V Taliansku sa žiadna katastrofa nedeje. Týmito slovami opísal dnes v Bruseli minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) situáciu v Taliansku po nedeľňajšom referende o zmene ústavy.
Autor TASR
Brusel 5. decembra (TASR) - V Taliansku sa žiadna katastrofa nedeje. Týmito slovami opísal dnes v Bruseli minister financií SR Peter Kažimír (Smer-SD) situáciu v Taliansku po nedeľňajšom referende o zmene ústavy, ktoré vyústilo do rezignácie premiéra Mattea Renziho.
Kažimír potvrdil, že taliansky minister financií Pier Carlo Padoan kvôli domácej vnútropolitickej kríze sa nezúčastňuje dnešných rokovaní Euroskupiny a nebude prítomný ani v utorok na zasadnutí ministrov financií EÚ (Ecofin), poslednej pod taktovkou slovenského predsedníctva.
S odkazom na výsledky talianskeho referenda Kažimír skonštatoval, že politici by si mali uvedomiť akou dvojsečnou zbraňou je všeľudové hlasovanie, zároveň sa však podľa jeho slov v Taliansku žiadna katastrofa nedeje. Spresnil, že terajšia vnútropolitická kríza bola v podstate očakávaná, lebo prieskumy verejnej mienky boli známe a aj premiérove snahy presadiť svoje zámery.
"Teraz je potrebné, aby talianska politická scéna rýchlo našla riešenie, zrejme technokratickú vládu, ktorá dovládne. Vo vzťahu k ekonomike by to mal byť človek na pozícii premiéra aj ministra financií, ktorý bude mať dôveru trhov aj z hľadiska financovania dlhu a refinancovania niektorých bánk," uviedol Kažimír. Spresnil, že nový kabinet, ktorý musí mať dôveru parlamentu, musí dokázať, že vie dodať hodnoverný ekonomický plán.
Horším scenárom, aj vzhľadom na supervolebný rok 2017 v EÚ, by podľa neho boli predčasné voľby v Taliansku a spojenectvo síl, ktoré sú protieurópsky zamerané.
Zároveň pripustil, že stále existujú riziká spojené s dianím v tejto krajine, bude však na novovymenovanej vláde, aby "vzala do rozum do hrsti".
Kažimír na špekulácie novinárskej obce o "špageti exite", čiže možnom vystúpení Talianska z eurozóny alebo EÚ upozornil, že naozaj netreba dramatizovať a nie sú tu znaky žiadnej "fatálne krízy", dôkazom čoho je aj správanie finančných trhov. Ak počas noci trhy zareagovali negatívne a poklesom kurzu eura, za niekoľko hodín sa situácia dostala do normálu.
Predseda Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem po úvodnej časti rokovaní ministrov pripomenul, že päť krajín eurozóny Estónsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Slovensko, pripravilo rozpočty, ktoré sú v plnom súlade s Paktom stability a rastu. Taliansko naopak je v skupine krajín, ktoré nedodržali rozpočtové a dlhové pravidlá na rok 2017.
Európska komisia pôvodne pre Taliansko navrhla určitý "manévrovací priestor" v podobe 0,5 percentuálneho bodu vzhľadom na problémy so zvládaním masových migračných tokov a na škody spôsobené tohoročnými zemetraseniami v centrálnej časti krajiny.
Kažimír v tejto súvislosti zdôraznil, že snaha uvoľniť prísne rozpočtové pravidlá, ak treba riešiť škody po zemetrasení, je prirodzená, avšak ďalšie kroky v rámci tzv. flexibility budú možné až po vymenovaní novej vlády v Ríme, lebo len tá bude môcť poskytnúť potrebné politické záväzky. Aj preto teraz nie je možné hovoriť o konkrétnom dátume pre dohodu s Talianskom či o manévrovacom percentuálnom rozsahu.
