Moskva/New York 12. apríla (TASR) - Z rozhodnutia Medzinárodnej leteckej federácie (FAI) sa 12. apríl od roku 1969 oslavoval ako Svetový deň letectva a kozmonautiky. Valné zhromaždenie OSN 7. apríla 2011 v rezolúcii A/65/L.67 vyhlásilo 12. apríl za Medzinárodný deň letu človeka do vesmíru. Prvým človekom vo vesmíre sa 12. apríla 1961 stal dôstojník sovietskeho armádneho letectva, 27-ročný Jurij Alexejevič Gagarin.
Dvanásty apríl sa považuje za triumf vedy a všetkých, ktorí aj v súčasnosti pracujú v oblasti kozmického výskumu a priemyslu. V roku 2017 pripadá na 12. apríl 56. výročie prvého letu človeka do vesmíru.
V Moskve 10. apríla 1981 otvorili Memoriálne múzeum kozmonautiky, jedno z najzaujímavejších technických a vedeckých múzeí v hlavnom meste vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Múzeum otvorili k 20. výročiu letu Gagarina do vesmíru.
V dejinách kozmonautiky zostane zapísaný Gagarinov výrok: "Pojechali!" (Vyrážame!). Vyslovil ho vo chvíli, keď kozmická loď Vostok zdolávala zemskú príťažlivosť.
Legendárny Gagarinov let trval 108 minút, stal sa potvrdením prvenstva ZSSR v rozvoji pilotovaných kozmických letov a zvládnutí kozmických technológií.
Sovietsky vesmírny program sa začal rozvíjať už v druhej polovici 50. rokov 20. storočia a od začiatku išlo o koncepciu na podporu armády. Ozbrojené sily ZSSR vtedy chceli nadobudnúť vojenskú prevahu nad - podľa vtedajšej ideológie - "kapitalistickým svetom".
Prvá umelá družica Sputnik sa dostala na obežnú dráhu v októbri 1957. Sovietske vedenie sa potom rozhodlo urýchliť program letu prvého človeka do vesmíru.
Do vesmíru sa pred človekom dostali najskôr zvieratá; z nich najznámejším sa stal pes Lajka, ktorého do kozmu vyniesla raketa Sputnik-2.
Potom nadišiel 12. apríl 1961 a správa o tom, že Jurij Gagarin ako prvý človek vzlietol do vesmíru na lodi Vostok-1 a po lete úspešne pristál.
Jurij Alexejevič Gagarin (9.3.1934 - 27.3.1968) bol letcom a kozmonautom ZSSR a prvým človekom, ktorý sa dostal na palube nosnej rakety do kozmického priestoru. Zahynul tragicky v dôsledku leteckej havárie neďaleko dediny Novosiolovo vo Vladimirskej oblasti.
Zomrel v cvičnom lietadle za okolností, ktoré ostávali dlhé roky nezverejnené. Až v júni 2013 bývalý kozmonaut Alexej Leonov v rozhovore pre televíznu stanicu Russia Today (RT) zverejnil dovtedy zatajované okolnosti havárie Jurija Gagarina.
Leonov povedal, že v tesnej blízkosti stroja UTI Mig-15 s Gagarinom a letovým inštruktorom Vladimirom Serioginom na palube neoprávnene preletelo iné lietadlo, ktoré MiG-15 poslalo rýchlosťou 750 km/h do vývrtky.
Leonov, ktorý v roku 1965 ako prvý človek vystúpil do otvoreného kozmu, ďalej pre RT uviedol, že "v ten istý deň prebiehali skúšky stroja Su-15, ale ten mal letieť vo výške 10.000 metrov, prípadne aj vyššie. Nie však vo výške 450-500 metrov. Bolo to porušenie letového postupu," dodal Leonov.
Na archívnej snímke z 12. apríla 1961 konštruktér lode Vostok Oleg Ivanovskij (vpravo) a Jurij Gagarin pred odletom do vesmíru v kozmickej lodi Vostok. Foto: TASR/AP
Život Gagarina - človeka s nezabudnuteľným úsmevom - bol opradený legendami. Podľa jednej z nich sa Gagarin narodil 8. marca, ale údajne v pôrodnici usúdili, že chlapec by nemal sláviť narodeniny na Medzinárodný deň žien. Preto mu do rubriky dátum narodenia zapísali 9. marec.
Od Gagarinovho letu ľudstvo na ceste objavovania vesmíru dosiahlo pokrok. Do elitného klubu kozmonautov sa 2. marca 1978 letom Vladimíra Remeka zaradilo aj bývalé Československo; 20. februára 1999 sa začala vesmírna misia prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu.
Dňa 16. júna 1963 absolvovala let do vesmíru prvá žena, Valentina Tereškovová. Na palube lode Vostok-6 strávila vtedy 26-ročná ruská kozmonautka 71 hodín a Zem obletela 48-krát.
Po 20 rokoch od Gagarinovho prvého letu do vesmíru, 12. apríla 1981, vypustili USA prvý raketoplán - oproti rakete išlo o stroj inej konštrukcie a najmä viacnásobne použiteľný. Neskôr sa začali budovať vesmírne stanice - najskôr vo februári 1986 ruský Mir a potom Medzinárodná vesmírna stanica (ISS), ktorá slúži dodnes.
Popri kozmonautoch a astronautoch z rôznych krajín a čínskom tajkonautovi Jang Li-wejovi sa do vesmíru dostali už aj "turisti" - v decembri 1990 im dvere do vesmíru otvoril japonský novinár Tojohiro Akijama. Stal sa prvým komerčným pasažierom a na stanici Mir pobudol sedem dní.
