Uviedol to dnes v Bruseli podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini (Smer-SD) po skončení zasadnutia Rady Európskej únie (EÚ) pre všeobecné záležitosti - kohézia.
Autor TASR
Brusel 16. novembra (TASR) - Slovensko verí, že kohézna politika a európske kohézne fondy budú pokračovať aj po roku 2020. Uviedol to dnes v Bruseli podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini (Smer-SD) po skončení zasadnutia Rady Európskej únie (EÚ) pre všeobecné záležitosti - kohézia, ktorej predsedal.
Vicepremiér na spoločnej tlačovej besede s eurokomisárkou pre regionálny rozvoj Corinou Cretu upozornil, že dnešná Rada ministrov po prvý raz oficiálne otvorila diskusiu o osude eurofondov po roku 2020. Ministri členských krajín EÚ diskutovali o tom, ako by mohla podpora zo štrukturálnych fondov vyzerať v budúcom programovacom období.
"Som rád, že sme nehovorili o tom, či má existovať alebo nie, ale prirodzene hovoríme o tom, ako má byť modernizovaná a ako má fungovať ďalej," uviedol Pellegrini v rozhovore pre TASR.
Vicepremiér vyjadril nádej, že tieto zdroje "nevyschnú" ani v budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ, zároveň však pripomenul, že určite dôjde k zmenám v rámci kohéznej politiky, lebo svet sa mení a je tu aj otázka odchodu Británie z EÚ, čo znamená aj zníženie rozpočtovej obálky pre kohéziu.
"Je nádej, že eurofondy pre Slovensko môžu byť k dispozícii aj po roku 2020, ale treba povedať, že pravdepodobne nie v takej veľkej výške, ale viac špecifikované, na čo konkrétne sa budú alebo nebudú môcť použiť," vysvetlil Pellegrini.
Podľa jeho slov možno za veľký úspech považovať to, že v prijatých záveroch Rady sa ministri zaviazali pravidelne diskutovať o budúcnosti eurofondov po skončení súčasného programovacieho obdobia (2014-2020) a Slovensko v rámci svojho predsedníctva v Rade EÚ vyzvalo Európsku komisiu, aby pripravila oficiálne dokumenty na čerpanie fondov pre budúce obdobie po roku 2020. Komisia by svoj postoj mala predstaviť čo najskôr.
Eurokomisárka Cretu na otázku TASR, aká bude pozícia exekutívy EÚ k tejto požiadavke uviedla, že reakcia EK bude určite pozitívna, lebo je veľmi dôležité udržať pri živote túto "najviac viditeľnejšiu európsku politiku v živote obyčajných ľudí". Priznala, že so všetkými chybami, ktoré takúto veľkú koncentráciu fondov sprevádzajú, politika súdržnosti je prospešná tak pre hrubý domáci produkt štátov čerpajúcich tieto zdroje, ako aj pre každodenný život Európanov.
Pellegrini v závere pripomenul, že Rada ministrov dnes zhodnotila aj výsledky čerpania eurofondov v programovom období 2007 – 2013, najmä z hľadiska objemu vynaložených investícií a vytvorených pracovných miest. Tých na úrovni celej EÚ vzniklo len do konca roka 2014 viac ako jeden milión.
Vicepremiér na spoločnej tlačovej besede s eurokomisárkou pre regionálny rozvoj Corinou Cretu upozornil, že dnešná Rada ministrov po prvý raz oficiálne otvorila diskusiu o osude eurofondov po roku 2020. Ministri členských krajín EÚ diskutovali o tom, ako by mohla podpora zo štrukturálnych fondov vyzerať v budúcom programovacom období.
"Som rád, že sme nehovorili o tom, či má existovať alebo nie, ale prirodzene hovoríme o tom, ako má byť modernizovaná a ako má fungovať ďalej," uviedol Pellegrini v rozhovore pre TASR.
Vicepremiér vyjadril nádej, že tieto zdroje "nevyschnú" ani v budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ, zároveň však pripomenul, že určite dôjde k zmenám v rámci kohéznej politiky, lebo svet sa mení a je tu aj otázka odchodu Británie z EÚ, čo znamená aj zníženie rozpočtovej obálky pre kohéziu.
"Je nádej, že eurofondy pre Slovensko môžu byť k dispozícii aj po roku 2020, ale treba povedať, že pravdepodobne nie v takej veľkej výške, ale viac špecifikované, na čo konkrétne sa budú alebo nebudú môcť použiť," vysvetlil Pellegrini.
Podľa jeho slov možno za veľký úspech považovať to, že v prijatých záveroch Rady sa ministri zaviazali pravidelne diskutovať o budúcnosti eurofondov po skončení súčasného programovacieho obdobia (2014-2020) a Slovensko v rámci svojho predsedníctva v Rade EÚ vyzvalo Európsku komisiu, aby pripravila oficiálne dokumenty na čerpanie fondov pre budúce obdobie po roku 2020. Komisia by svoj postoj mala predstaviť čo najskôr.
Eurokomisárka Cretu na otázku TASR, aká bude pozícia exekutívy EÚ k tejto požiadavke uviedla, že reakcia EK bude určite pozitívna, lebo je veľmi dôležité udržať pri živote túto "najviac viditeľnejšiu európsku politiku v živote obyčajných ľudí". Priznala, že so všetkými chybami, ktoré takúto veľkú koncentráciu fondov sprevádzajú, politika súdržnosti je prospešná tak pre hrubý domáci produkt štátov čerpajúcich tieto zdroje, ako aj pre každodenný život Európanov.
Pellegrini v závere pripomenul, že Rada ministrov dnes zhodnotila aj výsledky čerpania eurofondov v programovom období 2007 – 2013, najmä z hľadiska objemu vynaložených investícií a vytvorených pracovných miest. Tých na úrovni celej EÚ vzniklo len do konca roka 2014 viac ako jeden milión.