Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V najnovších protestoch sa plánuje petičný výbor viac sústrediť sa sever Kysúc, aby obmedzil dopravu v Poľskej aj v Českej republike.
Autor TASR
Kysucké Nové Mesto 14. augusta (TASR) – Petičný výbor za neodkladné dostavanie diaľnice D3 na Kysuciach chce do jedného mesiaca absolvovať politické rokovania s Koaličnou radou a ak sa mu nepodarí získať uspokojivé riešenie dostavby, bude pokračovať v protestoch. Na tlačovej besede o tom dnes v Kysuckom Novom Meste informoval predseda petičného výboru Ľubomír Jánoška.
Doplnil, že v najnovších protestoch sa plánuje petičný výbor viac sústrediť sa sever Kysúc, aby obmedzil dopravu v Poľskej aj v Českej republike. "V najnovších protestoch budeme poukazovať na medzinárodný aspekt tohto problému. Keďže je tu veľká poľská a česká tranzitná doprava a dnes je tvorcom dopravy aj automobilový priemysel. Sústredíme sa bližšie k výrobným fabrikám, aby sme vyvinuli spoločný tlak na vládu," povedal Jánoška.
Ministerstvo dopravy a výstavby (MDaV) SR podľa neho petičnému výboru v odpovedi termín dostavby diaľnice D3 neoznámilo. "Oznámili nám, že je to najväčšia priorita vlády a uvoľnili 288.000 eur na stavebné povolenia a 4,5 milióna eur na výkup pozemkov v tomto roku. Z Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) nám prišli termíny a hovorí sa o prvom mesiaci 2024. Pôvodný termín bol koniec roka 2026, to znamená, že to je urýchlenie o dva roky. Ale my potrebujeme kroky, aby nasledovali stavebné prípravy. My tu potrebujeme vidieť projektantov. Naše mestá sú účastníkmi stavebných konaní. Potrebujeme vidieť reálnu činnosť, a toto sa deje minimálne," zdôraznil Jánoška.
Predseda Združenia miest a obcí Kysúc a zároveň primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa pripomenul, že na výjazdovom zasadnutí vlády SR na Kysuciach v roku 2012 bol schválený harmonogram, podľa ktorého sa mal do 30. 6. 2017 začať úsek diaľnice D3 Oščadnica – Kysucké Nové Mesto a do 30. 9. 2017 úsek Kysucké Nové Mesto – Brodno. "Kysucká diaľnica je súčasť transeurópskej magistrály sever – juh. A keď sa na mape pozrieme, tak jej ucelený úsek brzdí akurát Slovensko. Týchto 30 kilometrov, ktoré sú na Kysuciach. Neplníme medzinárodnú dohodu s Poľskom, kde mala byť táto výstavba urýchlená. Preto chceme upozorniť aj cestou veľvyslanectiev Poľskej republiky, Českej republiky, Kórejskej republiky a európskych inštitúcií, ktoré financujú tieto koridory, že termíny sa neplnia," dodal Grapa.
Podľa riaditeľa Žilinskej regionálnej komory Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (ŽRK SOPK) v Žiline Jána Mišuru by sa na výstavbu úseku diaľnice D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto dalo získať 180 miliónov eur, ak by sa úsek Turany – Hubová staval bez tunela Korbeľka. "To je dostatok peňazí, aby sa postavil celý úsek Brodno – Kysucké Nové Mesto, ktorý je najdôležitejší a ktorý preferujeme na D3 okolo Kysuckého Nového Mesta. A čo sa týka tempa výstavby, zanalyzovali sme, ako sa stavali diaľnice do roku 1989. A keby sa stavali takým tempom, už dávno máme postavenú D1 aj D3 a staviame rýchlostné cesty na juhu," podotkol Mišura.
Doplnil, že v najnovších protestoch sa plánuje petičný výbor viac sústrediť sa sever Kysúc, aby obmedzil dopravu v Poľskej aj v Českej republike. "V najnovších protestoch budeme poukazovať na medzinárodný aspekt tohto problému. Keďže je tu veľká poľská a česká tranzitná doprava a dnes je tvorcom dopravy aj automobilový priemysel. Sústredíme sa bližšie k výrobným fabrikám, aby sme vyvinuli spoločný tlak na vládu," povedal Jánoška.
Ministerstvo dopravy a výstavby (MDaV) SR podľa neho petičnému výboru v odpovedi termín dostavby diaľnice D3 neoznámilo. "Oznámili nám, že je to najväčšia priorita vlády a uvoľnili 288.000 eur na stavebné povolenia a 4,5 milióna eur na výkup pozemkov v tomto roku. Z Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) nám prišli termíny a hovorí sa o prvom mesiaci 2024. Pôvodný termín bol koniec roka 2026, to znamená, že to je urýchlenie o dva roky. Ale my potrebujeme kroky, aby nasledovali stavebné prípravy. My tu potrebujeme vidieť projektantov. Naše mestá sú účastníkmi stavebných konaní. Potrebujeme vidieť reálnu činnosť, a toto sa deje minimálne," zdôraznil Jánoška.
Predseda Združenia miest a obcí Kysúc a zároveň primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa pripomenul, že na výjazdovom zasadnutí vlády SR na Kysuciach v roku 2012 bol schválený harmonogram, podľa ktorého sa mal do 30. 6. 2017 začať úsek diaľnice D3 Oščadnica – Kysucké Nové Mesto a do 30. 9. 2017 úsek Kysucké Nové Mesto – Brodno. "Kysucká diaľnica je súčasť transeurópskej magistrály sever – juh. A keď sa na mape pozrieme, tak jej ucelený úsek brzdí akurát Slovensko. Týchto 30 kilometrov, ktoré sú na Kysuciach. Neplníme medzinárodnú dohodu s Poľskom, kde mala byť táto výstavba urýchlená. Preto chceme upozorniť aj cestou veľvyslanectiev Poľskej republiky, Českej republiky, Kórejskej republiky a európskych inštitúcií, ktoré financujú tieto koridory, že termíny sa neplnia," dodal Grapa.
Podľa riaditeľa Žilinskej regionálnej komory Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (ŽRK SOPK) v Žiline Jána Mišuru by sa na výstavbu úseku diaľnice D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto dalo získať 180 miliónov eur, ak by sa úsek Turany – Hubová staval bez tunela Korbeľka. "To je dostatok peňazí, aby sa postavil celý úsek Brodno – Kysucké Nové Mesto, ktorý je najdôležitejší a ktorý preferujeme na D3 okolo Kysuckého Nového Mesta. A čo sa týka tempa výstavby, zanalyzovali sme, ako sa stavali diaľnice do roku 1989. A keby sa stavali takým tempom, už dávno máme postavenú D1 aj D3 a staviame rýchlostné cesty na juhu," podotkol Mišura.
