Na základe takéhoto vyhodnotenia ho možno preradiť do rizikovejšieho segmentu, uviedol riaditeľ pre bankový sektor spoločnosti Softecv relácii TABLET.TV Ekonomika tu a Teraz.
Autor TASR
Bratislava 27. júla (TASR) - Na Slovensku stúpa zadlženosť domácností a rastie tak riziko nesplácaných úverov. Banky a ďalšie finančné inštitúcie však už majú sofistikovanejšie nástroje, ako vymáhať dlhy, pri ktorých skúmajú sociálne siete i dlžníkov hlas. V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal riaditeľ pre bankový sektor spoločnosti Softec Peter Polák.
„Dlžník si musí byť istý, že veriteľ si bude o ňom zisťovať informácie a kontakty aj prostredníctvom sociálnych sietí. Majú lepšie platformy, ktoré dokážu analyzovať dáta a získať z nich to, čo potrebujú. Rôzne inštitúcie môžu počas telefonátu merať hlas človeka, s ktorým volajú, a tak zistiť, či je nervózny a či napríklad klame. Na základe takéhoto vyhodnotenia ho možno preradiť do rizikovejšieho segmentu,“ uviedol Polák s tým, že dlžníkov možno rozdeliť do viacerých skupín a veritelia prispôsobia vymáhanie konkrétnej osobe. „Na niekoho možno zapôsobí, keď dostane na papieri s pečiatkou upozornenie. Na mladších zapôsobia skôr upozornenia cez sociálne siete,“ dodal Polák.
V slovenských bankách pribúdajú spotrebné úvery nesplácané viac ako tri mesiace, celkovo už majú hodnotu 400 miliónov eur, čiže takmer 9 % spotrebných úverov. Podľa Poláka sa bude situácia pre dlžníkov zhoršovať. „Niekoľko ukazovateľov naznačuje, že k tomu príde. Úrokové sadzby sú nízke a nemajú už kam klesať. Na Slovensku je množstvo ľudí, ktorí si existujúce úvery riešia prefinancovaním ďalším úverom. Úvery sa stanú menej dostupnými. Medziročne vzrástol počet osobných bankrotov na Slovensku o 30 %, a to ešte pred legislatívnou zmenou, ktorá uľahčila ich realizáciu,“ zdôraznil Polák.
Práve zákon o osobnom bankrote prispeje k tomu, že veritelia, ako sú napríklad banky či iné finančné inštitúcie, sa budú snažiť vymôcť nesplácaný dlh čo najskôr. „Táto fáza je kľúčová a omnoho dôležitejšia ako vymáhanie neskôr, ktoré už zahŕňa aj exekútorov. Prispel k tomu aj zákon o osobnom bankrote. Exekútor nemá nárok siahnuť na väčšinu majetku. Po predaji majetku sa potom môže stať, že sa časť dlhov označí ako nevymožiteľná a budú sa musieť zmieriť s finančnou stratou,“ doplnil Polák.
„Dlžník si musí byť istý, že veriteľ si bude o ňom zisťovať informácie a kontakty aj prostredníctvom sociálnych sietí. Majú lepšie platformy, ktoré dokážu analyzovať dáta a získať z nich to, čo potrebujú. Rôzne inštitúcie môžu počas telefonátu merať hlas človeka, s ktorým volajú, a tak zistiť, či je nervózny a či napríklad klame. Na základe takéhoto vyhodnotenia ho možno preradiť do rizikovejšieho segmentu,“ uviedol Polák s tým, že dlžníkov možno rozdeliť do viacerých skupín a veritelia prispôsobia vymáhanie konkrétnej osobe. „Na niekoho možno zapôsobí, keď dostane na papieri s pečiatkou upozornenie. Na mladších zapôsobia skôr upozornenia cez sociálne siete,“ dodal Polák.
V slovenských bankách pribúdajú spotrebné úvery nesplácané viac ako tri mesiace, celkovo už majú hodnotu 400 miliónov eur, čiže takmer 9 % spotrebných úverov. Podľa Poláka sa bude situácia pre dlžníkov zhoršovať. „Niekoľko ukazovateľov naznačuje, že k tomu príde. Úrokové sadzby sú nízke a nemajú už kam klesať. Na Slovensku je množstvo ľudí, ktorí si existujúce úvery riešia prefinancovaním ďalším úverom. Úvery sa stanú menej dostupnými. Medziročne vzrástol počet osobných bankrotov na Slovensku o 30 %, a to ešte pred legislatívnou zmenou, ktorá uľahčila ich realizáciu,“ zdôraznil Polák.
Práve zákon o osobnom bankrote prispeje k tomu, že veritelia, ako sú napríklad banky či iné finančné inštitúcie, sa budú snažiť vymôcť nesplácaný dlh čo najskôr. „Táto fáza je kľúčová a omnoho dôležitejšia ako vymáhanie neskôr, ktoré už zahŕňa aj exekútorov. Prispel k tomu aj zákon o osobnom bankrote. Exekútor nemá nárok siahnuť na väčšinu majetku. Po predaji majetku sa potom môže stať, že sa časť dlhov označí ako nevymožiteľná a budú sa musieť zmieriť s finančnou stratou,“ doplnil Polák.