63,2 percenta tvorili občania EÚ a 36,8 percenta štátni príslušníci tretích krajín.

Najpočetnejšou skupinou cudzincov boli aj vlani občania Ukrajiny, ktorých počet sa medziročne zvýšil o viac ako pätinu (21,8 %). Celkom ich bolo na Slovensku 13.042. Množstvo Srbov žijúcich na Slovensku narástlo takmer o tretinu (30,5 %) na celkovo 7213. Treťou najpočetnejšiu skupinou štátnych príslušníkov tretích krajín s pobytom na území SR boli Rusi. Ich počet vlani narástol o 14,3 percenta, v krajine ich žilo 4036.

Nelegálna migrácia sa na Slovensku v roku 2016 znížila o 14,4 %

Slovensko zaznamenalo v roku 2016 zníženie nelegálnej migrácie. V porovnaní s rekordným rokom 2015 poklesla o jednu sedminu (14,4 percenta). Na dnešnej tlačovej konferencii to oznámil Ladislav Csémi, riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície (ÚHCP) Prezídia Policajného zboru SR.

Za vlaňajšok eviduje polícia celkom 1962 prípadov neoprávneného prekročenia vonkajšej štátnej hranice SR a 208 prípadov neoprávneného pobytu na území SR. V roku 2015, kedy nelegálna migrácia dosiahla vrchol od vstupu Slovenska do shengenského priestoru bolo zaznamenaných 2313 prípadov neoprávneného prekročenia vonkajšej štátnej hranice a 222 prípadov neoprávneného pobytu.



V celoeurópskom meradle poklesla vlani migrácia výraznejšie, ako na Slovensku. Csémi to vysvetlil tým, že cez naše územie pokračovala nelegálna migrácia ľudí, ktorí sa nachádzajú na takzvanej balkánskej trase, najmä v Srbsku a Macedónsku. Podľa posledných informácií sa tu mimo shengenského priestoru nachádza v súčasnosti ešte 74.000 osôb a je predpoklad, že majú záujem pokračovať v trase.

„Potvrdili sa nám naše pôvodné stanoviská, že je najprv nutné celoeurópsky zastaviť tok cudzincov a následne môžeme riešiť osoby, ktoré sú mimo Európskej únie a skutočne potrebujú pomoc, prípadne osoby, ktoré sa dostali najmä v inkriminovanom roku územie EÚ a Slovenskej republiky,“ uviedol Csémi.

Najviac nelegálnych migrantov bolo vlani zistených vo vnútrozemí Slovenska (48,2 percenta). Šlo jednak o osoby tranzitujúce cez územie krajiny, ale aj o migrantov, pre ktorých je Slovensko cieľom. Na hraničných priechodoch pri výstupe zo SR bolo zaznamenaných 41,3 percenta prípadov. Nelegálni migranti pritom pri prevoze ďalej na západ využívajú skrýše v dopravných prostriedkoch, v poslednej dobe aj vo vlakoch a vagónoch.



Nelegálna migrácia na zelenej slovensko-ukrajinskej hranici tvorila vlani iba 6-percentný podiel. Celkovo išlo o 132 osôb, čo je takmer rovnaký počet ako v roku 2015. Csémi ozrejmil, že aj vlani sa migranti pokúšali z Ukrajiny dostať pešo bez dokladov, najmä cez náročnejší terén v severnej časti hranice a s pomocou prevádzačov. Na zelenej hranici bolo zaistených najviac Vietnamcov, nasledovali Ukrajinci, Gruzínci a Rusi. Ich cieľ sú najmä ekonomicky silnejšie krajiny EÚ.

Dlhodobo najpočetnejšou štátnou príslušnosťou podieľajúcou sa na nelegálnej migrácii sú Ukrajinci. V roku 2016 tvorili viac ako polovicu zo všetkých evidovaných nelegálnych migrantov a oproti roku 2015 došlo k ich nárastu až o 40 percent (celkom 1234 nelegálnych migrantov).

Najväčší medziročný nárast – až o 167 percent eviduje polícia u občanov Srbska (123 nelegálnych migrantov). Hlavným dôvodom je nárast ich príchodu za účelom zárobkovej činnosti. Počet nelegálne migrujúcich Iračanov bol roku 2016 takmer identický ako v roku 2015 (145). Poklesol počet nelegálnych migrantov zo Sýrie (82) a Afganistanu (142).