Upozornil však, že v prípade Španielska Brusel čakal až desať mesiacov a nakoniec sa zrodila rozumná dohoda a je tam vláda, ktorá zaisťuje ekonomický rast a tvorbu pracovných miest a ktorá dala jasné záväzky o znižovaní deficitu. Takýto scenár je podľa neho veľmi pravdepodobný aj s Talianskom.
Kažimír potvrdil, že taliansky minister financií Pier Carlo Padoan kvôli domácej vnútropolitickej kríze sa nezúčastňuje dnešných rokovaní Euroskupiny a nebude prítomný ani v utorok na zasadnutí ministrov financií EÚ (Ecofin), poslednej pod taktovkou slovenského predsedníctva.
S odkazom na výsledky talianskeho referenda Kažimír skonštatoval, že politici by si mali uvedomiť akou dvojsečnou zbraňou je všeľudové hlasovanie, zároveň sa však podľa jeho slov v Taliansku žiadna katastrofa nedeje. Spresnil, že terajšia vnútropolitická kríza bola v podstate očakávaná, lebo prieskumy verejnej mienky boli známe a aj premiérove snahy presadiť svoje zámery.
"Teraz je potrebné, aby talianska politická scéna rýchlo našla riešenie, zrejme technokratickú vládu, ktorá dovládne. Vo vzťahu k ekonomike by to mal byť človek na pozícii premiéra aj ministra financií, ktorý bude mať dôveru trhov aj z hľadiska financovania dlhu a refinancovania niektorých bánk," uviedol Kažimír. Spresnil, že nový kabinet, ktorý musí mať dôveru parlamentu, musí dokázať, že vie dodať hodnoverný ekonomický plán.
Horším scenárom, aj vzhľadom na supervolebný rok 2017 v EÚ, by podľa neho boli predčasné voľby v Taliansku a spojenectvo síl, ktoré sú protieurópsky zamerané.
Zároveň pripustil, že stále existujú riziká spojené s dianím v tejto krajine, bude však na novovymenovanej vláde, aby "vzala do rozum do hrsti".
Kažimír na špekulácie novinárskej obce o "špageti exite", čiže možnom vystúpení Talianska z eurozóny alebo EÚ upozornil, že naozaj netreba dramatizovať a nie sú tu znaky žiadnej "fatálne krízy", dôkazom čoho je aj správanie finančných trhov. Ak počas noci trhy zareagovali negatívne a poklesom kurzu eura, za niekoľko hodín sa situácia dostala do normálu.
Predseda Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem po úvodnej časti rokovaní ministrov pripomenul, že päť krajín eurozóny Estónsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Slovensko, pripravilo rozpočty, ktoré sú v plnom súlade s Paktom stability a rastu. Taliansko naopak je v skupine krajín, ktoré nedodržali rozpočtové a dlhové pravidlá na rok 2017.
Európska komisia pôvodne pre Taliansko navrhla určitý "manévrovací priestor" v podobe 0,5 percentuálneho bodu vzhľadom na problémy so zvládaním masových migračných tokov a na škody spôsobené tohoročnými zemetraseniami v centrálnej časti krajiny.
Kažimír v tejto súvislosti zdôraznil, že snaha uvoľniť prísne rozpočtové pravidlá, ak treba riešiť škody po zemetrasení, je prirodzená, avšak ďalšie kroky v rámci tzv. flexibility budú možné až po vymenovaní novej vlády v Ríme, lebo len tá bude môcť poskytnúť potrebné politické záväzky. Aj preto teraz nie je možné hovoriť o konkrétnom dátume pre dohodu s Talianskom či o manévrovacom percentuálnom rozsahu.
Upozornil však, že v prípade Španielska Brusel čakal až desať mesiacov a nakoniec sa zrodila rozumná dohoda a je tam vláda, ktorá zaisťuje ekonomický rast a tvorbu pracovných miest a ktorá dala jasné záväzky o znižovaní deficitu. Takýto scenár je podľa neho veľmi pravdepodobný aj s Talianskom.