Pre TASR to uviedol štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Rastislav Chovanec, ktorý sa v pondelok zúčastnil na zasadnutí Rady EÚ pre konkurencieschopnosť v Bruseli.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 3. júna (TASR) - Na Slovensku sme dospeli do doby prvej generačnej výmeny v rodinných podnikoch. Snahou zodpovedných úradov je, aby preberanie podnikov bolo čo najmenej problémové, a aby rodinné firmy zbytočne nezanikali.
Pre TASR to uviedol štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Rastislav Chovanec, ktorý sa v pondelok zúčastnil na zasadnutí Rady EÚ pre konkurencieschopnosť v Bruseli. Maltské predsedníctvo na tomto zasadnutí oboznámilo členské štáty EÚ s nedávnou konferenciou na Malte, ktorá bola venovaná otázke prevodu rodinných podnikov.
Chovanec v tejto súvislosti pripomenul, že v Európe vidieť veľký rozdiel medzi krajinami na Západe, kde má tento druh podnikania dlhodobú tradíciu a medzi bývalými postkomunistickými štátmi, vrátane Slovenska, kde sa od roku 1989 len teraz dostávame k "prvej generačnej výmene" v rodinných firmách.
"Na Západe je bežné, že niektoré firmy vlastní už štvrtá-piata generácia a deti sú od mladosti vychovávané v prostredí rodinnej firmy a prechod je jednoduchý," opísal situáciu Chovanec. Spresnil, že na Slovensku ide o novú situáciu a ministerstvo si uvedomuje, že je s tým spojených viacero rizík. "Náš záujem je, aby tie firmy, ktoré sú konkurencieschopné, aby pokračovali aj naďalej a aby túto premenu zvládli," dodal.
Potvrdil, že Ministerstvo hospodárstva SR pripravuje Akčný plán na podporu rodinného podnikania. Inšpirovať sa môže aj od Malty, ktorá - ako upozornil Chovanec -, vlani ako prvá prijala tzv. Family Business Act, samostatný zákon venovaný transferom rodinných podnikov. Malta je európskym lídrom v tejto oblasti, za čo podľa Chovanca môže špecifické podnikateľské prostredie na Malte, keď 98 % podnikov je rodinného typu.
Maltské predsedníctvo upozornilo, že okolo 450.000 firiem s vyše dva miliónmi zamestnancov v rámci EÚ zmení každoročne majiteľa, pričom takmer tretina transferov nie je úspešná, čo vedie k strate produktivity, alebo zániku firiem. Práve preto je dôležitá skupina rodinných podnikov, ktoré čelia špecifickým problémom, najmä otázkam nástupníctva.
"My sme sa zúčastnili diskusie s nimi o tom, aké benefity rodinné podnikanie prináša. Niektoré veci by sme radi prebrali do pripravovaného Akčného plánu," opísal Chovanec zámery ministerstva hospodárstva.
Tento plán sa podľa jeho slov chce systematickejšie zamerať na celú skupinu rodinných podnikov, aby bolo možné vytvoriť prostredie, ktoré povedie k tomu, že generačná výmena bude hladká a čo najmenej firiem bude ohrozených. Podľa dostupných štatistík tvoria rodinné podniky viac ako polovicu všetkých malých a stredných podnikov na Slovensku.
Chovanec priznal, že z krajín strednej a východnej Európy je Slovensko zrejme najďalej v príprave Akčného plánu zameraného na prevod rodinných podnikov.
"Náš cieľ je, aby generačná výmena prebehla hladko. Nie všetky rodinné firmy majú veľkú ekonomickú úlohu, ale majú významný dopad na sociálne mikroprostredie v danom regióne, zamestnávajú rodinných príslušníkov, susedov, svojich známych a bola by škoda, keby odchodom zakladateľa do dôchodku celá firma zanikla," vysvetlil Chovanec.
Podľa jeho slov sa rezort hospodárstva chce inšpirovať aj domácim prostredím, dialógom so zamestnávateľskými, občianskymi a spotrebiteľskými združeniami, aby zhodnotili chystané zámery a sami prichádzali s vlastnými nápadmi.
