Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pellegrini poukázal na to, že prvýkrát sa v zákone vyskytnú aj sankcie.
Autor TASR
Bratislava 7. apríla (TASR) – Zjednodušenie podpisovania elektronických podaní, online platby kartou za elektronické služby štátu, centrálny register elektronických rozhodnutí či jednotné úradné doručovanie prinesie novela zákona o e-Governmente. Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu ju na budúci týždeň predloží do pripomienkového konania. Cieľom je uľahčenie používania služieb a úspora peňazí.
Novela zavádza povinné centrálne doručovanie úradných rozhodnutí občanom. Štátne orgány a organizácie nebudú skúmať, kto má aktivovanú elektronickú schránku. Vydajú elektronické rozhodnutie, pošlú ho Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby a tá ho doručí do e-schránky tým, ktorí ju majú. Tým, čo e-schránku mať nebudú, príde toto rozhodnutie fyzicky poštou.
„Sľubujeme si od toho významné úspory, pretože dnes tie milióny úradných rozhodnutí doručuje každý rezort samostatne, vo vlastnej réžii. Cítime, že tento jednotný spôsob doručovania bude mať výrazný dosah aj na zníženie nákladov zo štátneho rozpočtu,“ uviedol podpredseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD) na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.
Úrad vicepremiéra chce tiež zriadiť register úradných rozhodnutí. Budú sa tam archivovať všetky rozhodnutia, ktoré úrad občanom a firmám poslal. Pellegrini považuje za veľký benefit, že si ich budú môcť z archívu kedykoľvek vyžiadať. Zároveň štát nebude môcť od občanov pýtať rozhodnutie viac ako raz, keďže bude všetko dostupné na jednom mieste.
Právna úprava by mala priniesť aj možnosť platiť za elektronické služby štátu platobnou kartou alebo prevodným príkazom cez internet banking. Už počas legislatívneho procesu budú spustené pilotné projekty na portáli Slovensko.sk, ministerstvo vnútra na to využije už existujúci systém e-kolok. Nebude sa teda tvoriť žiadne nové technické riešenie.
Efektívnejšiemu používaniu digitálnych služieb bráni podľa Pellegriniho aj to, že úrady až nadmieru vyžadujú zaručený elektronický podpis (ZEP). Dnes pritom pri viacerých úkonoch nie je podpis pred notárom potrebný, rovnako by sa teda malo pristupovať aj k používaniu ZEP. Zákon určí, kde sa takýto podpis vyžadovať má a kde už nie.
Zákon definuje aj tzv. spoločné moduly. Tam, kde už existuje centrálne riešenie a štát investoval verejné zdroje, si ministerstvá a úrady nebudú môcť vytvárať vlastné riešenia. Úrad vicepremiéra sa tým vracia aj k myšlienke centrálnej elektronickej podateľne, ktorú úrady doteraz odmietali. Tí, čo už majú svoju podateľňu, dostanú prechodné obdobie do roku 2020.
Pellegrini poukázal na to, že prvýkrát sa v zákone vyskytnú aj sankcie. „Nie všetky úrady si plnia svoje úlohy, ktoré im vyplývajú zo zákona o e-Governmente. Aby sme mali účinný nástroj na vymáhanie plnenia si zákonných povinností zo strany rezortov a orgánov verejnej správy,“ zdôraznil. Podľa závažnosti porušenia bude možné uložiť sankciu od 1000 do 25.000 eur.
Novela má už finálnu podobu, na budúci týždeň bude zverejnená v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Druhé čítanie v parlamente je naplánované na septembrovú schôdzu. Niektoré ustanovenia nadobudnú účinnosť 1. novembra, iné až v roku 2018.
Novela zavádza povinné centrálne doručovanie úradných rozhodnutí občanom. Štátne orgány a organizácie nebudú skúmať, kto má aktivovanú elektronickú schránku. Vydajú elektronické rozhodnutie, pošlú ho Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby a tá ho doručí do e-schránky tým, ktorí ju majú. Tým, čo e-schránku mať nebudú, príde toto rozhodnutie fyzicky poštou.
„Sľubujeme si od toho významné úspory, pretože dnes tie milióny úradných rozhodnutí doručuje každý rezort samostatne, vo vlastnej réžii. Cítime, že tento jednotný spôsob doručovania bude mať výrazný dosah aj na zníženie nákladov zo štátneho rozpočtu,“ uviedol podpredseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD) na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.
Úrad vicepremiéra chce tiež zriadiť register úradných rozhodnutí. Budú sa tam archivovať všetky rozhodnutia, ktoré úrad občanom a firmám poslal. Pellegrini považuje za veľký benefit, že si ich budú môcť z archívu kedykoľvek vyžiadať. Zároveň štát nebude môcť od občanov pýtať rozhodnutie viac ako raz, keďže bude všetko dostupné na jednom mieste.
Právna úprava by mala priniesť aj možnosť platiť za elektronické služby štátu platobnou kartou alebo prevodným príkazom cez internet banking. Už počas legislatívneho procesu budú spustené pilotné projekty na portáli Slovensko.sk, ministerstvo vnútra na to využije už existujúci systém e-kolok. Nebude sa teda tvoriť žiadne nové technické riešenie.
Efektívnejšiemu používaniu digitálnych služieb bráni podľa Pellegriniho aj to, že úrady až nadmieru vyžadujú zaručený elektronický podpis (ZEP). Dnes pritom pri viacerých úkonoch nie je podpis pred notárom potrebný, rovnako by sa teda malo pristupovať aj k používaniu ZEP. Zákon určí, kde sa takýto podpis vyžadovať má a kde už nie.
Zákon definuje aj tzv. spoločné moduly. Tam, kde už existuje centrálne riešenie a štát investoval verejné zdroje, si ministerstvá a úrady nebudú môcť vytvárať vlastné riešenia. Úrad vicepremiéra sa tým vracia aj k myšlienke centrálnej elektronickej podateľne, ktorú úrady doteraz odmietali. Tí, čo už majú svoju podateľňu, dostanú prechodné obdobie do roku 2020.
Pellegrini poukázal na to, že prvýkrát sa v zákone vyskytnú aj sankcie. „Nie všetky úrady si plnia svoje úlohy, ktoré im vyplývajú zo zákona o e-Governmente. Aby sme mali účinný nástroj na vymáhanie plnenia si zákonných povinností zo strany rezortov a orgánov verejnej správy,“ zdôraznil. Podľa závažnosti porušenia bude možné uložiť sankciu od 1000 do 25.000 eur.
Novela má už finálnu podobu, na budúci týždeň bude zverejnená v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Druhé čítanie v parlamente je naplánované na septembrovú schôdzu. Niektoré ustanovenia nadobudnú účinnosť 1. novembra, iné až v roku 2018.
