Cremona/Bratislava 15. mája (TASR) - Od narodenia talianskeho hudobného skladateľa a jedného z najvýznamnejších komponistov svojej doby, Claudia Monteverdiho uplynulo dnes 450 rokov.

Štýlovo patrí jeho dielo do obdobia prelomu renesancie a baroka. Bol autorom mnohých profánnych a sakrálnych diel, významný je najmä ako dovŕšiteľ formy madrigalu (druh svetskej vokálnej polyfónie) a jeden zo zakladateľov opery.

Claudio Monteverdi, celým menom Claudio Zuan Antonio Monteverdi (tiež Monteverde) sa narodil 15. mája 1567 v talianskom meste Cremona. Ako syn lekára dostal dobrú výchovu a skoro začal prejavovať hudobné nadanie. Prvé dielo skomponoval vo veku pätnásť rokov. Bola to zbierka skladieb Sacrae cantiunculae (1582). V roku 1587 uverejnil prvú zo svojich deviatich kníh madrigalov. Potom v roku 1590 bol povolaný na dvor vojvodu Vincenza I. Gonzagu v talianskom meste Mantova, ako spevák a violista. Na tomto poste zotrval 22 rokov. Našiel tu výborné podmienky pre svoj hudobný vývoj a kompozičnú prácu. V roku 1595 sa zúčastnil vojvodovho ťaženia proti Turkom do Uhorska. Vincenzova cestovná Capella Musicale mala vtedy štyroch členov. Napriek svojim povinnostiam na dvore skomponoval Monteverdi medzi rokmi 1590 a 1605 ďalšie štyri knihy madrigalov.



V roku 1607 skomponoval jednu z prvých opier vôbec, nazvanú L’Orfeo (po slovensky Orfeus). Bola napísaná na objednávku pri príležitosti usporadúvania každoročného karnevalu v Mantove, kde bola uvedená a okamžite slávila veľký úspech. V roku 1608 skomponoval druhú operu s názvom Arianna (po slovensky Ariadna), z ktorej sa zachovalo iba slávne Lamento – Ariadnin nárek. V roku 1610 potom vytvoril svoje majstrovské duchovné dielo Vespro della Beata Vergine, teda Mariánske nešpory.

Po smrti vojvodu Vincenza I. v roku 1612 bol prepustený jeho nástupcom, ktorý mal pre hudbu menej pochopenia. Monteverdi sa dostal do finančných problémov.

Po krátkom pobyte v talianskej Cremone bol roku 1613 menovaný za kapelníka v Bazilike sv. Marka v Benátkach v Taliansku, čo bolo v tom čase jedno z najvýznamnejších miest, aké mohol hudobník dosiahnuť. Monteverdi tu obnovil miestny chrámový zbor a doplnil jeho repertoár svojimi novými skladbami, ktorých výber v roku 1640 uverejnil pod názvom Selva morale e spirituale.



Okrem duchovných diel Monteverdi komponoval i svetské skladby. V roku 1624 v dome benátskeho patricija Girolama Moceniga uviedol prvé scénické oratórium v dejinách hudby Combattimento di Tancredi e Clorinda (Súboj Tankreda a Clorindy) a medzi rokmi 1614 a 1638 uverejnil šiestu až ôsmu knihu madrigalov. Keď v roku 1637 začalo v Benátkach prevádzku prvé verejné operné divadlo, zložil ďalšie javiskové diela, okrem iných opery Il ritorno d’Ulisse in patria (Odyseov návrat do vlasti, 1641) a L’incoronazione di Poppea (Korunovácia Poppey, 1642).

Claudio Monteverdi zomrel 29. novembra 1643 v Benátkach (podľa záznamov na febbre maligna, zhubnú horúčku). Mal veľkolepý pohreb. Jeho hrob sa nachádza v Bazilike Santa Maria Gloriosa dei Frari (Bazilika Oslávenej Panny Márie) v Benátkach.

Posmrtne mu vyšla ešte deviata kniha madrigalov (1651), zozbieraná z jeho pozostalosti.

Hudobný skladateľ Claudio Monteverdi postupne upadol do zabudnutia. Jeho dielo objavil až taliansky skladateľ a hudobný vedec Gian Francesco Malipiero, ktorý ho v šestnástich zväzkoch vydal v rokoch 1916 až 1942. Od tých čias záujem o jeho dielo postupne narástol. V súčasnej dobe ho už považujeme za jednu z kľúčových postáv dejín európskej hudby a jeho skladby sa hrajú po celom svete.