Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ku košickému rozhlasu sa viaže vznik pravidelnej sobotňajšej dramatickej relácie pre mládež, náboženské vysielanie a vysielanie pre školy.
Autor TASR
Košice/Bratislava 17. apríla (TASR) - Pravidelné rozhlasové vysielanie z Košíc začalo pred 90 rokmi 17. apríla.
O rozhlasové vysielanie na východnom Slovensku sa zaslúžili košickí poštoví technici, ktorí v predvečer Vianoc 1925 prispôsobili potrebám rádiofónie poštový rádiotelegrafický vysielač pri dedine Haniska. V roku 1926 svoje experimenty s vysielaním niekoľkokrát zopakovali. Vedenie Radiojournalu v českej Prahe napokon súhlasilo so začatím rozhlasového vysielania vo východoslovenskej metropole.
Prvým (externým) šéfom košického rozhlasu sa stal Vojtěch Měrka, profesor obchodnej akadémie v Košiciach. Pravidelné vysielanie sa začalo 17. apríla 1927 z provizórneho štúdia a koncesionári na východnom Slovensku ho mohli počúvať každý večer a v nedeľu aj predpoludním. V roku 1929 zaujal post šéfa odbočky Bedřich Holeček.
Jednoduchý dvoj až trojhodinový program pozostával z prednášky alebo prednesu poézie, v sobotu obsahoval rozprávku pre deti a niekoľko hudobných skladieb. Napriek naliehaniu poslucháčov, program nebolo možné rozširovať - rádiotelegrafický vysielač v Haniske slúžil predovšetkým potrebám pošty. Pobočka dostala k dispozícii riadny rádiofonický vysielač až v roku 1928. Vylepšenie podmienok činnosti priniesol rok 1930, keď sa pobočka presťahovala do vlastnej budovy na Moyzesovej ulici postavenej špeciálne pre rozhlasového účely.
Rozhlasovú prácu v Košiciach komplikovalo chýbajúce telekomunikačné spojenie s ostatnými pobočkami. Spojenie vzdušným telefonickým vedením nebolo kvalitné, počúvanie rušili parazitné elektrické prúdy a neraz aj vietor. Až v roku 1934 spojilo Košice s Bratislavou a českými mestami Praha, Brno a Ostrava spoľahlivé vysokofrekvenčné vedenie.
Ku košickému rozhlasu sa viaže vznik pravidelnej sobotňajšej dramatickej relácie pre mládež, náboženské vysielanie a vysielanie pre školy. Prvou hrou pre mládež sa 28. októbra 1927 stala bábková hra Ludmily Tesařovej Vodníkova Hanička. Náboženské vysielanie sa začalo 20. novembra 1927 odvysielaním omše z košického Dómu svätej Alžbety a vysielanie pre školy odštartovalo 28. októbra 1928. K prvenstvám patrí aj vysielanie "rozhlasovej scény" Sukničkár autora Jozefa Joštiaka 14. marca 1929. Hra sa považuje za prvú slovenskú pôvodnú rozhlasovú hru.
Zlé časy nastali v roku 1938. Prvá viedenská arbitráž, ktorá sa konala 2. novembra 1938 v rakúskej Viedni, donútila Československo vzdať sa v prospech Maďarského kráľovstva územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Košická pobočka Radiojournalu tak ukončila činnosť 2. novembra 1938 v súvislosti s obsadením mesta Maďarskom. S rozhlasovým vysielaním sa pokračovalo 12. novembra 1938 z Prešova.
O rozhlasové vysielanie na východnom Slovensku sa zaslúžili košickí poštoví technici, ktorí v predvečer Vianoc 1925 prispôsobili potrebám rádiofónie poštový rádiotelegrafický vysielač pri dedine Haniska. V roku 1926 svoje experimenty s vysielaním niekoľkokrát zopakovali. Vedenie Radiojournalu v českej Prahe napokon súhlasilo so začatím rozhlasového vysielania vo východoslovenskej metropole.
Prvým (externým) šéfom košického rozhlasu sa stal Vojtěch Měrka, profesor obchodnej akadémie v Košiciach. Pravidelné vysielanie sa začalo 17. apríla 1927 z provizórneho štúdia a koncesionári na východnom Slovensku ho mohli počúvať každý večer a v nedeľu aj predpoludním. V roku 1929 zaujal post šéfa odbočky Bedřich Holeček.
Jednoduchý dvoj až trojhodinový program pozostával z prednášky alebo prednesu poézie, v sobotu obsahoval rozprávku pre deti a niekoľko hudobných skladieb. Napriek naliehaniu poslucháčov, program nebolo možné rozširovať - rádiotelegrafický vysielač v Haniske slúžil predovšetkým potrebám pošty. Pobočka dostala k dispozícii riadny rádiofonický vysielač až v roku 1928. Vylepšenie podmienok činnosti priniesol rok 1930, keď sa pobočka presťahovala do vlastnej budovy na Moyzesovej ulici postavenej špeciálne pre rozhlasového účely.
Rozhlasovú prácu v Košiciach komplikovalo chýbajúce telekomunikačné spojenie s ostatnými pobočkami. Spojenie vzdušným telefonickým vedením nebolo kvalitné, počúvanie rušili parazitné elektrické prúdy a neraz aj vietor. Až v roku 1934 spojilo Košice s Bratislavou a českými mestami Praha, Brno a Ostrava spoľahlivé vysokofrekvenčné vedenie.
Ku košickému rozhlasu sa viaže vznik pravidelnej sobotňajšej dramatickej relácie pre mládež, náboženské vysielanie a vysielanie pre školy. Prvou hrou pre mládež sa 28. októbra 1927 stala bábková hra Ludmily Tesařovej Vodníkova Hanička. Náboženské vysielanie sa začalo 20. novembra 1927 odvysielaním omše z košického Dómu svätej Alžbety a vysielanie pre školy odštartovalo 28. októbra 1928. K prvenstvám patrí aj vysielanie "rozhlasovej scény" Sukničkár autora Jozefa Joštiaka 14. marca 1929. Hra sa považuje za prvú slovenskú pôvodnú rozhlasovú hru.
Zlé časy nastali v roku 1938. Prvá viedenská arbitráž, ktorá sa konala 2. novembra 1938 v rakúskej Viedni, donútila Československo vzdať sa v prospech Maďarského kráľovstva územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Košická pobočka Radiojournalu tak ukončila činnosť 2. novembra 1938 v súvislosti s obsadením mesta Maďarskom. S rozhlasovým vysielaním sa pokračovalo 12. novembra 1938 z Prešova.