"Chceme, aby sa o tom všeobecnejšie začalo rozprávať, aby si majitelia vychovali svojich nástupcov a pripravili firmu na to, aby zvládla generačnú výmenu. Nemusia to byť vždy len deti majiteľov firmy, ale nová generácia musí byť dostatočne pripravená firmu prevziať. Najhoršie, čo sa môže stať, je, že firma zanikne", uviedol v závere Chovanec.
Pre TASR to uviedol štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Rastislav Chovanec, ktorý sa v pondelok zúčastnil na zasadnutí Rady EÚ pre konkurencieschopnosť v Bruseli. Maltské predsedníctvo na tomto zasadnutí oboznámilo členské štáty EÚ s nedávnou konferenciou na Malte, ktorá bola venovaná otázke prevodu rodinných podnikov.
Chovanec v tejto súvislosti pripomenul, že v Európe vidieť veľký rozdiel medzi krajinami na Západe, kde má tento druh podnikania dlhodobú tradíciu a medzi bývalými postkomunistickými štátmi, vrátane Slovenska, kde sa od roku 1989 len teraz dostávame k "prvej generačnej výmene" v rodinných firmách.
"Na Západe je bežné, že niektoré firmy vlastní už štvrtá-piata generácia a deti sú od mladosti vychovávané v prostredí rodinnej firmy a prechod je jednoduchý," opísal situáciu Chovanec. Spresnil, že na Slovensku ide o novú situáciu a ministerstvo si uvedomuje, že je s tým spojených viacero rizík. "Náš záujem je, aby tie firmy, ktoré sú konkurencieschopné, aby pokračovali aj naďalej a aby túto premenu zvládli," dodal.
Potvrdil, že Ministerstvo hospodárstva SR pripravuje Akčný plán na podporu rodinného podnikania. Inšpirovať sa môže aj od Malty, ktorá - ako upozornil Chovanec -, vlani ako prvá prijala tzv. Family Business Act, samostatný zákon venovaný transferom rodinných podnikov. Malta je európskym lídrom v tejto oblasti, za čo podľa Chovanca môže špecifické podnikateľské prostredie na Malte, keď 98 % podnikov je rodinného typu.
Maltské predsedníctvo upozornilo, že okolo 450.000 firiem s vyše dva miliónmi zamestnancov v rámci EÚ zmení každoročne majiteľa, pričom takmer tretina transferov nie je úspešná, čo vedie k strate produktivity, alebo zániku firiem. Práve preto je dôležitá skupina rodinných podnikov, ktoré čelia špecifickým problémom, najmä otázkam nástupníctva.
"My sme sa zúčastnili diskusie s nimi o tom, aké benefity rodinné podnikanie prináša. Niektoré veci by sme radi prebrali do pripravovaného Akčného plánu," opísal Chovanec zámery ministerstva hospodárstva.
Tento plán sa podľa jeho slov chce systematickejšie zamerať na celú skupinu rodinných podnikov, aby bolo možné vytvoriť prostredie, ktoré povedie k tomu, že generačná výmena bude hladká a čo najmenej firiem bude ohrozených. Podľa dostupných štatistík tvoria rodinné podniky viac ako polovicu všetkých malých a stredných podnikov na Slovensku.
Chovanec priznal, že z krajín strednej a východnej Európy je Slovensko zrejme najďalej v príprave Akčného plánu zameraného na prevod rodinných podnikov.
"Náš cieľ je, aby generačná výmena prebehla hladko. Nie všetky rodinné firmy majú veľkú ekonomickú úlohu, ale majú významný dopad na sociálne mikroprostredie v danom regióne, zamestnávajú rodinných príslušníkov, susedov, svojich známych a bola by škoda, keby odchodom zakladateľa do dôchodku celá firma zanikla," vysvetlil Chovanec.
Podľa jeho slov sa rezort hospodárstva chce inšpirovať aj domácim prostredím, dialógom so zamestnávateľskými, občianskymi a spotrebiteľskými združeniami, aby zhodnotili chystané zámery a sami prichádzali s vlastnými nápadmi.
"Chceme, aby sa o tom všeobecnejšie začalo rozprávať, aby si majitelia vychovali svojich nástupcov a pripravili firmu na to, aby zvládla generačnú výmenu. Nemusia to byť vždy len deti majiteľov firmy, ale nová generácia musí byť dostatočne pripravená firmu prevziať. Najhoršie, čo sa môže stať, je, že firma zanikne", uviedol v závere Chovanec.